Zlato vs. štátne dlhopisy – čomu veríte? od “Michael Pento”

Ak by chcel dnes nejaký psychoanalytik preskúmať správanie investorov, objavil by silné schizofrenické napätie medzi trhom zlata a trhom amerických vládnych dlhopisov.

Výnosy 10-ročných vládnych obligácií USA sa aktuálne udržiavajú na nových minimách na dennej báze. V škole sa pritom všetci ekonómovia na finančných modeloch učili, že takáto situácia indikuje ekonomiku s nízkymi inflačnými očakávaniami a silnou menou. Ibaže – dolár poklesol od júna o 12% a cena zlata stále pokračuje v lámaní rekordov. Tieto výsledky sú absolútne disjunktívne! Dlhopisy vysielajú varovný deflačný signál, zatiaľ čo zlato a dolár poukazujú na hyperinfláciu.

Naposledy, keď  USA zažili podobne krízový stav ekonomiky (t.j. koncom 70.-tych a začiatkom 80.-tych rokov), trhy zlata a štátnych dlhopisov vykazovali oveľa väčšiu mieru súladu. V tom čase extrémne nízke úrokové miery stanovené FED-om viedli k rapídne rastúcej inflácii, slabnúcemu doláru a strmému rastu zlata. Čo je však podstatnejšie – výnosy vládnych dlhopisov prudko vzrástli, keďže investori požadovali vyššie sadzby ako kompenzáciu za pridané inflačné riziko. Inak povedané, všetko dávalo zmysel.

Začiatkom januára roku 1977 sa začali impozantné býčie pozície zlata, ktoré sa skončili približne vo februári roku 1980. V tom čase tento kov vzrástol zo 135 USD/oz (=trójska unca) na takmer 860 USD/oz a Dolárový index stratil zhruba 20% svojej hodnoty. Výnosy 10-ročných vládnych obligácií vzrástli zo 7,2% (január 1977) na 12,4% (február 1980). Toto sa dialo v čase, keď FED (pod vedením Arthura Burnsa) praktizoval inflačnú monetárnu politiku a v priebehu 8 rokov zvýšil monetárnu bázu zo 62 miliárd USD na 114 mld. USD.

Dnes je situácia podobná tej, ktorej krajina čelila pred 30 rokmi. Tak ako vtedy, aj teraz sa monetárna báza zväčšuje – ibaže tento raz ešte rýchlejšie. Namiesto zdvojnásobnenia za 8 rokov (tak ako sa to stalo pod Burnsovým vedením), Alan Greenspan a Ben Bernanke v priebehu 12 rokov bázu strojnásobili (zo 621 miliárd USD v roku 2000 na súčasných viac ako 2 bilióny USD). V závislosti od toho sa dolárová cena zlata zvýšila viac než štvornásobne – z 280 USD/oz v roku 2000 na viac ako 1300 USD/oz v súčasnosti. Za ten čas dolár zaregistroval 35% pokles hodnoty. Avšak – v úplnom protiklade k situácii v roku 1980 – výnos 10-ročných štátnych pokladničných poukážok sa prepadol zo 6,6% v roku 2000 na dnešných menej než 2,4%.

Národ môže mať úžitok z ultra-nízkych úrokových mier len vtedy, keď sa ekonomika zároveň vyznačuje vysokou mierou úspor, stabilnou monetárnou politikou, nízkou infláciou a veľmi nízkou úrovňou dlhu. Miera úspor v USA, ktorá sa počas 60.-tych a 70.-tych rokov pohybovala v rozpätí medzi 7,5% až 15%, je teraz na úrovni 5,8%. Odráža pritom nedávne uťahovanie opaskov ako následok „credit crunch“ (dlhová kríza).  Miera súkromných úspor bola zanedbateľná a niekedy dokonca negatívna od roku 1998 do roku 2008. Po ďalšie – súčasný ročný deficit rozpočtu je 9% HDP a verejný dlh sa pohybuje na úrovni 93% HDP. A samozrejme nesmieme zabudnúť, že FED – podľa jeho vlastných slov – prijal „nekonvenčné opatrenia“ na zvýšenie inflácie. Takže zhrnuté a podčiarknuté: aktuálne neexistuje ani jedna z podmienok na zavedenie nízkych úrokových mier.

Zo súčasnej situácie je jasné len jedno a to, že zlato aj dolár súhlasne dávajú najavo, že Ben Bernanke s jeho požiadavkou na podnietenie masívnej inflácie určite uspeje. Zdá sa však, že  investori do vládnych obligácií veria, že FED – aj napriek jeho aktuálnej inflačnej dispozícii – bude schopný buď A) udržať znížené úrokové miery dlhší čas alebo B) vybrať si svoju likviditu skôr ako sa veci vymknú z rúk. Na zaujatie tejto pozície však musí človek veriť nielen tomu, že devízové trhy a trh so zlatom sa mýlia, ale takisto tomu, že silný tlak tlačiarní FEDu stratí svoju schopnosť znehodnocovať menu. A toto sú naozaj mylné a zavádzajúce predpoklady.

Bernanke prehlasuje, že FED v minulosti prispel k Veľkej hospodárskej kríze tým, že dovolil, aby sa ponuka peňazí znížila po zrútení trhov v roku 1929 o 30%. Takisto napísal, že opakovanie depresie v roku 1937 bolo dôsledkom pokusu vlády o vyrovnanie rozpočtu a zvýšenie úrokových mier. Na základe toho by sa dalo predpokladať, že Bernanke nezvýši úrokové miery, pokiaľ bude mať inflácia pevný a nesporný dosah na americkú ekonomiku.

Mnohí v súčasnosti veria, že „helikoptérový Ben“ ešte musí podnietiť infláciu na zemi, lebo peniaze, ktoré zhodil z neba, stále visia na stromoch. Inými slovami, finančné prostriedky sú držané v bankovom systéme a nešíria sa medzi populáciu. Peňažný agregát M1 je doteraz medziročne nad 6,2% a zložená ročná úroková miera výmeny v M2 je za posledné 2 mesiace 7,4%. Hoci tieto jednociferné prírastky ešte neindikujú cválajúcu infláciu, program neúprosného kvantitatívneho uvoľňovania má koniec asi tak predvídateľný ako jazda v rýchlosti 100 km/hod po zľadovatenej horskej zákrute. A keďže šofér (Bernanke) preukázal nevôľu stúpiť na brzdy, musíte byť šialený, ak chcete ísť po výnosovej krivke spolu s ním.

Zdroj: Euro Pacific Capital