Zamýšľa BIS kartelizovať bankový svet?

Novovydaná správa Banky pre medzinárodné vyrovnania (BIS) vo veľkom hovorí o tom, čo sa deje svetovému bankovému systému v čase, keď sa milénium dostáva do komplikovaných tínedžerských rokov.

Mám na mysli špeciálnu správu “Ako sa banky prispôsobili vyšším kapitálovým požiadavkám,” ktorú napísal Benjamin Cohen, vrátane najnovšej štvrťročnej správy BIS. Podstatou článku je, že banky  “od krízy vytrvalo zväčšovali svoj kapitálový pomer.” Čo je dobré. Správne? No – áno, aj nie.

Zaiste, ak chcete aby banky mali zdravo vyzerajúce bilancie a aby nikdy nepotrebovali záchranu, budete takémuto vývoju aplaudovať a ostatné veci vás nebudú zaujímať. Ale aj keď vylúčime “ostatné veci”, sú tu tri dôležité námietky.

Zmieňované pomery porovnávajú vlastný majetok s aktívami. Niektoré z týchto pomerov sú “so zohľadnením rizika”, iné nie.

Význam zohľadnenia rizika, aj keď sa o to pokúsime, je veľmi diskutabilný.

Nakoniec, žiadny z týchto pomerov nemá nič spoločné  so skutočnámi hotovostnými rezervami, aj keď z času na čas verejná diskusia o kapitálovom pomere vyzerá, akoby sa zakladala na predpoklade, že sa diskutuje o rezervách.

Cohen, vedúci ekonóm BIS, zdôrazňuje nielen, že banky vytrvalo zvyšovali svoj kapitálový pomer, ale že veľké, medzinárodne aktívne banky, tak učinili vo väčšej miere, než  “ostatné  banky.” Ostatné sú pravdepodobne tie, ktoré sú dosť malé na to,  aby sa im dovolilo padnúť.

Zvyšovanie ziskov

Tu sa dostávame ku kľúčovému bodu. Správa obsahuje stanovisko v týchto riadkoch: “Najpriamejšou cestou ako [zvýšiť zisky] by bolo zvýšenie rozpätia medzi úrokovými mierami, ktoré [daná banka] účtuje za poskytnuté úvery a tými, ktoré platí za vklady.“

Áno, skutočne. Najlepší spôsob ako predajca topánok zvýši svoj zisk – a pravdepodobne aj výnosy – je, ak zvýši rozpätie medzi cenou, ktorú platí výrobcovi topánok a cenou, ktorú účtuje kupujúcemu, ktorý vkročí do jeho dverí. Nanešťastie pre predajcu topánok, je v konkurenčnom odvetví, kde sa to ľahšie povie, než urobí.

Cohen pokračuje: „ Pokým konkurenčné  tlaky môžu ohraničiť, na koľko môže banka toto rozpätie rozšíriť, toto rozpätie sa môže zväčšiť, a rozšíriť cez celý systém, ak by banky používali podobnú stratégiu…“

Ak vám to znie, akoby BIS podporovala kartelizáciu veľkých bánk, zvlášť tých medzinárodne aktívnych, príliš  veľkých na zlyhanie … mne to znie tak isto.

Teória verejného výberu

Táto správa sa mi zdá byť nezamýšľanou obhajobou ekonomickej školy „verejného výberu“, medzi zástancov ktorej patria, okrem iných, Elinor Ostrom, James M. Buchanan, a George Stigler.

Jedným z prístupov teoretikov  verejného výberu je, že vládne agentúry (do radov ktorých môžeme, pre účely tejto diskusie, zahrnúť aj vládou uznané centrálne banky), vo všeobecnosti inklinujú ku kartelizácii odvetví, ktoré regulujú. Dá sa to aplikovať všeobecne, či už je trhom doprava tovarov (to znamená kamióny), predaj topánok alebo požičiavanie rizikového kapitálu.

Keď sa centrálni bankári sveta raz rozhodnú, že niektoré z bánk v ich opatere sú príliš  veľké na to, aby zlyhali, ďalším logickým a nevyhnutným krokom je chrániť tieto banky aj pred najmenším náznakom zlyhania: udržiavať ich tučné a šťastné, na náklady prijímateľov tých pôžičiek, ktorí nakoniec tie väčšie rozpätia zaplatia.

Nič z toho nie je dobré pre reálnu ekonomiku, ale, hej, teoretici verejného výberu nás už dlho upozorňujú, že sa to môže stať.

Čo nám to vraví, čo by mohlo pomôcť príležitostným investorom? Správa sa aj k tomu stručne vyjadruje. Uvádza, že „alternatívne spôsoby investovania“ môžu „priniesť atraktívnejšie miery výnosu“ než banky, a že by to mohlo ohroziť schopnosť bánk udržiavať široké rozpätia, aj keby sa zdržali vzájomného konkurovania.

Zmieňuje kapitálové trhy ako príklad nebankového investovania. Nanešťastie (alebo našťastie z pohľadu kartelizátorov) toto je v dnešných dňoch čoraz viac blokované komplikáciami pri snahe začať verejné obchodovanie.

Je to istotne jedným z cieľov a jednou z príležitostí sveta súkromného a rizikového kapitálu, aby pokračovali v ponuke a vytvorili nebankové kanály financovania, ktoré ohrozia a po čase zabránia tejto kartelizácii.

Preložil: Anton Kovalcik

Zdroj: AllAboutAlpha