Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”
Je férové charakterizovať zlaté tehly ako investíciu…?
Prečo sa obťažovať investovaním? Päť rokov finančnej krízy a dekádu potom, čo americký trh dosiahol svoj reálny vrchol – sa to môžete oprávnene pýtať. Obzvlášť teraz, keď peniaze, dlhopisy, vládne obligácie a akcie vynášajú niečo medzi nulou a sladkým ničím, tak ako zlaté tehly.
Ak nie cieľ, tak zámer investovania je jednoduchý. Avšak. „Investovanie je presun kúpnej sily k iným, teraz, s odôvodnenými očakávaniami získania väčšej kúpnej sily – po zdanení – v budúcnosti,“ ako Warren Buffet napísal pred časom tohto roku akcionárom Berkshire Hathaway.
Buffet by mal o tom vedieť veľa. Tretí najbohatší muž sveta, povestným tým, že vyhľadáva podhodnotené investície, ktoré vyzerajú, že budú rásť k pekným hodnotám. Odovzdáva ich zo ziskom väčším ako inflácia (po zdanení), čo robí zajtrajšiu spotrebu pre investora lacnejšiu z hľadiska toho, čo riskuje dnes.
Vložiť 10 dolárov, vybrať 20 a máte vyhraté – za predpokladu, že vám zatiaľ inflácia (alebo dane) neodhryzne z reálnej hodnoty vašich získaných peňazí. Pretože, ako Buffet vraví, je to reálna kúpna sila na čom záleží. Tu je to s čím museli americkí občania, pokúšajúc sa zlacniť budúcu spotrebu, zápasiť od čias kedy začal investovať.
Ako môžete vidieť, teraz potrebujete 2,3 dolára na to, aby ste mohli užiť kvantitu služieb a tovaru, ktoré by ste v roku 1957 mali za 27 centov. Ale to len v prípade čistých peňazí, strčených radšej v kapse alebo peňaženke než investovaných do niečoho tak jednoduchého ako je bežný účet v banke.
Takže tu máme čo znamená držať peniaze v banke, po zúročení. Musíte samozrejme zaplatiť daň z tohto príjmu, to je zahrnuté v 15% dani účtovanej priemerným americkým domácnostiam. V porovnaní s tým sú aj zlaté tehly nevýnosné vďaka 28% dani z kapitálového zisku.
Uschovávanie peňazí v banke napomáha odrážať infláciu z dlhodobého hľadiska, dokonca aj keď zaplatíte 15% daň z úrokov. Ale boli časy keď sa držanie peňazí na účte nevyplatilo – 70. roky samozrejme, ale teraz poslednú dekádu je to tu opäť. Zlaté tehly sa však uberali iným smerom v oboch obdobiach. Taktiež, dlhé obdobie medvedieho trhu ( 1980-2001) koinciduje na grafe s dlhou čiarou v reálnej hodnote peňazí.
Samozrejme, americký index spotrebiteľských cien často vedie k pochybnostiam. Jeho metodológia zmutovala natoľko, že s ťažkosťami sa dá povedať, že je to ten istý index ako bol na konci 90. rokov, neberme do úvahy obdobie pred 60 rokmi. Naproti tomu suroviny sú stále oceňované v dolároch a centoch. Takže čo vraví trh širších komodít investičnú hodnotu zlata vs. peňazí?
Áno, aj CCI index bol podrobený zmenám, ale jeho vstupy ostávajú najpoužívanejšie prírodné zdroje (ropa, meď, pšenica) a zmeny vo výpočte sú nepatrné v porovnaní s mutáciami indexu spotrebiteľských cien.
Len pre zábavu, fialová čiara vyššie meria CCI v CPI, ukazuje ako „reálna cena“ komodít neustále klesá (mimo ropnej krízy) počas 45 rokov do roku 2002. Navyše, mohli ste si užiť o veľa nižšiu úroveň cien jedla, energií a ďalších základných materiálov jednoducho kúpením zlata alebo vložením peňazí do banky.
Podobne ako výnosy z úrokov sa zlaté tehličky ukázali byť podľa Warrena Buffeta náležitou investíciou. Pretože znížilo reálnu cenu surovín počas svojej cesty, aj keď sa mu (zlatu) nevyhli väčšie otrasy. Zlato stratilo polovicu svojej zdanenej hodnoty pre investorov medzi rokmi 1980 až 2000. Peniaze v bankách stratili viac za 12 rokov.
V skratke, viac peňazí, menej zlata. A vice versa ako ukazujú grafy.
Zdroj: BullionVault
Preložil: Dave Stancel
Facebook komentár