Ako sa USA stanú krajinou tretieho sveta (2. časť) od “Ron Hera”

Prvú časť článku najdete TU.

USA sa rýchlo začínajú  podobať na post-industriálnu krajinu nového tretieho sveta. Nezamestananosť, nedostatok ekonomických príležítosti, pád reálnych miezd a príjmov domácností, rast chudoby a zvyšovanie koncentrácie bohatstva sú dnes hlavné trendy v USA. Za týmito rastúcimi problémami sú monetárna inflácia vytvorená monetárnou politikou FED-u, výdavkový deficit federálnej vlády a dominantný vplyv „priveľkých na pád“ bánk a veľkých spoločností vo Washington D.C., ktorý zmenil smer práva v USA. K zhoršeniu situácie čelí ešte USA aj historickej fiškálnej kríze.

Vysoká nezamestnanosť, nedostatok ekonomických príležitostí, nízke mzdy, rozsiahla chudoba, extrémna koncentrácia bohatstva, neudržateľný vládny dlh, kontrola vlády medzinárodnými bankami a nadnárodnými spoločnosťami, slabý právny princíp a brzdiace politiky definujú charakteristiku krajiny tretieho sveta. Ďalšie faktory zahŕňajú biedne verejné zdravie, výživu a vzdelanie, tak ako aj nedostatočnú infraštruktúru – faktory, ktoré sa rapídne zhoršujú počas pádu ekonomiky.

Zrejme neúčinná regulácia a relatívne malý právny výkon federálnej vlády zobudilo krízu sub-prime hypoték, výsledkom v rozšírenej špekulácii, ktorou sa špeciálne zaoberala dostala prioritu nad právnym princípom. Kritici tiež obvinili, že sa federálna vláda vyhráža svojimi politikami, že zničia to, čo ostalo zo strednej triedy Američanov.

Akcelerácia koncentrácie bohatstva

V odpovedi na ekonomicky pokles, ktorý sa začal v 2007 a odštartoval finančnú krízu v roku 2008, sa federálna vláda USA a FED uchýlili k radikálnej inflačnej politike zamýšľajúc zachrániť banky a napásť tak ekonomiku USA cez recesiu. Namiesto toho radikálne inflačné politiky zvýšili koncentráciu bohatstva. 

Pod bežné okolnosti, monetárna inflácia má efekt redistribúcie bohatstva podľa priazne k tým, čo príjmu novovytvorené peniaze ako prví. Hodnota peňazí sa redukuje ako funkcia čísel aktuálnych jednotiek v ekonomike ale príjemcovia novovytvorených peňazí ich môžu utratiť pred stratou hodnoty. V klesajúcej ekonomike, však zväčšujú redistribučný efekt bohatstva infláciou.

Keď FED alebo federálna vláda podporí banky a finančný trh cez likvidné injekcie, záchranné, aktívum nakupujúce, kvantitatívne uvoľňovanie atď., levy podieľajúci sa na finančnej podpore, t.j. novovytvorené peniaze sú uväznené najväčšími finančnými inštitúciami a najbohatším 1 % Američanov. Tlačenie peňazí skresľuje distribúciu peňazí ekonomikou, zatiaľ čo je hodnota peňazí redukovaná, t.j. nákupná sila miezd a úspor. Celkovým efektom je transfer bohatstva zo známej Main Street do literálnej Wall Street.

Hroziaca finančná kríza

Dlh vlády USA a výdavkový deficit trhovo akceleroval viac ako desaťoročie. Napríklad bolo vytvorené Ministerstvo národnej obrany a armáda USA rástla na 3 milióny aktívnych služieb a osobné rezervy nezhrňovali dodávateľov. Od roku 2001, USA utratilo približne 1 miliardu dolárov na rozvoj armády keď celkové náklady vojen USA v Afganistane a Iraku presahovali 3,7 miliardy dolárov.

Avšak federálnej vláde USA ostalo v popieraní stropu kongresného dlhu a nasledoval pokles ratingu úverov USA 5. augusta 2011, to bol vrchol ľadovca. V skutočnosti USA čelia historickej fiškálnej kríze.

Tak ako v roku 2012, väčšina dlhu federálnej vlády pochádzal zo záujmu existujúceho dlhu. Problémy s dlhopismi presahovali 2,55 miliardy v roku 2010, zhruba dvojnásobok deficitu federálneho rozpočtu, ktorý bol 1,3 miliardy dolárov. Umelé právo USA o výnosoch z dlhopisov vytvorený FED-om kvantitatívne povoľoval (QE1 a QE2) programy a ich súčasnú „operáciu zvrat,“ len spomalilo mieru, na ktorej balansuje federálny dlh. 

Rýchlo rastúci dlh vlády USA je 14,94 miliardy dolárov, približne 100% HDP. Budúce celkové záväzky 66,6 miliardy dolárov založené na obvykle prijateľnom účtovnom princípe a používa oficiálne údaje z ročnej správy Zdravotnej a sociálnej bezpečnosti a z overených finančných správ federálnej vlády.

1. Zdravotná starostlivosť: 24,8 miliardy dolárov
2. Sociálna starostlivosť: 21,4 miliardy dolárv
3. Vládny dlh: 10,2 miliardy dolárov
4. Štátne a lokálne obligácie: 5,2 miliardy dolárov
5. Vojenské dôchodky/dávky pracovnej neschopnosti: 3.6 miliardy dolárov
6. Dôchodkové benefity štátnych zamestnancov: 2 trilióny dolárov

Možná insolventnosť  vlády USA nemôže byť odvrátená prostredníctvom žiadnej kombinácie daní, rozpočtových škrtov alebo rastom reálneho HDP. Inflačné politiky, t. j. zvyšovanie výdavkového deficitu vládou a monetarizáciou dlhu FED-om, spôsobilo by to devalváciu amerického dolára a potencionálnu spúšť hyperinflačného kolapsu. K prerazeniu k nutného, medzitým miera môže zahŕňať zvýšenie dane, devízovú kontrolu, znárodnenie penzijných fondov alebo iná miera podobná tým, ktoré sú v krajinách tretieho sveta.

Dominantný vplyv spoločností

V roku 2009 uskutočnilo rádio Elmhurs, Illionis´ WJJG 1530 AM interview so senátorom Dickom Durbinom, ktorý povedal „…banky—ťažko uveriteľné v čase kedy čelíme bankovej kríze, že mnoho vytvorených bánk—sú stále nejsilnejšie v lobovanie v Capitol Hill. A skutočne to tam vlastnia. Senátor Durbin si bol istý tým, čo hovoril o vláde USA, ktorá je kontrolovaná bankami. Simon Johnson, predošlý šéf ekonómov Medzinárodného monetárneho fondu, dosiahol ten istý záver o mesiac skôr v jeho článku Tichá rana. Johnson vysvetlil, že sa finančný priemysel efektívne zmocnil vlády USA (štát typický krajine tretieho sveta).

Vplyv spoločností na politický proces, tak ako aj daňová a regulačná politika USA je stále vysoký. Vláda je najväčší spotrebiteľ v americkej ekonomike a cez zdaňovanie a reguláciu môže vláda podporiť alebo zamietnuť trhový prístup súkromným spoločnostiam a môže predísť obom alebo mandát spotreby a ich produkty a služby. Ako výsledok virtuálne všetky všetky vespoločnosti v USA sa snažia vyhrať vládny obchod a riadia vládnu daňovú politiku a reguláciu v ich priazni.

Prirodzene, politici, ktorý  pristúpili k prianiam zvláštnych spoločností sú kampaňové fondy k zaisteniu znovuzvolenia. Za posledných desať rokov, množstvo peňazí utratených za lobing bolo viac ako dvojnásobok a trojnásobok aktuálnych 24 lobistov pre každého jedného člena kongresu.

Vzájomná závislosť  oficiálne volených a najväčších spoločností USA dosiahla novú výšku s pomocou bank roku 2008. Vplyv privátnych spoločnosti a de facto priemyselných kartelov (kompromitujú najväčšie spoločnosti v rôznych odvetviach) na daň a regulačné politiky vytvorili výnimočnr skreslenú ekonomiku, ktorá nakoniec ohrozí udržateľnosť a stabilitu ekonomiky. Ideálne by vláda mohla byť nestranný rozhodca, radšej ako aktívny podnikateľský partner, ktorý drvivo zvýhodňuje veľké firmy nad malé firmy, a to napriek tomu, že malé firmy predstavujú väčšinu amerických pracovných miest.

Dopad na právny princíp

Korupcia, klientelizmus a slabý právny princíp krajín tretieho sveta. USA vykazujú jasný vplyv spoločností na voľby a legislatívu a relatívne malé presadzovanie zákona, ktorý sa týka veľkých a dobre vybavených spoločností. Správy o kamarátskej politike sa v USA objavili v spravodajských médiách, ale termínu „korupcia“ sa vyhýbali dovtedy, kým sa neprediskutovali zásadné reformy 

Zbežná prehliadka právnych vývojových trendov za zhruba posledné desaťročie dokazuje vzorec, ktorý uprednostňuje federálny právny systém USA veľkých finančných inštitúcii, tak ako aj paradigma ktorá ťažko ovplyvňuje finančné inštitúcie, regulácia, ktorá údajne vládne ich aktivitám a zákonmi, ktoré aplikuje na spotrebiteľa ich produktov a služieb. Finančná kríza, ktorá začala v roku 2008 a následne dôsledky federálnej vlády sa ukázali ako nasledovanie logických udalostí z pôvodného zákona: 

1. 1999 Akt „Gramm-Leach-Bliley (GLB).“ Čin anuloval kľúčové provízie bankovníctva z roku 1933, ďalej známe ako čin Glass-Steagall. Ako následok veľkej depresie, čin Glass-Steagall zabránil depozitným inštitúciám styk s vysoko rizikovými finančnými špekuláciami
2. 2000 Akt „Termínová modernizácia komodít(CFMA).“ Akt dereguloval deriváty tretieho trhu, tak ako úver predvolil swapy referované Warrenom Buffetom ako „finančné zbrane hromadného niečenia. Deriváty tretieho trhu boli srdcom finančnej krízy, ktorá začala v roku 2008 a je koreňový prípad „priveľký na pád“ doktríny. Aktom sa predišlo hraniu štátu so zákonmi, ktoré ochraňovali banky pred špekuláciami s derivátmi tretieho trhu bez spojenia s podstatnými aktívami.
3. 2001 Akt “USA PATRIOT.“ Finančné provízie aktu povoľujú bankám zbierať nadbytočné finančné informácie o držiteľoch účtov, napríklad spájanie obchodných účtov do osobných finančných záznamov vlastníkov obchodov, tak zobudiť finančné súkromie a korporátnu ochranu. Akt zlepšuje schopnosti veriteľov k zbieraniu a sprístupneniu federálnych autorít k monitorovaniu finančných transakcií a získať finančné záznamy bez hrozby potrestania.
4. 2005 Akt „Prevencie pred krachom a ochrana spotrebiteľa (BAPCPA). Akt, ktorý bol sponzorovaní bankami a spoločnosťami kreditných kariet, efektívne eliminoval koncept nového začiatku povolením bankám a spoločnosťami kreditných kariet spojiť do kolekcií aktivít. Ako výsledok vlastníci malých podnikov, ktorí zbankrotovali sú menej odhodlaní k novým obchodom. Akt postavil banky do rady bankrotujúcich, vytvoril záväzky voči bankorotujúcim právnikom a obsahuje mnoho kritizované antispotrebiteľské provízie.
5. 2008 Akt „Núdzovej stabilizácie ekonomiky“. Akt, uvedený ako „banková pomoc“, sprístupnil Ministerstvu financií utratiť 700 biliónov dolárov na nákup krízových aktív, obzvlášť hypotekárnych cenných papierov. Miesto toho boli fondy dané do zahraničných a domácich bánk na vyrovnanie ich rizikových hypotekárnych cenných papierov, derivátov tretieho trhu. Banková pomoc prechádzala sociálnej strate ale pokračovala v prijímaní súkromného majetku. Akt efektívne ohraničil osud Ministerstva financií ako najväčšej finančnej inštitúcie USA.
6. 2010 Akt „Spojené obyvateľstvo vs. Voľba federálnej komisie. Najvyšší súd USA sa drží toho, že financovanie spoločností nezávislých politických vysielaní vo voľbách nemôžu byť limitované prvým dodatkom. Súdy rozhodli, že dajú neobmedzenú plnú moc spoločnostiam k ovplyvneniu volieb, legitimizovať nezávislosť oficiálnych volieb a veľké spoločnosti a vytvorená nadradenosť pod ktorou sú práva občana.
7. 2010 Reforma Wall Street Dodd-frank a ochrana spotrebiteľa. Akt zlyhal v navrátení kritických provízií aktu Glass-Steagall, významný regulátor derivátov tretieho trhu, rozbil „priveľký na pád“ banky, predišiel ďalšej finančnej kríze a ďalšie pomoci. Akt vytvoril Oddelenie finančnej ochrany spotrebiteľa, ale neanuloval žiadne provízie BAPCPA alebo nevrátil finančné súkromie občanom USA, ktoré im odobral Akt USA PATRIOT. Akt nepodal adekvátne financovanie vládnych psov, bezpečnostnej a výmennej komisie, burzovej komisie, a FBI, celkom krívajúce zhodnotenie. Akt bol tiež kritizovaný ako záťaž miest malej konkurencie vo finančnom sektore, ktorý by mohol napokon rozhodnúť vo zvyšovaní koncentrácii finančnej sily v „priveľký na pád“ bankách.

Kritici uviedli, že podpísanie krízy sub-prime hypoték spustilo finančnú krízu v roku 2008. Podvod bol uvedený prakticky na každom leveli od odhadu majetkových valút a úverových rizík; pôžičky samým sebe a na ich sekuritizáciu ako aktívum MBS; rating aktív MBS na AAA; zaistenie alebo stávkovanie proti aktívam MBS na trhu derivátov tretieho trhu. Po kríze pomerná vzorka podvodníkov bude pokračovať očividne neoslabene.

Prezident Barack Obama povedal v októbri 2011, že hypotekárne praktiky vedú k úpadku ekonomiky, kde „nemorálny, nemiestny a nedbanlivý… ale nie nelegálny.“ Odvtedy je vlastne podvod ilegálne, kritici tvrdia, že zlyhala vláda vo vynútení práva. Pridaním oleja do ohňa bolo pôžičkový škandál Solyndra, mohol byť konštruovaný k odhaleniu korupcie na vyšších leveloch a debakel ministerstva financii mohol byť konštruovaný ako indikátor slabej regulácie a vplyvu práva a zodpovedať integritu trhu.

Teoreticky, selektívny vplyv právnehoo rizika vytvoril dva druhy práva: jeden pre veľké  banky a spoločnosti, a pre ich vedenie, t.j. tí s kontaktmi vo Washingtone alebo na Wall Street, a jedno právo pre všetkých ostatných. Medzi ostatné, zlyhanie vplyvu práva mohlo vytvoriť prostredie, v ktorom kriminálnici platia, ale pre obyčajných ľudí, tvrdo pracujúcich, šetriaci a investujúci na dlhé obdobie by to neovplyvnilo.

Viac než akýkoľvek iný aspekt v napredovaniu k titulu krajiny tretieho sveta, federálna vláda je malý level právneho vplyvu na banky „priveľké na pád“. Finančný a legálny systém morálneho rizika naznačuje, že obete čelia dvojitému riziku počas zanedbania právnej pomoci, t. j. tí, údajne nepodvádzajúci môžu čeliť inflácii a daňovej zaťaženosť.

Deštruktívna daňová politika

V tvár rastúcemu dlhu vlády, rapídne zmršťovanie americkej strednej triedy je primárnym cieľom daňovej politiky USA. Eventuálne vymazanie americkej strednej triedy bude kľúčová míľa k statusu krajiny tretieho sveta. Daňová politiky USA zvýhodňuje veľké spoločnosti a to je na nešťastie predvídateľná budúcnosť. Hoci zvýšenie dane obnovilo ekonomický pád, niektoré daňové možnosti sa prediskutujú. Napriek tomu žiaden nebude použitý.

Zvyšovanie daní zo zisku spoločností sa vyústi v znižovaní pracovných miest v krátkom období a ovplyvní dividendy a podiel cien na burze. Nižšie dividendy alebo podiel cien ovplyvní dôchodkové fondy aj vládny dôchodkový fond.

• Zvýšenie daní z kapitálových ziskov bude mať dopad na od daní oslobodených investícii teraz oslobodených baby boom generácii a bude redukovať kapitálové formácie cez redukciu investícii v nových spoločnostiach alebo obchodnej expanzií a rušivý rast pracovných miest.
• Zvyšovanie dane zo mzdy by spôsobilo spoločnostiam zníženie pracovných miest a malo by upokojujúci efekt na prijímanie nových zamestnancov.
• Daň z pridanej hodnoty je nepraktický v USA pretože nespočetne iných daní už existuje na všetkých úrovniach ponukového reťazca. K predchádzaniu nepredvídateľného, prierezové dôsledky, implementovanie VAT by potrebovalo roku štúdia a komplexnú daňovú reformu.
• Národná daň z predaja je neželateľná, pretože by sa prekryla a prekážala s už existujúcim štátnou predajnou daňou, ktorá je vysoko nekonzistentná v USA.
• Uhlíkové dané ostávajú možné ale zaťažia spoločnosti a výsledne spôsobia stratu pracovných miest alebo redukcia nájmu.

Šéf medzi ostávajúcimi možnosťami je daň z príjmu, ale vzhľadom na centrum daňovej politiky v Urban Institute, Brookings Instituion, 46 % amerických domácností nechce platiť federálne dane z príjmov v roku 2011. Dôvody zahrňujúce daň z príjmov vyňaté na subsistenčnú úroveň príjmu. 

Predpokladom, že veľké  banky, nadnárodné spoločnosti a najbohatšie 1 % Američanov ostáva mimo limitov vo vzťahu k daňovej politike, rozsah zdanených príjmov sa bude pravdepodobne zväčšovať z terajšej dane domácnosti spolu tvoria 250 000 dolárov za rok k progresívne nižšej príjmovej úrovni. V skutočnosti, vláda počíta s príjmovým zdrojom, ktorý je presne to, čo ostane z raz väčšej strednej triedy: profesionáli, majitelia malých podnikov a rodiny s dvoma príjmami v mestských častiach, atď. To sú domácnosti, ktoré predišli infláciu, klesajúce reálne mzdy a padajúce príjmy domácností.

Medzi ostatné vecí, daňová politika USA bude erodovať kapitálové formácie bez ostatku strednej triedy, ktorá je motorom malého podnikania a zdrojom väčšiny amerických pracovných miest. Eventuálnym výsledkom bude trojvrstvová socioekonomická štrukutúra pozostávajúca zo super bohatej triedy a omnoho chudobnejšej pracujúcej triede a masívne, politický a finančne nefranšízová podtrieda podobná tej v krajinách tretieho sveta. 

Via Dolorosa

USA sa stále viac podobajú  krajine tretieho sveta v zmysle nezamestnanosti, nedostatku ekonomických možností, padajúcich miezd, rastúcej chudobe a koncentrácii bohatstva, vládny dlh, vplyv spoločností na vládu a slabnúci právny princíp. Monetárna politika FED-u a ekonomika federálnej vlády , regulácia a daňová politika sa zdajú byť zvýhodnený veľkými bankami a spoločnosťami nad záujmy malých podnikov alebo všeobecnej populácie. Potenciálna eliminácia strednej triedy by mohlo pretvoriť socioekonomické súvrstvie americkej spoločnosti v obraz krajiny tretieho sveta. Zdá sa to otázkou času predtým ako sa USA predvedú. Ako pokračuje ekonomika USA k úpadku, verejné zdravie, výživa a vzdelanie, tak ako aj štátna infraštruktúra sa budú poškodzovať. Je tu malý dôkaz politikov, ktorý budú viesť zásadné reformy. Všetky ostatné veci sú rovné, USA sa stanú nový postindustriálny štát tretieho sveta do roku 2032.

Zdroj: Hera research, LLC

Preložil: Adrián Tešlár