Dobrý lekár stanovuje diagnózu nielen na základe výsledkov testov ale si tiež vypočuje aj symptómy a sťažnosti samotného pacienta. Tie sú pritom neraz rovnako dôležité ako samotné testy. Ak sú ich výsledky v rozpore so symptómami a výsledkami, na mieste sa vynára otázka, kde dochádza k pochybeniu. V prípade, že je testovací ústav zainteresovaný vo výsledkoch môžeme svoju pozornosť obrátiť práve naň. Aspoň tak to tvrdí poisťovňa, ktorá musí znášať náklady na liečenie.

Do rovnakej pozície pacienta môžeme tiež postaviť samotnú americkú ekonomiku. Aj keď údaje zverejňované vládou ukazujú nízku infláciu a primeraný hospodársky rast, navonok vidíme niečo úplne iné. Máme tu skôr minimálny rast, viditeľne rastúce ceny a slabnúcu sa kúpnu silu.

V mojom poslednom článku, venovanom indexu Big Mac, som sa zameriaval na skutočne zaujímavé výsledky Big Mac údajov, podľa ktorých je neoficiálna inflácia vyššia oproti tej, ktorá je  zverejňovaná vládou. Odvtedy pribudlo ešte viacej dôkazov podporujúcich danú skutočnosť. V praxi tak vidíme, že kvalita života Američanov sa neustále zhoršuje, keďže ich príjem stúpa pomalšie ako miera inflácie. Spokojnosť Washingtonu a eufória Wall Streetu zo skvelých ekonomických výsledkov by preto mohli v blízkej dobe vystriedať opačné nálady.

Pred niekoľkými dňami zverejnila spoločnosť Tyson Foods svoje kvartálne ekonomické ukazovatele, ktoré sú jasným odrazom stavu kúpyschopnosti obyvateľstva, keďže spoločnosť je jedným z najväčších  producentov balených mäsových výrobkov v USA. Podľa daných výsledkov vzrástol obrat spoločnosti o dve percentá, čo je v zhode s celkovým americkým rastom HDP, no marža spoločnosti sa prepadla o 50 percent čo spôsobilo pokles zisku o 43 percent. Na vine je podľa spoločnosti pokles záujmu zákazníkov o prémiové výrobky z hovädzieho a bravčového mäsa a zvýšenie záujmu o kuracie mäso s nízkou cenou nákladov. Zároveň výsledky poukazujú na pokles záujmu o drahšie balené hotové mäsové jedlá a nárast záujmu o neupravené mäso.

Podľa vládnych ukazovateľov by spoločnosť mala ukázať primeraný nárast obratu a nízky nárast cien. Musíme priznať, že Tyson Foods tieto predpoklady skutočne naplnila ale v praxi to znamenalo prestup od drahších prémiových výrobkov k lacnejším ekvivalentom. Aj nízky nárast cien donútil konzumentov obmedziť nákup nielen obľúbeného druhu mäsa ale aj samotných hotových výrobkov. Je to jasným dôkazom klesajúcej kúpyschopnosti obyvateľstva a tiež jeho pomalého ochudobňovania sa.

Tento negatívny trend je dokázaný ďalším významným údajom. Je ním časť príjmu domácnosti vydelená na stravu a energie. Podľa amerického štatistického úradu míňali americké domácnosti na stravu a energie iba 17,8 percenta svojich príjmov. V prvom štvrťroku 2013 sa ale táto hodnota zvýšila na 20 až 21,3 percenta. Väčší pomer výdavkov na základné veci znamená menej prostriedkov na iné potreby. Máme tu náznaky stúpajúcej chudoby a blížime sa ku krajinám, kde takmer všetok príjem ide iba na napĺňanie základných potrieb.

Nedávno bol tiež zverejnený pokles cezhraničného obchodného deficitu na necelých 39 miliárd dolárov. Pokles však nebol spôsobený nárastom exportu, ktorý sa v skutočnosti čiastočne znížil ale ešte silnejším poklesom importu, aký bol naposledy v roku 2009. Dokonca dovoz pohonných látok je na sedemnásťročných minimách. Čiastočne je to spôsobené vyššou domácou produkciou, no tiež aj najnižšou spotrebou za posledných 13 rokov. Ešte zreteľnejšie sa negatívny vývoj odráža na 23 percentnom poklese obchodného deficitu s Čínou. Amerika tak nezadržateľne začína nakupovať menej.

Do protikladu s nižšími dovoznými ukazovateľmi priniesla americká vláda údaje o náraste výdavkov amerických domácnosti o 2 percentá. Ak však nakupujeme menej vecí zo zahraničia, kam idú tieto dodatočné náklady? Pri nízkej inflácií a nízkom dovoze by náklady mali skôr klesať a rásť by mali úspory. Tie sa však podľa oficiálnych údajov pohybujú na stále rovnakých hodnotách. Môžeme tak opäť vidieť, že ak občania míňajú menej na luxus, musia viacej míňať na základné veci ako potraviny, zdravotníctvo, energie a iné veci, ktoré nie sú z importu.

Tento týždeň bolo tiež zverejnené, že tri najväčšie americké letecké spoločnosti zvýšia poplatky za zmenu letenky zo 150 na 200 dolárov. Na celkový index rastu cien to asi nebude mať nejako výrazný vplyv, najmä keď ceny v leteckom odvetví vyrástli za posledný rok iba o nejaké 3 percentá ale je to negatívny jav popri množstve rôznych poplatkov, ktoré spoločnosti zavádzajú.

Hoci môžu jednotlivé úrady započítavať do svojich štatistík iba mierny nárast cien, mali by  poukazovať aj na zmeny v správaní, ktoré tieto mierne nárasty spôsobujú. Môžeme si zobrať napríklad aj samotné ceny leteniek, kde po náraste poplatkov za administratívne úkony je oveľa menšia pravdepodobnosť, že si po zakúpení lístkov budú pasažieri meniť jednotlivé cesty. Lietať asi nebudeme menej ale stratený pocit pohodlia z vecí ako lietanie a cestovanie môže silne ovplyvniť nasledovný vývoj americkej ekonomiky.

Pri vzhliadnutí údajov za dlhšie obdobie zistíme, že ceny v leteckom odvetví rástli za posledných 5 rokov v priemere 4 percentá ročne. To všetko v protiklade s poklesom vnútroštátnych letov o 14 percent. Tiež musíme spomenúť, že v tomto období bolo zatvorených približne 20 stredných a menších letísk a jednotliví cestujúci začali lietať vo väčších lietadlách. Jednoducho povedané, letecké cestovanie sa stalo drahším, menej prístupným a preplnenejším.

Vidíme tak pokles v kvalite života, ktorá sa v tabuľkách s ekonomickým rastom nezobrazuje z pravdepodobne jasných dôvodov. Táto skutočnosť čiastočne vysvetľuje prečo pri stabilnom raste HDP zostáva miera nezamestnanosti na takej vysokej úrovni. Podľa môjho súkromného názoru finančná pomoc poskytovaná FEDom smeruje skôr na finančné trhy, realitný trh a na trhy s ponukou prémium produktov. Odvetvie spotrebiteľských tovarov a teda reálneho sektoru zaznamenáva skôr mierny rast ale aj to vďaka svojským štatistikám indexu rastu cien.

Ak by inflácia spotrebiteľov bola vypočítaná z komplexnejších údajov, zistili by sme že veľká časť rastu je v skutočnosti iba ilúziou. Zdravie nášho pacienta sa v skutočnosti zhoršuje, no doktor nemá čas a možno aj ochotu si to všimnúť.

Preložil: Michal Molnár

Zdroj: The Telegraph

Facebook komentár