Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”
V závislosti na tom, ako sa na to dívate, Bank of England si robí svoju prácu skvele …
Predbežne zverejnené údaje behom tohoto týždňa poukazujú na to, že Veľká Británia spadla späť do recesie. HDP Veľkej Británie kleslo v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch, čo znamená, že je to prvá „double-dip“ recesia v Británii od tej v 70-tych rokoch. (pozn. „double-dip“ – po krátkom zotavení sa z recesie, rast sa pohybuje opäť v negatívnych číslach.)
Pravdupovediac, nebolo to nečakané. Ako ani ďalšie novinky tohoto týždňa, že vládny dlh Spojeného kráľovstva naďalej rastie a dosiahol v marci podľa Národného štatistického úradu 66% HDP.
Viacmenej, s rastom dlhu a faktom, že krajina je zdanlivo tak ďaleko od zotavenia sa ako nikdy, sa zdá byť vhodná doba k tomu, aby sme uvážili, akému možnému prostrediu budú britskí investori čeliť v nasledujúcich rokoch – a čo to všetko môže znamenať pre každého, kto investoval do zlata.
Poukázali sme už pred tým na to, že existuje päť spôsobov ako môže vláda vysporiadať svoje dlhy:
• Ekonomický rast – Jediné zmysluplné tvrdenie, ktoré vláda má, čo sa týka schopnosti splácať dlh, je jej vplyv na zdanenie. Toto tvrdenie sa stáva neistým, keď ekonomika, z ktorej sú daňové príjmy generované, stagnuje;
• Zvýšiť dane – Okrem toho, že je to kontraproduktívne, pomalý či záporný rast robí zvýšenie daní veľmi politicky náročným;
• Viac požičať – Splatiť dlhy a úroky z existujúcich dlhov pomocou ďalšej pôžičky. V praxi existuje limit, koľko sú investori ochotní daným štátom požičať. A ako budeme za chvíľu vidieť, tento limit sa objaví náhle a s malým upozornením;
• Inflácia – Splatiť, ale v peniazoch, ktorých hodnota je menšia, ako keď ste si požičali. Všeobecne táto možnosť platí len pre dlhy denominované v domácej mene a ak krajina má kontrolu nad vlastnou menovou politikou;
• Nesplatenie – Neplatiť.
Tradične, vláda ako i tá britská vyrovnala svoj dlh vďaka kombinácii prvých štyroch opatrení. Držitelia obligácií by boli radšej, ak by vláda nasledovala len prvé dve. Tretie nie je príliš ideálne, pretože môže znížiť hodnotu dlhopisov, ktoré sú v obehu. Štvrté a piate jasne spôsobujú reálné náklady deťom veriteľa, teda ďalšej generácii.
Keď ekonomiku zasiahnú zlé časy – tak ako britskú – rovnováha sa naruší a pôžičky a inflácia vykoná viac práce, už len preto, že prvé dve opatrenia nie sú realizovateľné. To je prostredie, čo môžu britskí investori očakávať v nasledujúcich rokoch. Je to to, ktoré máme v skutočnosti teraz, len sa ťahá ďalej a postupne sa stále zintenzívňuje.
Ale kde je koniec? Kde a ako táto kríza skončí?
Stručná odpoveď je, že s najväčšou pravdepodobnosťou skončí tak, ako všetky tieto krízy končia: s veriteľmi platiacimi účty .
Ako sa to presne stane? Úprimne povedané, nevieme. Nikto nevie. Ale môžeme hádať.
Politici sa budú snažiť riadiť nervózny smer medzi dvomi dosť nepríjemnými možnosťami: dlhovou krízou, ako je tá, čo práve teraz zaplavuje Európu a neudržateľnou infláciou.
Tu je bližší pohľad na to, ako by rôzne scenáre mohli nastať.
Dlhová kríza na grécky štýl?
Pred piatimi rokmi boli grécke štátne dlhopisy považované za bezrizikové aktíva. V máji 2007 grécke 10-ročné dlhopisy vyniesli okolo 4,5%. V ten istý mesiac boli nemecké 10-ročné dlhopisy obchodované s výnosom okolo 4,3%.
Je pravda, že to je len zlomok jedného krátkeho obdobia, ale ilustruje fakt: Grécke výnosy dlhopisov nezobrazovali nič, čo sa stalo neskôr.
To sa zmenilo a zmenilo sa to veľmi rýchlo. To je to, čo sa stáva v dlhovej kríze – došlo k náhlemu prehodnoteniu úveruschopnosti dlžníka. Čiastky, ktoré sú veritelia ochotní si požičať sa znižujú, zatiaľ čo sadzba, ktorú musí dlžník zaplatiť ide nahor. A zrazu je ťažšie odložiť platbu a vyjednať udržateľné podmienky.
Medzi faktory, ktoré môžu náhle prehodnotenie podnietiť, patrí:
• Rastový šok, pretože sťažuje splácanie dlhu a úrokov;
• Náhly nárast výšky dlhu, pretože tiež sťažuje splácanie a nesplnenie záväzku je viac pravdepodobné;
• Všeobecný nárast averzie investorov k riziku, pretože je viac pravdepodobné, že dajú prednosť bezpečnejším aktívam a budú preferovať návratnosť ich kapitálu nad tím, ako veľmi môže narásť.
Grécko, ako tomu často býva, bolo zasiahnuté všetkými tromi naraz.
Británia, s omnoho dlhšou splatnosťou dlhu, ako Grécko, zostáva ďaleko od tohoto scenára. Alebo tak by sme si radi mysleli. Pravdupovediac, aj keď, pomalý rast a rastúce vládne zadĺženie sa približujú bližšie, ako by sme si priali.
Zatiaľ však britské vládne dlhopisy sú viac-menej naďalej považované za bezpečnú investíciu s výnosmi dosahujúcimi tohoto roku rekordné minimá (necháme na inokedy príčiny, prečo to tak je, a či je tento jav odôvodnený a udržateľný).
Británia má kľúčovú výhodu nad Gréckom (a Írskom… Portugalskom … Talianskom … Španielskom … Holandskom … Francúzskom … atď.). Má eso v rukáve: menovú suverenitu.
Ale je toto hra, kde sú esá vysoké alebo nízke? To záleží na tom, či nakoniec skončíme s druhým scenárom – nočnou morou.
Británia “vyhrá” menovú vojnu
Prvé dve opatrenia k splateniu dlhu (rast a vyššie dane) vyzerajú byť „nevydareným flush-om“ v dlhodobej perspektíve. Zatiaľ čo britské vládne dlhopisy sú i naďalej považované za bezrizikové aktíva, tretie opatrenie (viac pôžičiek) zostáva realizovateľné. Ale ak Británia pokúša šťastenu, mohlo by sa jedného dňa stať, že investori sa bližšie pozrú na úroveň zadĺženia, porovnajú s jeho rýchlosťou rastu a všetci sa rozhodnú, že chcú byť prví pri exite.
Preto sa zdá byť pochopiteľné očakávanie, že štvrté opatrenie (inflácia) bude zaberať väčší a väčší podiel na splácaní dlhu – hlavne ak britská vláda zoberie znižovanie úrovne dlhu vážne (výrazné “ak”, samozrejme) .
Doteraz Bank of England odviedla celkom dobrú prácu, čo sa týka dosiahnutia jej hlavného cieľa, od kedy začala kríza. Áno, čítate správne. Primárny cieľ banky, ako vidíte, už nie je cenová stabilita – aspoň nie z tohoto pohľadu. Cieľom je zabrániť bankovnej kríze tým, že zaistí, aby banky mali prístup k dostatočnému množstvu likvidity, aby sa veci naďalej hýbali. Najsamozrejmejší prvý krok bol zníženie úrokových sadzieb na historické minimum, čo banka i urobila.
Ale to šlo ešte omnoho ďalej. Aby ste vedeli, čo tým myslím, pozrite sa na nasledujúci výňatok z jedného z mnohých dokumentov banky o dopadoch kvantitatívneho uvolňovania ( citujem celkom rozsiahlu časť, aby som vám dal prehľad o každom z rôznych opatrení na podporu likvidity, ktoré banka zaviedla) :
“Veľké nákupy aktív v Spojenom britskom kráľovstve boli vyvrcholením balíčka opatrení určených na riešenie dôsledkov finančnej krízy. Tieto opatrenia zahrňovali poskytovanie zvýšenej podpory likvidity, opatrenia k zlepšeniu fungovania trhu a kvantitatívne uvoľňovanie alebo rozsiahle nákupy aktív … poskytnutie podpory likvidity bolo zamerané na 185 miliárd libier „Special Liquidity Scheme“ (zvláštny plán dodávania likvidity) zavedený v apríli 2008, ktorý dovolil, aby banky vymenili cenné papiere kryté hypotékami a ďalšie nelikvidné aktíva za pokladničné poukážky.“Discount Window Facility“ (diskontný nástroj na doplnenie likvidity) bol taktiež zavedený, aby pomohol splniť potrebu krátkodobej likvidity finančných inštitúcií, ktoré vyžadujú pomoc. Naviac, Bank of England prisľúbila poskytnutie mimoriadnej podpory likvidity za sankčnú sazbu a proti širšiemu rozsahu zaistenia inak solventným finančným inštitúciám, ktoré majú problémy s likviditou. ”
Vyššie uvedené bolo všetko pred kvantitatívnym uvoľňovaním. To ešte len príde:
Na riešenie fungovania trhu bol vytvorený „Asset Purchase Facility“ (nástroj nákupu aktív), aby bolo umožnené Bank of England nakupovať vysoko kvalitné komerčné cenné papiere a šterlingové firemné dlhopisy investičného stupňa. Pred tým, ako bola zavedená politika kvantitatívneho uvoľňovania, tieto nákupy boli financované vydávaním štátnych pokladničných poukážiek a hotovostnými operáciami Úradu pre riadenie štátneho dlhu. Rovnako ako ponuka podpory mimoriadnej likvidity, vedomie, že centrálna banka je teraz na trhu týchto aktív môže celkovo zlepšiť fungovanie trhu. ”
Je celkom pochopiteľné, že banka by sa mala snažit predísť bankovnej kríze tým, že systém má dostatočnú likviditu. Ale tieto opatrenia nie sú zadarmo.
V predvečer krízy, libra sa obchodovala za približne 2 doláre. Potom prudko klesla. Je pravda, že je to skôr umelé porovnanie, 2 doláre sú na úplnom hornom konci rozsahu za posledných 25 rokov a väčšina mien trpela voči doláru odkedy kríza začala, keďže mnohí investori považovali dolár za bezpečný prístav.
Ale zamyslime sa nad librou voči euru. Keď kríza začala v polovici roku 2007, libra sa obchodovala tesne pod hranicou 1,50 eura. Potom klesla na takmer 1,00 euro na začiatku roku 2009 a odvtedy už nikdy nebola vyššia ako 1,25 eura – navzdory všetkému, čo sa stalo v Európe. Prečo?
Jedným z dôvodov môže byť, že Bank of England bola úspešnejšia než Európska centrálna banka, keď naznačovala, že je ochotná vydávať likviditu v prípade krízy. V závislosti od uhlu pohľadu, dalo by sa povedať, že banka odviedla lepšiu prácu pri plnení svojej úlohy veriteľa poslednej inštancii. Alebo môžete povedať, že odvádza lepšiu prácu pri znehodnocovaní meny.
Po mnohých stránkach je to jedno a to isté.
Dopad na zlato
Jeden spôsob, ako sa dívať na dlhodobý vývoj cien zlata, je dívať sa naň nie ako na komoditu, ale ako menu. Býčí trh zlata v poslednom desaťročí možno považovať za jednu menu (zlato), ktorá získavala hodnotu oproti náprotivku vydanom centrálnou bankou.
Ako už bolo povedané predtým, zlato sa zo dňa na deň pohybuje – oproti všetkým menám – a je tendencia to určovať podľa toho, čo se deje s dolárom. Ale v priebehu dlhšej doby, to robí veľký rozdiel proti akej mene budete merať zlato.
Od polovice roku 2007 po vrchol v septembri minulého roku, dolárové ceny zlata získali okolo 180%. Šterlingové ceny zlata vzrástli okolo 260%.
S Britániou späť v recesii sú výhliadky mizivé, že Bank of England bude v dohľadnej dobe uvažovať o odklone od súčasného uvoľneného postoja. To bude vážiť na libry.
Britskí investori, ktorí investovali do zlata na začiatku tejto krízy zistili, že rozhodnutie zaistiť sa, sa vyplatí. Ak sa kríza pretiahne, poteba po zaistení nezmizne.
Zdroj: Safeheaven
Facebook komentár