Žijeme vo svojej vlastnej minulosti

Chystám sa vstúpiť na zatiaľ nepreskúmané pole, keďže sa púšťam do filozofickej témy, ktorú som mal dlho na mysli, a bol by som rád, keby ste mi povedali či sa stotožňujete s niektorými mojimi názormi alebo či som totálny blázon. Viete, ja mám často predstavu, že žijeme vo vlastnej minulosti: nie v prítomnosti a už vôbec nie v budúcnosti.

Je to pocit, ktorý sa ma zmocňuje vždy, keď si čítam každodennú finančnú tlač. Núti ma to premýšľať nasledovne: počkať, celý finančný svet je mŕtvy, pretože keby sme odpočítali všetky dlhy zo všetkých aktív, nezostalo by nič alebo minimum, čo by zďaleka nevystačilo na ďalšie fungovanie (nemôžete len tak odseknúť tretinu, polovicu alebo viac ako polovicu z celého systému a pritom očakávať, že bude ďalej fungovať).

Samozrejme, stále by to fungovalo – aj keď je tam z veľkej časti virtuálny svet – pridaním ešte viac dlhov k existujúcemu dlhu a skrývaním veľkej časti existujúceho dlhu pred zvedavými očami, ale to nevyrieši ani jeden zo základných problémov. A to môže viesť len k rastúcim problémom, hlavne pre slabšie segmenty našej spoločnosti.  

Súvisiace: Je čas sa sústrediť na vytváranie hodnôt, nie zisku

A ak svet financií je na mizine, ekonomika ako celok je na tom podobne, a tak aj celý model spoločnosti, v ktorom žijeme, hlavne keď vidím ľudí, ktorí žijú v skoro identických domoch ako nastupujú do svojich skoro identických áut, aby sa dostali do svojich skoro identických prác s identickými kanceláriami alebo budovami. Niekedy si myslím, že nedostatok rozdielov signalizuje smrť alebo umieranie. V každom prípade by ma zaujímalo, prečo títo ľudia stále pokračujú v tom, čo robia. Nemajú rovnakú predstavu akú ja, že je naozaj koniec, že tento model, toto bludisko, v ktorom žijú, nie je dobrý, že by snáď mali urobiť krok späť a pozrieť sa na seba?

Myslím, že nemajú. Ale ani to nemyslím, že som blázon. Ako dôkaz vidím manipuláciu a propagandu (alebo nazvite to ako chcete), ktoré účinkujú a tak majú ľahkú prácu, pretože ľudia nechcú premýšľať o tom, že všetko, čo dovtedy videli a na čo postavili svoju existenciu sa rúca – v skutočnosti je už preč. Ľudia nemajú radi zmenu, a už vôbec nie takú, pri ktorej hrozí, že veci budú horšie. Bez ohľadu na to, čo znamená v tomto kontexte slovo „horšie“, mohlo by vyvolať neopodstatnené obavy a rozdiel v postojoch ľudí.

Nejedná sa iba o finančný svet, ktorý pripadá ako zvyšok konkurzu našej minulosti. Zdrojov energie je menej a menej. Existuje len málo pochýb o tom, že v poslednom desaťročí sme dosiahli vrchol konvenčnej ropy (klasická ropa, ktorá je jednoducho spracovateľná a ponúka dobrú energetickú efektivitu – pozn. prekl.), a teraz nasleduje cesta z kopca.

Súvisiace: Taliansko – Kam sa cez noc vyvážajú celé továrne?

Bridlica je iba fantázia, keďže veterná a solárna energia nemôže uniesť celkový dopyt. Pripadá ako keby sme sa pozerali zle na prispôsobenie sa k inému spôsobu života, no my chceme iba nahradiť jeden zdroj energie za iný, aj keď sú tieto zdroje veľmi odlišné a do značnej miery nezlučiteľné. Sme tak závislí na tom, že máme vo všetkých izbách kúrenie aj klimatizáciu, že každý deň používame svoje osobné autá do práce a naspäť, že radšej nerozmýšľame nad tým, prečo to robíme, len aby sme to nemuseli zmeniť. Dokonca aj to je nad slnko jasnejšie, že táto cesta sa niekedy skončí. Nebudeme hľadať nový magický zdroj energie, pritom obidva zdroje, ktoré máme a druhý zákon termodynamiky nám jasne hovoria, že aj tak by nebol taký čarovný.

Aj fyzika jasne hovorí, že spotreba energie je potenciálne veľmi deštruktívnou silou. V skutočnosti by nás to malo učiť opatrnosti pri využívaní, no spoločnosť nás vedie tak, aby sme ju využívali čím viac. Aj keď väčšia spotreba nám dáva väčší pocit pohodlia v krátkodobom horizonte.

Ten pocit, že žijeme vo vlastnej minulosti, mi dáva ešte jedna vec: škody, ktoré sme na životnom prostredí narobili kvôli energetickým zdrojom zhruba v posledných 150 rokoch. Existuje mnoho druhov spotreby energie znečisťujúce životné prostredie, ktorých ekosystémy nebudú môcť dať do poriadku ani v priebehu nasledujúcich 100 rokov. Pre pesticídy, insekticídy, oceány plastov a jadrový odpad nemáme vyriešené uskladňovanie, a zoznam je taký nekonečný, že ani sa nesnažím vymenovať všetky položky.

Ďalej je tu vplyv metánu, CO2 a ďalších látok, ktoré veľa ľudí popiera pre rôzne dôvody. Princíp je neskutočne jednoduchý, aj keď zemský ekosystém je oveľa zložitejší: treba zvýšiť množstvo týchto látok v atmosfére – aj pôdy a oceánov, – a teplota sa zvýši. Opäť platia základy fyziky.

Svet prudkých búrok a horúčav, straty plodín a zatopených národov, svet, ktorý zároveň bude mať k dispozícii oveľa menej energie na riešenie týchto problémov, a žiadne peniaze na kúpu energie. Vyzerá to ako celkom presný obraz o svete, v ktorom my (alebo naše deti) budeme žiť.

Súvisiace: Milionári podporujú štvordňový pracovný týždeň

Svetlých strán bude oveľa menej, a spotreba na hlavu poklesne vo veľkom. Na temnú stranu nebudeme pripravení, pretože sme sa rozhodli žiť v našej minulosti, kým sa do toho naša budúcnosť „nezapletie“. Pre každého, kto chce zdôrazniť našu chytrosť, vysvetlite, prosím, čo je chytré na tom, že 100 km/h rýchlosťou narazíme do steny.

Pre ostatných z vás, prosím, povedzte, či ste niekedy mali rovnaký pocit ako ja, keď ste sa pozreli okolo seba, či máte aj vy pocit takej spoločnosti, ktorá už zomrela. Pozrite, ja si myslím, že čím dlhšie budeme predstierať, že je to naša budúcnosť, nie naša minulosť, a že všetko je v poriadku a/alebo ľahko riešiteľné, tým viac budeme žiť v minulosti. 

Zdroj: TheAutomaticEarth