Všetkých sedem ohrození Číny je zo západu

Chris Buckley v hlásení z Hong Kongu pre ‘New York Times’, 19. augusta začal touto vetou: “Kádre Komunistickej strany naplnili konferenčné miestnosti v celej Číne, aby si vypočuli tajnostkárske a pochmúrne varovanie vydané vodcami strany. Bolo povedané, že moc sa im môže vymknúť z rúk, pokiaľ by strana nevykorenila, sedem podvratných prúdov v čínskej spoločnosti.”

Súčasná ideologická križiacka výprava je spojená s pôvodnou trhlinou v systéme CCP (Komunistická  strana Číny) propagandy v januári 2013, ktorú odhalil “spor v týždenníku Guangdong Southern”, keď sa jeden z jeho žurnalistov postavil proti silnému prepisu, editovaniu a zmene redakčného obsahu, v prospech ideológie Komunistickej strany.

V januári, pôvodný redakčný článok novín Guangdong volal po politickej reforme a väčšom rešpekte ústavných práv “na vybudovanie skutočne slobodného a silného národa” a dosiahnutie sna čínskeho ľudu. Bol to jasný odkaz na vtedajšiu reč nového vodcu CCP Xi Jingpina o “Čínskom sne” a “veľkom oživení Čínskeho národa”  Publikovaný článok na rozdiel od verzie zamestnancov novín servilne oslavoval vládu ústrednej strany a mal mnoho do očí bijúcich faktických chýb.

V súčasnosti opona, určite aspoň z hliníkovej fólie, ak nie železná, zakrýva slobodu prejavu a akúkoľvek diskusiu alebo debatu o “ústave ľudí” Číny a o tom ako by sa mohla zmeniť. Všetkých sedem ohrození Číny je zo západu, hovoria vedúci ideológovia.

Predovšetkým v jasnom odpútaní sa od minulosti, Xi Jinpingovi ideológovia otvorene útočia na západ a západné  hodnoty ako hlavné nebezpečenstvá pre národ.

DOKUMENT ČÍSLO 9 

Dokonca aj v čase januárového incidentu v novinách Guangdong,  sa rozhnevaní novinári odvolávali na leták propagandy “Dokument  č. 9”, ktorý obiehal ich emailové a poštové schránky. Väčšina pozorovateľov a analytikov dnes, hlási Chris Buckley, sú si istí, že Dokument 9 bol napísaný samotným Xi Jinpingom alebo jeho veľmi blízkym pobočníkom.
Nie často spomínané západnými pozorovateľmi je, že samotný Jinping  je v čínskom horoskope had a roky hada sú pre Číňanov extrémne zlovestné. Roky hada boli nešťastné  pre ľudstvo a zvlášť pre Číňanov. Zatiaľ čo  ľudia zo západu nemajú potrebu byť ovplyvňovaní   čínskou astrológiou (často uprednostňujúc “západnú” astrológiu iránskeho pôvodu), v Ázii je ňou ovplyvnených viac ako miliarda ľudí. Xi Jinping je jedným z nich. Číslo hada 6, v obrátení znamená 9.

Roky hada v minulosti zahrňujú r.1929 a krach burzy, ktorý uvrhol svet do Veľkej hospodárskej krízy. Prekvapivý  útok Japonska na Pearl Harbor v r. 1941 sa stal v roku hada. Tak isto aj ničivý teroristický útok na Svetové obchodné  centrum s 3000 mŕtvymi 11. septembra 2011. V r. 1917 revolúcia ruských komunistov a viac ako 70 rokov problémov spojených so Sovietskym zväzom sa začali v roku hada.
 
Oveľa dôležitejší fakt pre Jinpinga je, že “Demokratická vzbura” a masakra demonštrantov čínskymi komunistami na Tiananmenskom námesti v Pekingu sa odohrali v roku hada. Zatiaľ čo, v Číne je oficiálne poprené, že Xi Jinping je autorom Dokumentu č.9, jeho obsah poskytuje vierohodnosť majorite, že to bola jeho práca. Ak nebol dokument priamo napísaný pánom Xi, bol aspoň predložený a schválený ústrednou komisiou generálneho úradu, administratívnej sily čínskeho vedenia a nemohol byť publikovaný bez priameho schválenia pánom Xi a ďalších 11 najvyšších vodcov politbyra.
Tento dokument vymenúva Sedem ohrození, ktorým čelí národ a hneď prvým je:  “Západná ústavná demokracia”.

HROZBY ZO ZÁPADU

Veľmi úzko spojené v hierarchii “zla”, integruje Dokument č. 9 zmienky “univerzálnych hodnôt” so Západnou demokraciou ako dvojité ohrozenie – veľmi jasné odmietnutie akýchkoľvek pokusov zvnútra aj zvonku Číny o zavedenie ľudských práv a demokracie, ktoré sú veľmi nebezpečnou kombináciou pre Čínu. Dokument tiež spomína západom inšpirovanú nezávislosť médií, úlohu občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií v politickom procese a západné doktríny “slobodných trhov” a “neoliberalizmu”. Dokument odhaľuje závoj dnešného čínskeho vedenia a jeho skutočného názoru na západ a uvádza ako skutočnú hrozbu “nihilistický kriticizmus” čínskej komunistickej strany západom a jej nedávnu históriu, zvlášť Tiananmenský masaker v 1989.

Ako vieme, Xi Jinping spustil masívne reformy v Číne, nazývané opätovné zavedenie rovnováhy, pričom tieto reformy menovite zahŕňajú cieľ, kde má byť čínska ekonomika vystavená silnejším trhovým silám.  V tom čo je pravdepodobne jeho osobné ideologické vyhlásenie v Dokumente č. 9, vykresľuje oveľa silnejší cieľ. Volá po “masovo populárnej kampani” na vynútenie autority strany, ktorá zasahuje ďaleko za výzvy komunistickej strany k disciplíne. Dokument a jeho zjavná proti západná orientácia, posilňujúce predchádzajúce interné varovania kádrom komunistickej strany, odhalili, že tvár pána Xi, inak spokojná na verejnosti, má svoju úzkostlivú stranu živenú narastajúcim strachom, že strana a národ sú zraniteľné. Výzvy prichádzajú v narastajúcom počte a rozsahu od ekonomického spomalenia, cez hnev verejnosti nad korupciou a cenzúrou po jasné odmietanie zmeniť zastaralé zákony a mnoho ďalších problémov, ktoré boli “ponechané stranou”.

Západní analytici majú sklon vidieť  pozornosť odvracajúcu taktiku používanú pánom Xi. Neveria, že protizápadné a proticudzinecké nálady sú v Číne na vzostupe, ale to môže byť príliš optimistické. Dokument č. 9  hovorí: “Západné sily nepriateľské Číne a (podporujúce) disidentov v krajine stále infiltrujú ideologickú sféru”. Hovorí, že oponenti vlády jednej strany “priniesli problémy so zverejnením majetku úradníkov, používajú internet na boj s korupciou a inými citlivými témami, aby vzbudili nespokojnosť so stranou a vládou”.

Propaganda komunistickej strany, ktorá účinkuje v celej krajine, sa sústredila na kľúčových zahraničných nepriateľov Číny, identifikovaných v dokumente.

“Západné a protičínske sily vedené  Spojenými Štátmi sa zjednotili a spolčili s disidentmi v krajine, aby vykonávali očierňujúce útoky na nás v mene takzvanej slobody tlače a ústavnej demokracie”, povedal Zhang Guangdong, predstaviteľ  propagandy v Lianyungang. Slogany a uzávery vytvorené predstaviteľmi ústredia propagandy strany sú rýchlo šírene v krajine. Určite u “prostých ľudí” a na úrovni malých miest je Xi Jinpingovo volanie do zbrane videné ako potrebná obrana Číny pred koordinovanou snahu západu nabúrať sa do čínskeho politického systému a zavedením dekadentných západných hodnôt. Táto kampaň  Sedem ohrození má podľa niektorých pozorovateľov potenciál  stať sa ďalším Veľkým skokom vpred – a podobne ako Mao Zedongov Veľký skok, aj tento skok zahŕňa skok do neznáma.

KRAJNÁ ĽAVICA – KRAJNÁ PRAVICA – KRAJNÝ  ISLÁM

Čoraz menej prekvapivé pre západ je, že čínska krajná pravica a krajná ľavica sú rázne protizápadné –  ale z celkom odlišných dôvodov. Oveľa prekvapivejšia pre západ, z dôvodu, že sa nevyskytuje v propagande komunistickej strany a zriedkavo v správach, alebo súčasnom dianí, je čínska politika a postoj voči islamu, vo vnútri aj mimo Číny, ktorá má dlhý a zložitý pôvod. Avšak zjednodušene povedané k najväčšiemu súčasnému záujmu západu, Moslimské bratstvo, džihádisti, Al Káida a sunnitsko šítske rozdelenie, všetky tieto záležitosti boli dlhodobo analyzované čínskymi stratégmi a v prípade Bratstva viac ako 50 rokov. Čínsky “Divoký islamistický západ”, alebo Xinjiang je pódiom pre použitie vlastnej stratégie Politbyra voči islamistickému odboju a politickému vplyvu. Aj mimo čínskych hraníc, zvlášť v Indii, je používaná jeho islamistická stratégia.
S čínskou krajnou ľavicou a krajnou pravicou cieli stratégia Politbyra na vyrovnanie sa s islamistami na rovnakého nepriateľa: Západ.

Tiež veľmi zriedkavo spomínaný fakt západnými analytikmi je fakt, že Americko Afgánska vojna priviedla americké jednotky bližšie k západným hraniciam Číny. Toto sa Číne neoceňuje. Jej stratégia na vyrovnanie sa s islamom, ktorá bola vyvíjaná viac ako 25 rokov, odkedy sa Sovieti stiahli z Afganistanu, je v jej najjednoduchšej forme “rozdeliť a vládnuť” používaná voči islamu rovnakým spôsobom ako čínska protibudhistická stratégia v Tibete.

Obe náboženstvá sú videné čínskymi komunistami ako dekadentné ideológie, čo im vysvetľuje “fascinovanie”  západu budhizmom a islamom. Pomocou Marxistických a Maoistických analytických nástrojov, čínska krajná ľavica plne vyvinula ideologické vysvetlenie dnešného chaosu na Strednom Východe a Severnej Afrike, nazývaného “Arabská jar” alebo v súčasnosti Arabská zima. Hoci čínska krajná pravica velebí trhové reformy a transparentné ceny, je extrémna nacionalistická a vidí seba ako strážcu  Hanovskej tradície, ktorá sa vinie k cisárovi Ju nazývanom Ju Veľký (zomrel približne 2100r. pred naším letopočtom).

Vytvorením zložitej siete silných mýtov, porovnáva čínska krajná pravica víťazstvo Ju Veľkého nad pustošivými povodňami s potrebou skrotiť a oslabiť Západ. Juovi sa pripisuje úspešné navrhnutie protipovodňového systému, ktorý  bol kľúčový na vytvorenie prosperity v srdci Číny. Ju, ktorého otec sa pokúsil ovládnuť Žltú rieku jednoduchými hrádzami a bol popravený za svoje zlyhanie, navrhol systém zavlažovacích kanálov na rozdelenie a rozvedenie záplavovej vody na množstvo polí v obrovskom  regióne strednej Číny. Na zavŕšenie mýtu a spojenie sa s tradíciou Mao Zedonga a krajnej ľavice, Ju jedol a spal s obyčajnými robotníkmi a pracoval s nimi na bagrovaní ílovitého dna rieky počas 13 rokov, kým nebol projekt dokončený.

Rozdeliť a vládnuť je preto dobre známa stratégia čínskych ideológov a islam sa dobre hodí k tejto stratégii, hlavne vďaka sunnitsko-šítskemu rozdeleniu. Dnes vidia čínsky ideológovia Západ kriticky oslabený a preto nebezpečný, čo robí nevyhnutné ovládnuť to čo vidia ako narastajúce snahy Západu infiltrovať a oslabiť čínsku spoločnosť a poraziť Čínu Západom.

Preložil: Jan Chupac

Andrew McKillop(autor článku) má viac ako 30 rokov skúseností  v oblasti energetiky, ekonomiky a financií. Študoval na University College v Londýne, Veľkej Británii, má zvlášť dlhoročné  skúsenosti v energetickej politike, vedení projektov a vývoja a financovania alternatívnej energie. Bol podnikovým expertom na politiku a programovanie v DG XVII-Energy Európskej komisie, riaditeľom pre informácie  OAPEC dcérskej spoločnosti na prenos informácií  AREC a výskumníkom pre agentúry Spojených národov vrátane Medzinárodnej organizácie práce ILO.

Zdroj: DailySilverNews