Vzťah medzi peniazmi a cenami Od: “Alasdair Macleod”

Kvantitatívna teória peňazí a jej sprievodné rovnice zmien sa všeobecne považujú za to, že definujú vzťah medzi peniazmi a cenami. Rovnica už bola vysvetlená mnohými spôsobmi, vždy zahŕňajúc „rýchlosť peňažného obehu“, čo je nevyhnutnou premennou rovnice.

Málokto nesúhlasí s jednoduchým predpokladom, že zvýšenie množstva peňazí vedie k zvýšeniu cien; chybou je skúšať tento vzťah viazať matematicky, pretože to hrubo porušuje to, čo sa v skutočnosti deje. Nie všetky ceny rastú v rovnaký čas ani sa rovnomerne nezvyšujú.  Okrem toho rovnica zmeny nerozlišuje medzi cenovými zmenami, ktoré vychádzajú z dopytu po tovaroch a tými, ktoré vychádzajú zo zmien v preferenciách peňazí – dva efekty, ktoré môžu ukázať veľmi rozličné výsledky. Tieto neznáme sú účinne zabalené v šperkovničke „rýchlosti peňažného obehu“.

Aprioristická teória nám hovorí kde je chyba. Ľudia sa rozhodujú, ako rozdeliť ich príjem medzi súčasnú spotrebu a úspory do budúcna. Najlepšie, čo môžu spraviť bez toho, aby brali úver, je minúť ich zárobok ihneď.  V praxi sa najviac z príjmov míňa na spotrebu, ale niečo sa ukladá do úspor a tieto úspory sú prostredníctvom finančných sprostredkovateľov požičiavané firmám na investície. Úspory sa nakoniec utratia na kapitálové statky a pracovný kapitál namiesto okamžitej spotreby, avšak stále sú utrácané.

Ak dôjde k nárastu v objeme peňazí, prvé sa utrácajú tie, ktoré boli prvé získané, ale platia tu rovnaké pravidlá: môžu svoje peniaze minúť jedine ihneď. To, ako sa míňa tento nárast určuje, ktoré ceny budú mať tendenciu stúpať.  Navyše tak, ako dopyt po tovaroch môže zmeniť množstvo meny a výšku bankových úverov,  zákazníci môžu zmeniť preferencie peňazí zhromažďovaním alebo nezhromažďovaním margiálneho množstva hotovosti.  Práve tieto faktory ovládajú vzťah medzi peniazmi a cenami. Preto počet razí cirkulovania  zúčtovacej jednotky  v danom čase je falošná stopa.

Mýlky v rovnici zmien sú vo väčšej miere odhalené v prípade nekrytej meny, ktorá na rozdiel od zlata nemá žiadnu hodnotu. Čo sa bude kupovať, je dané domácou akceptáciou peňažnej náhrady za peniaze, ktoré sa používajú pri transakciách a ich externou hodnotou v usporených devízach, ktoré sú nepoužívané. Jej kúpna sila sa scvrkáva až k záležitosti dôvery, preto je rýchlosť peňažného obehu nevýznamná.

Zvážme, že kúpna sila islandskej koruny dramaticky klesla v októbri 2008. Podľa rovnice zmeny musí byť prudký nárast v domácich cenách ktorý nasledoval, výsledkom expanzie množstva peňazí a/alebo akcelerovaním rýchlosti obehu. To, čo sa v skutočnosti stalo, bol kolaps kúpnej sily koruny tržného pôvodu, čo nemalo nič spoločné s menovou rovnicou.
Rýchlosť peňažného obehu je vynález od ekonómov na udržanie rovnováhy rovnice vykúzlený z ich vlastnej predstavivosti, namiesto pochopenia, že kúpna sila dnešných nekrytých mien je riadená jedine dôverou vloženou do nich. A pretože nemajú žiadnu skutočnú hodnotu, kvantitatívna teória sama o sebe je úplne nedostatočným vysvetlením vzťahu medzi nekrytou menou a cenami.

Zdroj: Lenka Lešová a Gabriel Szuma

Zdroj: GoldMoney