Vlády kupujú zlato “Julian D. W. Phillips”

Donedávna boli venezuelské spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou zlata nútené predávať 50% svojej produkcie zlata do vládnych rezerv. Tento podiel sa minulý mesiac zvýšil na 100%, čo sprevádzalo znárodnenie ťažobného priemyslu prezidentom Chávezom. Tento krok umožňuje zabavenie aktív v  zahraničí patriacim Venezuele, vrátane všetkých zásob zlata. Aby sa tomu zabránilo, Chávez nariadil, že všetko zlato krajiny držané v zahraničných bezpečnostných schránkach  sa musí vrátiť do krajiny. Ide o 365 ton, čo je obrovské množstvo. Aj keď sa zdá, že rozhodnutie možno chápať len ako politický oportunizmus, bol to výborný investičný ťah. Na území Venezuely je 1000 a viac ton zlata, ktoré ak sa vyťažia, zvýšia rezervy zlata vo Venezuele na ešte vyššiu hodnotu než vo Švajčiarsku. 

Ďalšie krajiny nasledujú

Venezuela je malá krajina, ktorej 95% exportu tvorí ropa. Krajina ju môže predať ktorejkoľvek krajine vrátane Číny ignorujúc všetky konzekvencie Západu. Krajina zároveň prechádza z eura, libry a amerického doláru na aktíva krajín BRIC. Týmto sa odpútava od dlhmi zaťaženého rozvinutého sveta s upadajúcim rastom a investuje do rastu a zlata. To ponecháva štátnym rezervám krajiny rastúce portfólio, ktorého cash flow je závislý na dojnej krave, rope. Malé krajiny môžu rozpoznať múdrosť venezuelských rezerv a môžu byť v pokušení nasledovať tento príklad.

V jednej z našich denných správ sme uviedli…

• Kazachstan, relatívne malý producent, oznámil, že jeho miestna produkcia zlata bude odkúpená štátom pre potreby štátnych rezerv.
• Dlho si myslíme, že Čína to robí viac-menej už niekoľko rokov. Miestna produkcia rastie každým rokom a v súčasnosti s viac ako 300 tonami je Čína jedným z najväčších producentov zlata.
• Rusko takisto už roky kupuje miestnu aj zahraničnú produkciu.

Uvedené tonáže nemusia mať  individuálne veľký vplyv na cenu zlata, avšak ak sa na to pozrieme kolektívne, javí sa to úplne inak. V tejto chvíli hovoríme o krajinách, v ktorých miestna produkcia prevyšuje 550 ton. Ak si zoberieme, že svetová produkcia zlata je približne 3 000 ton ročne, 550 ton je 18% ročnej produkcie zlata. Je to koniec príbehu? To nevie nikto, ale tento model môže byť pokušením pre všetky krajiny s produkciou zlata, ak sú ich štátne rezervy priveľmi závislé na klesajúcom americkom dolári. 

Čo ďalej?

Niekto si môže myslieť, že kroky malých krajín sú konzistentné s politickou nepopularitou zainteresovaných krajín. Iný môže vnímať takéto kroky veľkých krajín len ako diverzifikáciu rezerv. Z hľadiska prezieravosti a zodpovednosti, takéto kroky zaručujú dobrý prílev zlata do rezerv za trhové ceny bez toho, aby cena zlata reagovala na každý nákup. Celkový efekt je jednoducho znížiť objem dodávok zlata pre svetový trh. Musíme si uvedomiť, že štyria uvedení producenti zlata zaznamenávajú každoročný nárast produkcie. Mnoho ďalších producentov však vníma pokles v produkcii zlata. To musí mať za dôsledok to, že percento produkcie zlata putujúceho priamo do štátnych rezerv narastá, zatiaľ čo množstvo dostupné pre narastajúci dopyt klesá.

Predstavme si, že by sa Austrália alebo Južná Afrika správali podobne. S rastúcou cenou zlata a klesajúcim dolárom, dáva zmysel zadržiavať zlato z miestnej produkcie. Predstavme si, že by Británia nepredala svoje zlato za najnižšie ceny za posledných takmer 35 rokov (275$) a držala by ho doteraz. Šesťnásobný nárast jeho hodnoty by bol vítaným vývojom v tejto ponurej ekonomickej dobe.

Je čím ďalej zložitejšie udávať dôvody, prečo krajiny produkujúce zlato ho by nemali zadržiavať a ešte zložitejšie je vysvetliť, prečo by ho mali predávať za americké doláre. 

Podmienky nútia lídrov nasledovať

Budú nasledovať ďalšie krajiny? Myslíme si, že budú, ale netrúfneme si povedať kedy a ktoré. Pre centrálne banky ako aj pre politikov sú peniaze výhodnejšie. Zlato je spojené s monetárnou disciplínou a to je pre nich kliatba. Avšak sme si istí, že tam, kde centrálna banka bude vnímať, že krajina je závislá na tvrdých menách sveta, pokušenie môže byť príliš silné.

Dokonca aj USA a Kanada – ak by ich meny stratili význam a pozíciu v rámci globálnej ekonomiky – budú bezpochyby nasledovať tento trend. Kedy? Zmena určite nastane vtedy, ak sa čínsky juan stane globálnou menou rezerv, alebo keď producenti nafty budú pri platbách akceptovať väčšinu mien. Môže sa to tiež stať, ak stimulus pre tvorbu peňazí prekročí hranicu akceptovania u krajín s nadbytkom. Sme bližšie, ako by ste mysleli. 

Zdroj: GoldForecaster