“Zlato nie je finančným aktívom, ktoré by sme mohli porovnávať s akciami dot-com alebo Miamskými bytmi a určite nie je komoditou podobnou bravčovým žalúdkom alebo surovej rope. Je neprekonateľnou menou pre naozaj sofistikovaných boháčov v časoch, kedy je dlh bezvýhradne podporovaný.” Paul Brodky (Manažér Fondu)
Nedávna korekcia zlata znova podnietila finančných komentárov k prehláseniam o zlatej bubline – tak ako to už robia odkedy zlato prekonalo hranicu 400 dolárov za uncu. Bublina väčšinou skončí z dňa na deň, kedy špekulatívne dosiahne svoje najvyššie maximá, nie korekciou akú môžeme momentálne vidieť alebo akú sme videli v auguste kedy po 200 dolárovom prepade nasledoval opätovný začiatok rastu. S rastom hodnoty zlata rastú aj pochybnosti, čo je spôsobené vlastnosťou extrémneho býčieho trhu, ktorý praskne až po dlhotrvajúcich obdobiach hojnosti. Sme ešte ďaleko od dní aké boli v Toronte v roku 1980, kedy ľudia stáli v dlhých radoch aby si mohli kúpiť zlato.
Jednoduché vyvrátenie, predsa len, ak hovorím o zlate, tak ich nikdy nie je dosť. Zlato bude aj naďalej základom najagresívnejších teórií, pretože je bezprostrednou výzvou pre všetky svetové fiat peniaze. Varovania pred bublinou a veľa iných dôvodov prečo nevlastniť zlato vzhľadom na to, že zlato smeruje k hodnotám vyšším ako je 10‘000 dolárov za uncu. Nezávislá štúdia o príčinách rastu zlata hovorí o tom, že práve zlato je najlepší spôsob ako prečkať a nestratiť svoj kapitál v turbulentných časoch, ktoré sú pred nami.
Toto je hlavnou témou knihy 10‘000 dolárové zlato – a dôvody prečo sa k tejto hodnote dostane skôr ako si myslíte. V tomto článku sa bližšie pozrieme na tri hlavné dôvody, prečo práve zlato nie je bublina a prečo v ďalších rokoch aj naďalej porastie.
Na zlato sa môžeme pozerať z dvoch strán. Prvý je západný spôsob, ktorý pristupuje k zlatu ako k menovému tréningu. Tento prístup vidí zlato ako aktívum, pomocou ktorého zbohatnete a s ktorým môžete obchodovať, tak ako s akýkoľvek iným aktívom alebo komoditou a získať tak na menových zárobkoch. Druhým je prístup svetových nákupcov zlata k tomuto aktívu. Čína, India a Stredný východ vidí zlato ako aktívum, ktoré uchová bohatstvo a slúži ako peniaze. Práve tento druhý prístup bude zodpovedný za zlato a jeho päť ciferný rozsah. Veľa ľudí malo priamu skúsenosť s dôsledkami menovej krízy. Najagresívnejší nákupca, Čína, zažila 4‘000 percentnú infláciu za mesiac medzi rokom 1947 a 1949.
Ak by zlato bolo komoditou, bolo by bublinou, ale nie je. Zlato bolo platidlom viac ako 3000 rokov a dnes tomu nie je inak. So zlatom obchodujú všetky banky a obchodníci na menových trhoch a tiež je držané centrálnymi bankami. Od roku 2009 sa centrálne banky stali čistými nákupcami zlata. Shane McGuire (manažér penzijného fondu) to vystihol vo svojej knihe “Ťažké peniaze”: Zlato môžeme považovať za investíciu na vyššej úrovni, vzhľadom na to, že zlato a striebro sú najnovšou triedou aktív, nie najstaršou, veď pred 40 rokmi boli platidlom. Veľa čitateľov si spomenie na časy, kedy strieborné doláre boli menené v obchodoch za nominálne hodnoty.
Aby sme nehovorili iba o menách, tak povzbudzujeme ľudí, k tomu aby radšej rozmýšľali v unciach zlata ako v dolároch – úloha ktorá sa zdá ľahšia ak vlastníte zlato. Povzbudzujeme ich k otázke: “Aké je riziko v unciach pri tejto investícii?” a “Koľko uncí môžem očakáva pri zisku?”
Táto perspektíva nám dáva iný pohľad na správanie sa zlata. V podstate hovorí o tom, že zlato nerastie na hodnote – meny strácajú hodnotu oproti zlatu. To znamená, že zlato ako platidlo môže rásť iba ak meny padajú. Na základe toho, sa môžeme pozrieť na tri črty zlata, ktoré nám hovoria, že zlato nie je bublina, ale že sa drasticky zmenila monetárna politika, čo v podstate znamená, že zlato prekročí hranicu 10‘000 dolárov za uncu.
Tri črty sú:
- Strata kúpnej sily svetových mien
- Inflačný efekt vytvárania peňazí
- Nemenné trendy budú pokračovať čím zvýšia cenu zlatu
1. Strata kúpnej sily
Kôš tovarov, ktorý stál 100 dolárov v roku 1800 by v roku 1900 stál 102 dolárov. Počas tohto obdobia bol dolár naviazaný na zlato. Dnes by rovnaký kôš stál viac ako 4000 dolárov. Toto ta práva strata kúpnej sily. V minulých dekádach Kanadský dolár, Euro a Japonský yen stratili 70 percent svojej kúpnej sily (viď graf). Americký dolár a Britská libra stratila až 80 percent.
Ďalší graf berie do úvahy dlhšie časové obdobie. Znázorňuje ako sa rovnaké meny, vrátane Švajčiarskeho franku, pohybovali oproti zlatu odkedy prezident Nixon zatvoril zlaté okno v roku 1971.
Čo zapríčinilo túto stratu kúpnej sily a bude to pokračovať? Meny strácajú svoju kúpnu silu oproti zlatu z jediného dôvodu: zásoba mien rastie rýchlejšie ako zásoba zlata. Zlata tehlička je jediná forma peňazí, ktorú nemôže vláda umelo znásobiť. Od roku 1980 sa zásoba zlatých tehličiek zvýšila, v priemere ročne o 3%. V ďalšom grafe môžeme vidieť porovnanie rapídnej úrovne vytvárania meny (MZM) so zásobou zlata. MZM je jeden z najdôveryhodnejších indikátorov menovej zásoby.
Ďalším spôsobom ako porozumieť strate kúpnej sily je pomocou prerátavania na množstvo uncí, ktoré by sme použili na kúpu domu, auta, alebo Dow Jonesu v rôznych obdobiach. V roku 1971, bežné auto stálo 66 uncí zlata, priemerný kanadský dom stál 703 uncí zlata a Dow Jones index mal hodnotu 25 uncí zlata. Dnes by sme si za 66 uncí zlata kúpili 4 autá, za 703 uncí zlata by sme kúpili dva domy a iba 6,5 uncí zlata by nám stačilo na kúpu Dow Jones indexu.
2. Inflačný efekt vytvárania peňazí
V roku 1983 výkladový slovník definoval infláciu tatko:
“Inflácia znamená zvýšenie množstva peňazí, čo zapríčiní pokles ich hodnoty a zvýšenie cien tovarov a služieb.”
Od prezidenta Bill Clintona sa vládny index spotrebiteľských cien (CPI) zmenil z fixného meradla štandardu života na flexibilné meradlo štandardu života. Cez rôzne machinácie ako napríklad pôžitkárska regresia a substitúcia (ak je stejk drahý, nahraďte ho hamburgerom) podhodnocujú skutočnú infláciu. Menové znehodnotenie (pojem odvodený od praktík Rimanov, kedy do zlatých a strieborných minci primiešavali iné kovy) viedlo priamo k inflácii. V poslednom tucte hyperinflácii, ktoré sa v histórii objavili, všetky boli priamym výsledkom snahy vlády kompenzovať pomalý rast pomocou vytvárania peňazí. Tieto praktiky môžeme vidieť aj dnes. Ďalší graf znázorňuje americký vládny dlh, ktoré už rastie exponenciálne.
Našťastie jeden ekonóm, John Williams zo spoločnosti ShadowStats sledoval pôvodný kôš tovaru, ktorý vláda používala na meranie inflácie pred tridsiatimi rokmi. Jeho údaje nám ukazujú, že inflácia vyskočila oveľa vyššie ako bola verejnosť informovaná. Jeho index spotrebiteľských cien je na úrovni 12 percent, o viac ako 8 percent vyšší ako “oficiálne” inflačne správy.
Musíme ale priznať, že ak by sme použili meranie pána Williamsa, potom by sa hodnota zlata a striebra vyšplhala do neuveriteľných výšin.
3. Nemenné trendy budú pokračovať čím zvýšia cenu zlatu
A nakoniec, je veľa trendov, ktoré majú priamy dopad na cenu zlata. Najviditeľnejšími sú nákupy centrálnych bánk Číny a Indie a vzdiaľovanie sa od Amerického dolára, dosiahnutie vrcholu ropnej produkcie a podhodnocovanie investícii do zlata penzijnými fondmi.
Dve desaťročia boli centrálne banky čistými predajcami, teda až do roku 2009, kedy sa oficiálne stali čistými nákupcami. Môžeme očakávať, že v tomto trende sa bude pokračovať ešte ďalšie dve dekády. Počas zlatého “býčieho” trhu v neskorších sedemdesiatych rokoch Čínska verejnosť nemohla vlastniť zlato. Dnes ich vláda podporuje vlastníctvo zlata a spravilo niekoľko významných inovácii, aby tento cieľ napĺňal aj naďalej. Čínska vláda ide príkladom, predsa len Čínska centrálna banka verejne priznáva ciele zvýšiť rezervy z 1‘100 ton na 6‘000 ton. Neoficiálne povedali, že by rezervy mohli dosiahnuť aj hodnotu 10‘000 ton.
Malo kto pochybuje o tom, že myšlienka opustiť dolár je v plnom prúde, vláda ma pocit, že USA nemá inú možnosť ako pokračovať v znehodnocovaní svojej meny a tým naplniť existujúce očakávania. Vrchol zlata, tak ako aj vrchol ropy, sa objaví v momente, kedy zlaté ťažobné spoločnosti nezvýšia produkciu alebo neobjavia nové náleziská aj napriek zvyšujúcej sa cene základnej komodity. Produkcia zlata klesla od roku 2005 a je len o čosi väčšia oproti roku 2010. Potvrdzuje to aj správa banky Standard Chartered:
“V našej štúdii 375 zlatých ťažobných spoločností a projektov, sme si všimli, že po desiatich rokoch býčieho trhu, ťažobný priemysel spravil veľmi málo preto aby priniesol nové zásoby. Náš základný scenár hovorí o tom, že produkcia zlata porastie iba o 3,6 percent v najbližších 5 rokoch.”
Penzijné fondy držia menej ako 1,5 percent svojich aktív v zlatých tehličkách, preto budú musieť zvýšiť svoju pozíciu v zlate, ak aj naďalej bude zlato takto prekonávať všetky ostatné triedy aktív.
Tieto trendy sú významné, ale schopné sa zmeniť, ale nemyslíme si, že sa tak stane. Čo sa však nemôže zmeniť sú “Nemenné trendy”. Tie majú nepriamy dopad na cenu zlata, spôsobujú, že rast je pomalší, čo vytvára potrebu vlády kompenzovať toto spomalenie zvýšenou tvorbou peňazí.
Tri najvýznamnejšie “nemenné” trendy:
- Starnúca populácia
- Outsourcing
- Vrchol ropy
Ľudstvo každým rokom starne, čo znamená, že žije dlhšie ako ktorákoľvek predchádzajúca generácia. Ich dopyt, ktorý predtým ťahal rast svetovej ekonomiky sa otočí. Zníži sa dopyt, zredukujú sa výdavky, zlikvidujú sa investície a vyčerpajú sa penzijne fondy, dôchodky a zdravotné benefity. Toto zníži HDP, zvýši nezamestnanosť, zníži vládne výnosy, zvýši rozpočtový deficit a podnieti väčšiu tvorbu peňazí. Toto všetko zníži istotu, znehodnotí meny a výsledkom bude rast ceny zlata.
S príchodom globalizácie a outsourcingu, politici a nadnárodne spoločnosti vypustili džina z fľaše, čoho výsledkom je zdecimovanie továrenskej výroby v západných krajinách. Toto bude viesť k systematickej vysokej nezamestnanosti, redukcii HDP, vyššiemu vládnemu deficitu a znehodnoteniu meny. Znova, toto povedie k vyšším cenám zlata.
V septembri 2010, Nemecká armáda upozornila Nemeckú vládu, aby brala vážne hrozbu vrcholu produkcie ropy a primerane sa na to pripravila. Niekoľko štúdii z celého sveta dospelo k záveru, že sa blížime k vrcholu produkcie ropy, ktorá sa zrýchli so zákazmi vrtov v Golfskom zálive. Toto bude viesť k zvýšeniu cien väčšiny tovaru, znížením HDP, vyššej obchodného deficitu ako aj rozpočtového. Ďalšie tlačenie peňazí bude znamenať znehodnocovanie mien. Vyššia cenová inflácia spolu so znehodnotenými menami bude viesť k vyšším cenám zlata.
Náš moderný ekonomicky na dlhu založený peňažný systém závisí od neustáleho rastu. Znepokojuje ma podoba tohto systému na Ponziho schému, ktorá vyžaduje nových dlžníkov, ktorý prinesú peniaze, ktorými sa následne vyplatia úroky starších pôžičiek. Najväčšou hrozbou je preto pomalý rast a deflácia. S úrokovými sadzami na nulovej úrovni, centrálne banky majú k dispozícii jediný nástroj na boj s pomalým rastom – vytváranie peňazí, čo znamená infláciu. Tieto nemenné trendy, znamenajú, že aj naďalej zlato bude rasť.
Na záver, viem, že veľa čitateľov sa bude štítiť kupovať zlato, pretože si myslia, že “zmeškali loď”. Možno ale toto Čínske príslovie pomôže:
“Najlepší čas posadiť strom je pred dvadsiatimi rokmi. Druhý najlepší čas je dnes.”
Zdroj: Bullion Management Services
Facebook komentár