Zraniteľnosť Ameriky

Väčšina ľudí si kolaps civilizácií predstavuje ako pohľad do spätného zrkadla namiesto toho aby sme analyzovali cestu, po ktorej kráčame.
Jared Diamond zožal úspech napísaním o kolapse predchádzajúcich národov. Jeho kniha sa rýchlo vypredala a za svoju prácu získal rešpekt. Rozprával o dramatických príbehoch z dávnych kultúr. Žiaden z kritikov či ostatných audítorov sa neodvážil klásť odpor jeho domnienke, že nevyhnutným zlom veľkého impéria je nadmerné prečerpávanie zdrojov, preľudnenie, klimatické zmeny a znižujúce sa výnosy.

Napriek tomu tieto ukazovatele predstavujú presne tie isté problémy, akým všetky vyspelé priemyselné a pretechnizované spoločnosti v dnešnej dobe čelia. Pre tých z nás, ktorí sa predsa odvážia diskutovať o problematike, tieto informácie ostanú dôkladne zahalené tajomstvom, spolu s informáciami o unesenom UFO. Môžeme to definovať ako vcelku predvídateľné nešťastie, pretože náklady na všetky potreby každodenného života (napr. diaľnice, nákupné strediská,…) sú nemysliteľne obrovské, avšak existencia bez nich nie je možná. Uviazli sme s veľmi komplikovanými predstavami, ktoré nemajú budúcnosť, ale odmietame zvážiť dôsledky. Z tohto dôvodu vyhliadky nie sú priaznivé.

Klamlivá hojnosť

Bude cena či dostupnosť ropy ohrozovať Americký sen o šťastí? Nemalo by to byť otázne. Skôr ako sa pripravíme na zmeny v každodennom živote, ku ktorým patrí  napríklad nevyhnutná prestavba železničného systému alebo podpora sprejazdňovania dedín na predmestí, budeme si hovoriť nezmyselné rozprávky o tom, ako Bakken vyrába olej z bridlíc a snaží sa zabezpečiť americkú energetickú nezávislosť . Takisto nás bude živiť ilúziou, že môžeme pokračovať v nájazdoch na Wal-Mart donekonečna.

Toto je obzvlášť neúnosné obdobie v dejinách USA, s množstvom dezinformácií, ktoré sa k nám každým dňom dostávajú prostredníctvom rozprávačov, ktorí sa snažia upokojiť nervózne publikum presviedčaním, že všetko je OK. Len pred niekoľkými týždňami, sme videli hlavnú titulku Atlantického Magazínu s názvom – Nikdy neminieme ropu, za ktorou nasledovala správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) hovoriac, že USA sa môžu stať prvými v rebríčku pri produkcii ropy už do roku 2020, a mnoho ďalších správ zaručujúce optimizmus pochádzajúci z New York Times, NPR, a Forbes. Atlantický magazín býval dôveryhodným pre americky zmýšľajúcu triedu, a parížska IEA býva označovaná rôznymi autoritami, i keď zámer politickej agendy pozdvihnúť status quo ostáva naďalej skrytý. V každom prípade, toto sú predstavitelia verejnosti (a jej lídri), a myšlienky ktoré zverejnia sa dostanú veľmi ďaleko, bez ohľadu na to, či sú pravdivé alebo nie. Toto nákazlivé zmýšľanie preniká už aj na akciové trhy, a preto je dôležité aby sme si uvedomili, že vyhliadky sú opačné od tohto zmýšľania a začali riešiť ten fakt, že máme obrovský problém, pretože sa pravdepodobne nachádzame na okraji priepasti.

Varovania z histórie

Dmitry Orlov vydal fascinujúcu knihu o tejto téme v roku 2008 pod názvom „Objavenie pádu: Sovietska skúsenosť a americké vyhliadky. Orlov, narodený v Leningrade (teraz St. Petersburg) v roku 1962, zažil nezvyčajnú skúsenosť, keď ako 12-ročný emigroval do USA v polovici roku 1970, a následne sa pravidelne vracal do krajiny, ktorá sa stále nazýva Rusko – predtým, počas a aj po páde Sovietskeho systému. Svojou inteligenciou a zvedavosťou, ktorú neustále precvičoval, sa dostal do popredných miest vo vedeckých kruhoch, aby mohol ohodnotiť to, čo videl. Mal sarkastický zmysel pre humor, ktorým bola obdarená aj jeho tajomná kniha. Jej čítanie predstavuje nezvyčajné potešenie premiešané so skutočným prozaickým umením tak ako to predstavil aj  jeden  z jeho krajanov, emigrantov, Vladimír Nabokov. Nabokov bol takisto vedec, ktorý dlhé roky pracoval ako profesor entomológie (odbor zaoberajúci sa skúmaním hmyzu, pričom hlavným predmetom skúmania sú motýle).

Samoľúbou spomienkou sa v Amerike stalo privítanie šokujúco náhleho pádu ZSSR v roku 1991 (bez akéhokoľvek náznaku ľútosti). Uznávaní historici boli pod vplyvom toho, čo otvorene propagovali ako Koniec histórie – znamenajúc, že odteraz tam už nebudú žiadne geopolitické spory, naďalej sa však dogma šírila z Harvardu do USA. Naším politikom a ich študentom sa podarilo dokázať, že v manifeste išlo o nadradenosť neoliberálneho firemného kapitalizmu. Prípad je uzavretý. Teraz by USA mohli ďalej pokračovať bez odporu, a tým premeniť Čierne more na lagúnu Coca Coly, a priniesť slobodu, demokraciu, kurčatá McNuggets a videá Michael Jacksona znevýhodneným občanom a ponúknuť im konzumný spôsob života.

Z jeho mimoriadneho postavenia medzi dvoma národmi, Orlov videl celú situáciu inak ako varovanie, že USA by pravdepodobne mal postretnúť podobný osud, ale výsledok pre nás bude pravdepodobne omnoho horší, vzhľadom k uviaznutému majetku, degradáciou verejných statkov, našich stratených tradičných remeselných zručností, a pre náš nedostatok duševnej odvahy. Argumenty boli prezentované jasne, zrozumiteľne, a prakticky na každom mieste, kde by ľudia diskutovali o vplyve rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu. Pre mňa, Orlove postrehy pôsobia prekvapujúco v zmysle … ale samozrejme! Prečo ma to nenapadlo?

História sa opakuje

Jedlo

Napríklad, Orlov zdôraznil, že systém produkcie potravín v Sovietskom zväze nebol dlhodobo zmanažovaný – väčšina 20. storočia fungovala na systéme pracovných miest vytváraných v podobe univerzálneho domáceho záhradníctva. Dokonca aj rodiny, ktoré žili v gýčových apartmánoch postavených z dosiek v Moskve mali prístup k pozemkom so záhradami na rozsiahlej predmestskej ruskej periférii, kam sa mali možnosť dostať vlakmi a autobusmi. Privilegovanejšia časť obyvateľstva vlastnila chaty v rozmedzí od skromných chatrčí až po prepychové vily, pričom samozrejmosťou každej bola záhrada. Ruskí ľudia boli zvyknutí na nutnosť dopestovávania svojich vlastných plodín a ich uschovávanie kvôli vyváženiu oficiálneho distribučného systému, v ktorom občania zbytočne celé dni trávili čakaním v rade napríklad na kapustu, len kvôli tomu, aby im nakoniec povedali, že už sú všetky predané . Zrútenie Sovietskeho systému nemal vplyv na spoločnosť až taký katastrofálny, pravdepodobne bol dokonca prospešný, pretože veľké masy ľudí, ktoré sa zaujímali o pestovanie plodín, pričom ale pracovali na byrokratických pozíciách, mali odteraz možnosť dostať sa do poľnohospodárskeho odvetvia, ktoré bolo ťahané ruskou ekonomikou viacerými generáciami. Po období prispôsobovania, jednou z vecí, ktoré sa zmenili boli miznúce rady v ruských obchodoch s potravinami.

Ruské chalupy so záhradou potešia nielen telo ale aj dušu (Ukazovatele kresťanskej náuky)
Letné časy poskytujú nielen útechu, ale aj množstvo príležitostí na produkciu – teraz o to viac, uprostred ťažkých ekonomických časov.

Pestovateľka,: Lýdia Kolbetskaya stojí v skleníku vo svojej letnej chatke – v dedine, ktorá sa nachádza 100 míľ na východ od Moskvy. Pestuje jahody, paradajky a ďalšie plodiny – v  množstve, ktorým uživí nielen ju, ale zároveň dokáže pomôcť rodine svojej dcéry.

V porovnaní s USA, ani tu poľnohospodári nemajú vlastné záhrady. To nie je mýtus. Bývam v poľnohospodárskej časti na severe New Yorku, kde základ produkcie mliečnych fariem tvorí priemyselné poľnohospodárstvo už po celé desaťročia (teraz v klesajúcom trende), a spravidla poľnohospodári ani nemajú záhrady. Nakupujú množstvo chleba či rôznych snackov v supermarketoch, ako keby si kupovali poisné služby či dáke kancelárske potreby. Bez ohľadu na to, čo na farme ostalo ešte k dispozícii, je namiesto vysadenej kukurice bazén, prípadne veterány terénnych vozidiel, alebo rôzne plastové náčinie spojené s výchovou detí v “spotrebiteľskej” spoločnosti.

Keď poľnohospodári nebudú pestovať žiadne plodiny, môžeme sa staviť, že mnoho poznatkov sa zabudne. Americké supermarkety fungujú na trojdňovom zásobovacom cykle. Tento systém je oveľa krehkejší, než si väčšina Američanov dokáže predstaviť. Môj odhad je, že len málo ľudí sa nad týmto zamýšľa. Takýto zásobovací systém takmer nikdy nezlyhal, okrem výnimky, keď bolo územie zasiahnuté prírodnými katastrofami. Avšak finančná kríza by mohla ochromiť systém distribúcie potravín na celom svete. Zásobovači, ktorí nedostanú zaplatené, nebudú dodávať. Problémy s ropou na Blízkom východe by mohli vyvolať ropnú krízu – situácia, do ktorej sme sa nedostali od roku 1970. Existuje mnoho spôsobov, ako tento zložitý systém môže zlyhať – to znamená, že ak sa tak stane, nebude existovať žiaden záložný plán, ako v prípade bývalého Sovietskeho zväzu. Dalo by sa teda vydedukovať z čítaní Orlova, že naša schopnosť nakŕmiť samých seba je omnoho horšia ako sa dalo predpokladať.

Bývanie

Príbeh s bývaním je vskutku podobný. V bývalom ZSSR neexistoval žiaden trh s nehnuteľnosťami. Ľudia jednoducho bývali v bytoch a domoch, ktoré patrili štátu a do ktorých boli zaradení na základe privilégií ľudí, ktorí boli pri moci. Keď padol politický systém, nikoho nevyhodili z príbytku. Nekonali sa žiadne exekúcie. Postupom času sa situácia ustálila. Súkromné vlastníctvo bolo znovu obnovené po 75-ročnej prestávke. Boli zavedené regulované zákony. Mnohým Rusom ostali v držbe byty a domy, ktoré okupovali po celé desaťročia, a nový trh s nehnuteľnosťami vychádzal z tohto systému (a so silným potenciálom v zbrojení ruskej mafie).
 
V porovnaní výsledkov americkej skúsenosti začínajúc rokom 2007, implóziou realitnej bubliny nastala éra vyvlastňovania a bezdomovectva. A v tejto epizóde je nutné zvažovať náhľad ďalších možnosti, pretože USA ešte nevstúpilo do fázy kolapsu. Keď sa to stane, môžeme očakávať, že straty na majetku budú obrovské. Mohlo by to doviesť náš systém majetkového práva do chaosu na celú nasledujúcu generáciu alebo aj na dlhší čas, pretože objem exekúcií by sa stal prakticky neovládateľný. Majetkové právo je jadrom nášho politického systému, ktorý by sa potom dostal priamo do nezvládnuteľného stavu. Súhlasím s Orlovím názorom, že politickým kolapsom v USA by sa omnoho viac ľudí dostalo do ťažkostí, než tomu bolo v starom sovietskom Rusku.

Doprava

Podobne je to tiež s dopravou. Rusi nikdy neprijali vlastnenie áut za spôsob kultúry. Len malá menšina ľudí vlastnila auto. Drvivá väčšina obyvateľov bola závislá na verejnej doprave, metre, električkách, autobusoch, a vlakoch. Keď sa Sovietsky systém rozpadol, vlaky, autobusy, a pod. stále premávali. Rusi sa stále dostali všade kde museli ísť, robili čo museli (fáza obnovy života). My v Amerike sme nahromaždili naše národné bohatstvo v utópii, ktorá nepredstavuje budúcnosť lacnej ropy v nasledujúcich rokoch. Akýkoľvek druh ropného problému, či už sa jedná o vyostrenú geo-politickú záležitosť, alebo len pomalé znižovanie vysokých cien benzínu, zanechá Američanov uviaznutých v problémoch.

Záver (k 1. časti)

Z histórie je jasné, čo sa môže (a zvyčajne má) stať, keď spoločnosť prekoná schopnosť podporovať trvalo udržateľný spôsob života. Rýchle zlyhanie ZSSR je náš posledný príklad, ktorý by mal byť zameraný najmä na Američanov tým, že USA (z uvedených dôvodov), je menej pripravené zvládnuť podobné šoky systematického zlyhania.

Druhá časť obsahuje jasnú predstavu, čo môžeme očakávať, a čo dokazuje Orlovova najaktuálnejšia práca. ktorá poukazuje, že aj nezávislí kolaps je riadenou dráhou: Finančnou-Komerčnou-Politickou-Sociálnou-Kultúrnou.

USA s istotou bude nasledovať tento vývoj – teda aspoň čiastočne – počas nášho života, či už skôr alebo neskôr.
Kliknite sem a prečítajte si Časť II z tejto správy (zhrnutie zdarma; zápis sa vyžaduje pre plný prístup).
Stále si však musíme byť vedomí, že naše rozhodnutia a činy ovplyvnia našu budúcnosť. Konajte preto  múdro a zakročte čím skôr.

Preložil: Lenka Gajdošíková

Zdroj: Barrons