V Zadĺženom drakovi profesor Lynette Ong z torontskej univerzity opisuje, ako sa čínska ekonomika spolieha na pôdu, ktorá slúži ako zábezpeka na požičiavanie peňazí, a zároveň platí úroky z úverov predajom a prenájmom tej istej pôdy.
Ong tvrdí, že Čínu to robí náchylnou k dvom problémom: bublina v oblasti realít a politická nestabilita vyplývajúca z presunu farmárov, ktorým bola odňatá pôda. Podnadpis Ongovho článku znie “Riskantná stratégia v čínskej stavebnej ekonomike”.
Autor navrhuje, že “Ponziho schéma” je lepším vysvetlením ako “riskantná stretégia“. Poďme sa na to pozrieť bližšie.
Za štyri dekády zaznamenala čínska ekonomika nárast medzi 7-10% každý rok. Závidí jej celý svet aj napriek jej nedávno relatívne pomalému výkonu. Návštevníci Pekingu, Šanghaja a ostatných majoritných miest Číny sú ohromení impozantnými mrakodrapmi, nablýskanými nákupnými centrami, novými diaľnicami a vysokorýchlostnými železnicami. To všetko totiž vytvára dojem, že Čína je rozvinutou ekonomikou- alebo je na dobrej ceste sa ňou stať. Dokonca aj v niektorých menších mestách vo vnútrozemských provinciách strčia úradné budovy do vrecka napríklad tie vo Washingtone alebo Bruseli. V oblasti provincie Anhui, ktorá je oficiálne nazývaná “chudobný kraj”, vyzerá úradná budova presne ako Biely dom, ibaže novšie a belšie.
Upisovanie sa kvôli pôsobivým fasádam je náramne riskantná stratégia. Vlády si požičiavajú peniaze s použitím pozemkov ako zábezpeky a úroky z úverov platia z rezervy, ktorú nadobudli predajom alebo prenájmom tých istých pozemkov. Toto všetko znamená, že čínska ekonomika závisí na stúpajúcom trhu s nehnuteľnosťami, ktorý nesmie začať tápať. Ak ceny domov a pozemkov dramaticky klesnú, môže sa stať že čoskoro nastane fiškálna alebo banková kríza. Medzičasom miestni zástupcovia hladní po pôde, premiestnili milióny farmárov, čo viedlo k 120 000 protestov spojených s pôdou -ročne.
RISKANTNÝ BIZNIS
Nedbalosť sa dá vysvetliť dvoma spôsobmi: po prvé, miestni čínski zástupcovia sú navrhovaní na povýšenie a iné odmeny na základe toho, ako dobre napreduje nimi vedená ekonomika. Stavebníctvo a realitné aktivity patria medzi najjednoduchšie spôsoby, ako podporiť rast. Slonovinovo biele stavebné projekty poskytujú úradníkom perfektnú príležitosť ohúriť svojich politických nadriadených, aj keď masívne výstavby nemusia nevyhnutne dávať ekonomický zmysel. Zoberme si napríklad mesto Ordos vo Vnútornom Mongólsku: Jeho prepracovaná mestská infraštruktúra spolu s množstvom nových bytov a kancelárskych budov, ktoré takmer nikto neobýva – to z neho robí najväčšie čínske mesto duchov.
UKÁŽ XI(banke) PENIAZE
Naoko to podľa bankových výkazov vyzerá v poriadku, aj napriek úverom. Dôvodom je, že banky majú tendenciu úvery preklápať alebo vytvárať “nekonečné” úvery vydávaním nových aby pomohli dlžníkom “splatiť” tie staršie. Okrem toho boli miestne vlády schopné splácať svoje úroky s použitím pozemkov ako zábezpeky.
Klasické Ponzi správanie
Neustále narastajúci počet úverov na splatenie predchádzajúcich pôžičiek je klasické Ponzi správanie.
Štátom vlastnené podniky a nadhodnotené HDP
Ong túto vec uzatvára nasledovne….
“Vzhľadom k tohtoročnej pomalšej miere rastu a klesajúcim cenám nehnuteľnosti sa frekvencia vyvlastňovania pôdy znížila. Pravdou však ostáva, že väčšina čínskej urbanizácie je štátom riadený fenomén, na ktorý sa využívajú prostriedky z finančného sektora.
Hoci si centrálna vláda uvedomuje závažnosť problému, chýba jej reálne odhodlanie postaviť sa problému čelom. Pretĺkať sa zdá sa byť jednoduchšie. Takže kým sa v ekonomike neudeje významné spomalenie, čínsky realitný trh bude pokračovať v súčasnom kurze”.
Prvé dve vety sú nepochybne pravdivé. Štátom vlastnené podniky (SOEs) sú reálnou záťažou pre čínsku ekonomiku aj keď nimi vytvorené HDP vyzerá lepšie ako v skutočnosti je.
Pre viac informácií ohľadom čínskeho HDP navštívte Ako sú v Číne udržateľné meď, bavlna a dovážaná oceľ? Čo ohľadom čínskych nákupov na kanadských a austrálskych trhoch s realitami? Zdravé zmýšľanie o platobnej bilancii
Nákupné centrá duchov, Mestá duchov a infraštruktúry zlých investícií
Na rozdiel od Onga, nevidím reálny spôsob ako by sa Čína mohla naďalej “pretĺkať” keďže bublina už krajinu zasiahla. Toto je však moja jediná námietka k inak veľmi dobre napísanému článku.
Zdroj: MISH’S Global Economic
Facebook komentár