Zlato Centrálnych bánk: Skladanie puzzle Od: “Adrian Ash”

Áno, centrálne banky vlastnia veľa zlata. Ale navyše vlastnia oveľa viac celulózy…

Vo štvrtok cena zlata prelomila klesajúci trend, ktorý začala od svojho maxima z minulého leta. To by vám aspoň povedal technický analytik študujúci cenové grafy.

Ale v skutočnosti, to tak tak ako koncom roku 2007, keď zlato začalo svoj 55%ný 6-mesačný beh, tak aj tento týždeň cena zlatého kovu sleduje podstatnú správu: hodnotu peňazí, najmä dolára, ako jednotky svetových obchodných a rezervných mien.

V roku 2007, katalyzátor prišiel v podobe maličkého zníženia sadzieb o 0,25%, ktorým Fed vzdal signál o zmene z rastu k potláčaniu výnosov z vkladov. Terajší prísľub nulovej sadzby Fedu „dostal zlato do pohodlne jasnej pozície z hľadiska 50, 100 a 200 dňových plávajúcich priemerov a otvoril mu nové, vyššie ciele“, hovorí Londýnsky technický analytik. Predchzajúca 1700 dolárová rezistencia sa stala podľa banky Scotia Mocatta supportnou úrovňou, s ďalším kľúčovým supportom pri úrovni 200 dňového kĺzavého priemeru, na 1645 USD.

Nech už z z týchto čísel vyrobíte čokoľvek, stojí za to sa obzrieť na drevo pre stromy. Pretože trend toho, kto a prečo kupuje zlato je tak priehľadný, že takmer nepotrebujete skladať puzzle.

Napríklad, podľa údajov zostavených Medzinárodným Menovým Fondom, držba zlatého kovu na zo strany svetových centrálnych bánk , vzrástla na 6-ročné maximum. Vznikajúce a rozvojové národy nafúkli od roku 2008 váhu svojich zlatých rezerv o 25%. Zadĺžený Západ je čistým predajcom, ale právom.

Graf1: 1979-2011 Oficiálne Rezervy Zlata

Ako tento týždeň povedal Marcus Grubb zo Svetovej Rady pre Zlato v rozhovore s Tekoa Da Silva: „Je predpoklad, že zlato už možno nie je rozhodujúcou časťou finančného systému, ako tomu bolo počas Zlatého Štandardu pred rokmi 1970, 1971“. „Ale v skutočnosti to nie je pravda. Pretože aj napriek ukončeniu Zlatého štandardu, zlato zostalo aktívom ktoré si centrálne banky držia… a nedávno bol viditeľný trend vzostupu zlata v rámci siete finančného systému.“.

Dobrá časť tejto siete je v tvoren oficiálnymi rezervami. Ale ako je zrejmé z nášho grafu, centrálne banky držia čoraz nižší podiel z toho, čo sa zo zeme vyťažilo. Oveľa väčšie množstvo zlata si naopak našlo cestu do súkromného vlastníctva, a tam, ako poznamenáva Marcus Grubb, to má väčší dopad na to, ako pracujú peniaze a financie.

Za prvé, jednotlivci znovu objavili cestu k zlatu, ako finančnému aktívu, namiesto dekoratívneho nositeľa hodnôt, ako tomu bolo koncom 20. storočia. Teraz napríklad, veľká čínska banka ICBC vlastní zlato v hodnote akumulovaných vkladov 2,3 milióna obyvateľov – čo je program vyvinutý v spolupráci so Svetovou Radou pre Zlato. Tá je zároveň partnerom BullionVault a ďalších svetových privátnych investičných sprostredkovateľov. Ale aj inštitucionálni sa chytajú a tak je teraz pred Bazilejskou Komisiou pre svetové bankovníctvo navrhované, ako kľúčové aktívum, ktoré by mali banky držať a má sa pre účely likvidity rátať ako Tier 1 aktívum. K tomu všetkému, obrat Londýnskej dražby drahých kovov, ako centra svetového trhu so zlatom, je o 240 miliárd USD denne vyšší ako trh so všetkými menovými pármi okrem tých štyroch najobchodovanejších. Takže jeho likvidita je sotva vyvážená. Tureckí regulátori už od novembra uznali fyzické zlato ako Tier 1 aktívum komerčných bánk, pri maximálnom podiele 10% hodnoty, čo je podľa Dow Jones nejakých 5,5 miliardy lír (2,9 miliardy USD). A medzičasom, čoraz viac investičných búrz aj primárnych brokerov, akceptuje zlato ako alternatívne platidlo, pre úhradu akontácie komoditných alebo iných pákových pozícií.

Samozrejme, zlato nevypláca žiadny úrok. Ale v tomto pasívnom svete, ktorý ho len umiestňuje tam, kam povedia kapitálové trhy sú aj tak vynútené politikou centrálnych bánk. Zlato nemá ani veľké priemyselné použitie (za posledných 5 rokov do roku 2011 nejakých 11% svetového dopytu), čo je fakt ktorý len zvýrazňuje jeho unikátnu vlastnosť nositeľa hodnoty. Keď ho vlastníte, nie je núdza o niekoho kto ho kúpi. Tým že je celosvetovo obchodované, je ultra likvidné a okamžie ocenené. A keďže je vzácne a zároveň nezničiteľné, nie je nič čo by sa dnes viac podobalo peniazom.

Graf 2: 1979-2011 Oficiálne menové rezervy vs Percentuálny podiel Zlata na menových rezervách

Sotva jednu generáciu dozadu sa zlato oddelilo od celosvetového menového systému. S výnimkou Číny, ktorá sa snažila priľnúť k striebru, skompromitovaný a neskôr prekrútený Zlatý Štandard ktorý nasledoval po prvej aj druhej Svetovej Vojne ešte stále akceptoval hodnotu zlatých rezerv centrálnych bánk, ktoré boli prevážené papierovými obligáciami ktoré si tieto banky dali navzájom.

Ešte aj pred tridsiatimi rokmi, 10 rokov po tom ako bol do úzadia odsunutý povojnový Zlatý  Štandard, centrálne banky vlastnili v zlate nejakú tretinu hodnoty peňazí. Ale poyrime sa na uplynulú dekádu – na tých 10 rokov, počas ktorých investície do zlata svojou hodnotou porazili všetky ostatné trhy. Úplne každá mena, na ktorú si len spomeniete stratila v zlate 85% svojej hodnoty. Aj tak, zvyčajné množstvo nových peňazí prúdiacich až po strechy centrálnych bánk, videli svoje zlaté rezervy len niekde pri ich základoch.

V krátkosti, rast zlata bol pochovaný pod celulózou. Na to aby sa obnovil podiel zlata z roku 1995 by sa musela jeho cena ešte zdvojnásobiť. Alebo zvýšiť 15-násobne , aby nadobudlo priemernú hodnotu z osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Alebo inak, zahodením 93% hodnoty menových rezerv ktoré držia centrálne banky.

Takýto trend ešte nie je popísateľný, ani v graficky, ani vo fundamentoch. Americký dolár je stále najväčšou rezervnou menou, v súčasnosti s váhou 62% podľa údajov MMF, kam klesol z vrcholných 71% z roku 2001, čím sa vrátil na hodnotu podielu z polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia. Ako však píše bývalý prispievateľ Financial Times a súčasný editor finančného trhu v The Economist Philip Coggan vo svojej poslednej knihe Papierové Sľuby:

„Ak Británia určila pravidlá Zlatého Štandardu [1870-1914] a Amerika nastavila pravidlá systému Bretton Woods [1944-1971], potom pravidlá ďalšieho finančného systámu bude určovať najväčší svetový veriteľ – Čina. A ten systém môže vyzerať úplne inak ako to, na čo sme boli zvyknutí za posledných 30 rokov. “

Coggan správne poznamenáva nie len to, že Čína je najväčším veriteľom, ani to že je podobne dominantná ako USA na konci Druhej Svetovej vojny. Ale či už  tento obrat nastane dnes, alebo sa začne ukazovať o 10 rokov, taká zmena smerovania sa musí brať do úvahy. Rozpustenie vládneho dlhu, čo je najčastejšia forma menových rezerv, sa ešte len začne dohodou o gréckych dlhopisoch, čo zrejme spôsobí posilnenie pozície dolára, ale zároveň zvýrazní hlavné riziko „papierových sľubov“.

Strach z vlastnenia inflačných alebo devalvačných tlačených peňazí už teraz vedie centrálne banky k nanupovaniu zlata. 

Zdroj: BullionVault

Preložil: Lukáš Novotný