Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv neziskovej “práce”)…Čím viac klikov na “páči sa mi to”, alebo FB “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”

Spojené štáty sa čoraz viac podobajú krajine tretieho sveta v niekoľkých smeroch a akcelerujú k statusu tretieho sveta. Ekonomické údaje ukazujú na tvrdú realitu, ktorá sa vyhýba prúdu politických debát. Dôkazy naznačujú, že bez zásadných reforiem sa USA stanú popriemyselná krajina nového tretieho sveta do roku 2032.

Zásadné charakteristiky, ktoré definujú krajiny tretieho sveta zahŕňajú vysokú  nezamestnanosť, nedostatok ekonomických príležitostí, nízke mzdy, rozsiahla chudoba, extrémna koncentrácia bohatstva, neudržateľný vládny dlh, kontrola vlády nad medzinárodnými bankami a nadnárodnými spoločnosťami, slabé právny princíp a kontraproduktívne vládne politiky. Všetky tieto charakteristiky je dnes vidieť v USA.

Ďalšie faktory zahŕňajú zle verejne zdravie, výživa a vzdelávanie, tak ako nedostatočná infraštruktúra. Verejné zdravie a výživa v USA, zatiaľ pod európskymi štandardmi, stojí vyššie nad krajinami tretieho sveta. Americké verejné vzdelanie je ohodnotené za chudobnými krajinami, ako Estónsko, ale ostávajú lepší ako krajiny tretieho sveta. Kým rozpadajúcu infraštruktúru môžeme vidieť v mestách naprieč Amerikou, rozsiahla infraštruktúra USA nemôže byť porovnávaná s krajinami tretieho sveta. Avšak, všetky tieto faktory sa budú rapídne zhoršovať v upadajúcej ekonomike.  

Nezamestnanosť a nedostatok ekonomických príležitostí

Nezamestnanosť, ktorá  je hlboká, štrukturálny problém v USA, je zásadnou výzvou k ekonomických príležitostiam. Trh práce v USA je v dlhodobo klesajúci trend súvisiaci s globalizáciou, to je offshoring výroby, outsourcing pracovných miest a dezindustrializácia.

Pracovný sila USA klesla na približne 6,5 % od vrcholu v roku 2000 na približne 58,2 % v produktívnom veku dospelých pracovníkov a USA teraz trpí chronickou nezamestnanosťou 9,1 %. Aj keď pracovná sila rástla v 80-tých a 90-tých rokoch, ako dvojitý príjem domácností sa stal normou, veľkosť pracovnej sily klesá kvôli nedostatku ekonomických príležitostí.

Oficiálne, dlhodobá nezamestnanosť je 16,5 % a úroveň dlhodobo nezamestnaných (tí, ktorí sú bez práce 27 týždňov a viac) zahŕňa 5,9 milióna, 42,4 % z tých nezamestnaných. Avšak prioritou clintonovej kabinetu, opatrenia voči nezamestnanosti zahŕňajú robotníkov, ktorí viac nie sú počítaní ako časť pracovnej sily. Používanie presnejších pre-clitonové kritéria, nezamestnanosť presahuje 22 %, len 3 % pod najhorším bodom (24,9 %) HDP. Pre krajiny s populáciou väčšou ako 2 milióny, Macedónsko vedie svet s 33,8 % nezamestnanosťou, nasledované Arménskom s 28,6 %, Alžírskom s 27,3 % a západným brehom Jordánska a pásmom Gazy s 25,7 %. 

Kompaudácia, problém nezamestnanosti je fakt, že celá generácia mladých američanov je pozadu, pokiaľ ide o ekonomické príležitosti. Študentské pôžičky presahujú 1 miliardu dolárov, zatiaľ čo podiel miery pracovnej sily osôb vo veku 16 až 29, ktorí pracuj alebo hľadajú prácu klesla na 48,8% v roku 2011,čo je vôbec najnižšia zaznamenaná úroveň. Nedostatok ekonomických príležitosti medzi mládežou, vrátane miliónov nezamestnaných absolventov vysokých škôl je politický zástupný znak pripomínajúci krajiny ako Tunisko. Štrukturálny pokles trhu práce v USA bude aj naďalej taký, ako sú americkí pracovníci zlúčení do globálnej pracovnej sily, v ktorých nemôžu ešte priamo súťažiť s pracovníkmi v krajinách ako Čína a India. Napríklad v Číne hruba mzda, z hľadiska parity kúpnej sily, je ekvivalent k približne 514 dolárom za mesiac, 57 % pod linkou chudoby v USA. Podľa Economic Policy Institute, americký obchodný deficit s Čínou sám o sebe spôsobil stratu 2,8 milióna pracovných miest v USA od roku 2001.

Pád reálnych miezd a príjmov domácnosti

Pracovníci zarábajúci viac dolárov sú vlastne chudobnejší v zmysle kúpnej sily, keď životné náklady rastú rýchlejšie ako mzdy. V skutočnosti, ak je príjem domácnosti očistený o infláciu, vo väčšine amerických rodín rástol príjem menej ako za posledných desať rokov. Napríklad, v roku 2010 sa znížil priemerný reálny príjem domácnosti o 2,3 %. Avšak priemerná mzda sa zvyšovala stále v nominálnom zmysle, slabnúca kúpna sila je skutočnosťou pre väčšinu Američanov. Ak očistíme mzdu väčšiny Američanov o infláciu, tak sa nezvýšila oproti indexu spotrebiteľských cien.

Podľa slávneho ekonóma Miltona Friedmana, „inflácia je stále a všade monetárny fenomén.“ Inak povedané, ceny rastú keď ponuka peňazí rastie rýchlejšie ako populácia alebo udržateľné ekonomické činnosti. Zjavný ekonomický rast tvorený cez rast úverov, teda zvyšovanie ponuky peňazí má dočasný stimulačný efekt ale tiež spôsobuje rast cien. Správna ponuka peňazí vyjadruje presnú mieru inflácie.

Hoci index spotrebiteľských cien stačí na ilustráciu poklesu reálnych miezd, tak aj index spotrebiteľských cien neodráža skutočnú mieru životných nákladov. Podľa ekonóma Johna Williamsa z Shadow Government Statistics, index spotrebiteľských cien systematicky podceňuje infláciu.

Pokles reálneho príjmu domácnosti nastavili Američania na úroveň roku 1996, napriek mnohým domácnostiam majú teraz skôr dva príjmy ako jeden. Dvojitý príjem rodín tvoril veľkú časť príjmu v reálnych stredných domácnostiach príjem počas 80-tých a 90-tých rokov, ale dnes dva príjmy sú ťažko lepšie ako jeden príjem, to bolo pred tromi desaťročiami. Pokles reálnych miezd bol otupený v 80-tých a 90-tých rokoch rastom pracovnej sily, napríklad žena vstupujúca do pracovnej sily. Reálny stredný príjem domácnosti rástol počas poklesu reálnych miezd pretože viac domácnosti malo dva príjmy. 

Ako mzdy a príjmy domácnosti v USA pokračujú v úpadku v reálnych podmienkach bude chudoba a závislosť na vládnych asistenčných programoch pokračovať vo zvyšovaní.

Rast chudoby

Podľa amerického úradu pre sčítanie ľudu, rast chudoby sa v USA zvýšil na 15,7 % v roku 2011, 47,8 miliónov Američanov žijúcich v chudobe (1 zo 6). Oficiálna línia chudoby, určená Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych služieb USA, je $22,314 pre štvorčlenné rodiny. Číslo rodín žijúcich v chudobe ostro rastie od roku 2006 a pokračuje v raste.

Program výživovej pomoci ministerstva poľnohospodárstva, známi ako „poukážky na jedlo“  slúži 45,8 milióna domácnostiam od mája 2011. Program teraz nakŕmi 1 z 8 Američanov a skoro 1 zo 4 detí.

Založené na výhľade pre zamestnanosť a mzdy, chudoba a závislosť na vládnych asistenčných programoch budú pokračovať v raste. Avšak, negatívny trend v zamestnanosti, mzdách a chudobe neovplyvnil všetkých Američanov rovnako. V skutočnosti, príjem domácnosti a bohatstvo najbohatších američanov sa ostro zvyšuje cez celkové zhoršenie ekonomiky USA.

Zvyšovanie koncentrácie bohatstva

Alan Greenspan, bývalý predseda FED-u, varoval pred „Konečne sa zaujímame o otázku relatívneho štandardu života a … trendy v distribúcii bohatstva, ktoré sú podstatnejšie než zárobok alebo príjem, reprezentuje mieru domácnosti k spotrebe.“ Inak povedané, koncentrácia bohatstva podmieňuje dno spotreby ekonomiky, pôsobiace na HDP k zníženiu a rozhodovaniu o nezamestnanosti, ktorá redukuje životný štandard. Očividne, celkové bohatstvo spoločnosti je redukované, keď je bohatstvo vysoko koncentrované, pretože tu je nižšia celková úroveň ekonomickej aktivity.

Ekonomické údaje z niekoľkých zdroj, vrátane Kancelárie kongresového rozpočtu, ukazujú, že sa bohatstvo a príjem v USA stali čoraz viac koncentrovanejšie s výškou bohatstva 1 % američanov vlastniacich 38,2 % aktív burzy cenných papierov, napríklad zdieľanie obchodov.

Výška bohatstva 1% američanov, strojnásobilo príjem domácnosti medzi rokmi 1979 a 2007 a pokračovalo vo zvyšovaní napriek pádu bohatstva domácnosti v USA na 7,7 miliardy dolárov. Gini koeficient zobrazuje rastúcu nerovnosť v príjme distribúcie 

V zmysle Gini koeficientu je teraz USA rovné Číne a o chvíľu predbehne Mexico, stále rozvojová krajina. Malo by to byť zaznamenané, samozrejme, že USA ostáva o čosi bohatšou krajinou. Ak bude tento trend pokračovať, akokoľvek, USA sa budú podobať krajine tretieho sveta, v zmysle nerovnosti príjmu distribúcie v približne dvoch desaťročiach, t.j. do 2032.  

Vitajte v treťom svete

USA sa rýchlo stávajú  post-industriálna krajina nového tretieho sveta. Čiastočne ako dôsledok zhoršovania nezamestnanosti a nedostatku ekonomických príležitostí, pádu reálnych miezd a príjmov domácnosti, zvyšovaniu chudoby a stúpajúcou koncentráciou bohatstva, tváre vlády USA a historickými fiškálnymi krízami. Dominantné spoločnosti ovplyvnené vládou USA, čiastočne veľkými bankami, zobúdzajúcim sa právnym princípom na federálnej úrovni a deštruktívnou daňovou politikou sú kompundáciou ekonomických problémov, ktorým čelí USA. Blokovanie základných reforiem  alebo hyperinflačný kolaps amerického dolára (kvôli fiškálnym problémom vlády USA), zničenie ekonomiky USA bude pokračovať a akcelerovať. Ako bude pokračovať pokles ekonomiky USA verejné zdravie, výživa a vzdelanie tak ako aj infraštruktúra krajiny, bude viditeľne klesať a status krajiny tretieho sveta USA bude evidentný.

Druhú časť tohto článku sme Vám taktktiež priniesli – Ako sa USA stanú krajinou tretieho sveta (2. časť)

Zdroj: Hera research, LLC

Preložil: Adrián Tešlár

Facebook komentár