John Maynard Keynes o inflácii raz povedal: 

Neexistuje rafinovanejší, istejší spôsob zvrhnutia existujúceho základu spoločnosti než  zdiskreditovať menu. Tento proces zahŕňa všetky deštruktívne sily ekonomických zákonov a robí to spôsobom, ktorý nie je schopný odhaliť ani jediný človek z milióna.

Tu je jedna zo „skrytých síl ekonomických zákonov“ o ktorých sa Keynes zmieňuje:

Inflácia potravín zostala skrytá v menších balíčkoch

Chipsy sa vytrácajú z balíkov, cukríky z krabíc a zelenina z plechovíc.

Ako sa blíži očakávané  zvyšovanie cien prírodných surovín na konci leta, zákazníci sa začínajú stretávať so zmenšujúcimi sa potravinovými baleniami.

Pri stále vysokej nezamestnanosti sa spoločnosti snažia v posledných mesiacoch zamaskovať zvyšujúce sa ceny predajom svojich produktov v malých a ešte menších baleniach. Zatiaľ sú tieto zmeny najviditeľnejšie v drogériách kde kupujúci platia rovnakú cenu, ale dostávajú menej.

Pre Lisu Stauber z Houstonu to znamená pozorné monitorovanie cien a množstva pri nákupoch, keďže musí nakŕmiť svojich deväť detí. Nedávno keď varila zvyčajné tri balíčky cestovín na rodinnú večeru, prekvapilo ju menšie množstvo a poňala podozrenie, že sa niečo deje.

“Množstvo cestovín sa zmenšilo z 500 na 400 gramov. Kúpila som tri balíky a bolo to málo – bolo to trochu trápne. Kúpila som rovnaké množstvo ako vždy len som si to neuvedomila – kto číta množstvá pri každom nákupe?“

Ms. Stauber, 33, začala kontrolovať ďalšie výdaje uličku za uličkou. Veľa zeleninových konzerv sa zmenšilo z 500 na 400 – 450 gramov; počet krabíc detských utierok v jednom balení klesol z 80 na 72; a balík cukru mal 2 namiesto 2,5 kg.

Asi pred piatimi rokmi kupovala Ms. Stauber 500g konzervy kukurice. Potom to boli 450g, potom 400g a veľkosť sa stále zmenšuje. „Asi pred tromi týždňami som prvý krát uvidela 300g plechovku kukurice a zostala som jednoducho ohromená. Je to podlé, lebo oni si myslia, že ľudia to nezistia.“

Pri každom ekonomickom poklese za posledných pár desaťročí, firmy znížili množstvá niektorých produktov aby zamaskovali zvyšovanie cien a vyhli sa cenovým porovnaniam rovnakých balení. Marketingové kampane sú potom zakaždým tiché a nesmelé; tentokrát sú menšie balenia „zelenšie“ (šetrné k životnému prostrediu), „prenosnejšie“ (menšie balenia), alebo „zdravšie“ (menej kalórií).

Tam kde firmy nemôžu zmeniť  veľkosť – oblečenie, spotrebiče – varujú,  že ceny pôjdu hore v dôsledku zvyšovania cien bavlny, obilia, energií a surovín.

John T. Gourville, profesor marketingu na Harvard Business School povedal: “zákazníci sú vo všeobecnosti oveľa citlivejší na zmenu cien než množstva.“ A firmy sa to snažia robiť spôsobom, ktorý si nevšimnete, možno ponechajú rovnakú výšku a šírku, ale zmenia hĺbku, takže silueta balenia vyzerá na polici rovnako. Alebo niekedy pridajú viac vzduchu do balenia chipsov takže vyzerajú rovnako. Thomas J. Alexander, profesor financií na Northwood University, povedal, že firmy nemajú v týchto dňoch veľa možností ako čeliť zvyšovaniu cien surovín, ktoré využívajú. Majú len cenovú moc zatiaľ čo platy tiež rastú. Teraz to nevidieť kvôli vysokej nezamestnanosti.

Väčšina firiem potichu redukuje produkty dúfajúc, že zákazníci neskúmajú obaly príliš pozorne.

Niektoré firmy –  aby sa zákazník necítil podvedený, sa pokúšajú predstavovať  nové obaly, ktoré, ako hovoria, majú úžasné výhody – a len náhodou obsahujú menej produktu.

Kraft predstavujeis “Fresh Stacks“ obaly pre svoje Nabisco Premium saltines and Honey Maid graham crackers. Každý má zhruba o 15 percent menej krekrov ako štandardné balenie, zatiaľ čo cena zostala rovnaká. Kraft tvrdí, že keďže Fresh Stacks obsahujú viac vrstiev krekrov, sú prenosnejšie a “baliaci formát ponúka benefit v podobe pridanej čerstvosti,” povedal Basil T. Maglaris, hovorca spoločnosti.

A Procter & Gamble rozširuje svoje “Future Friendly” produkty ktoré predstavuje tak, že využívajú o 15 percent menej energie, vody alebo baliaceho materiálu ako štandardné balenie. “Je pravda, že sú šetrnejšie k prírode – ale sú tiež menšie. Ohlasujú to ako skvelé nové balenie, ale v skutočnosti je to len menšie balenie, menšie množstvo produktu.

Alebo marketingoví pracovníci dizajnujú nové tvary a veľkosti a tým komplikujú akúkoľvek snahu o porovnanie. Nebalené Reese’s Minis, ktoré boli predstavené vo februári, sú menšie ako balené Miniatures. Sú tiež drahšie.

U H. J. Heinz sa ceny kečupu, korenín, omáčok a Ore-Ida produktov už zvýšili a firma predáva menšie-než-obvykle verzie tradičných balení.

Zopár myšlienok:

  1. Keď predstavitelia Fed prehlásili, že inflácia je „dobre zvládnutá“ zistili to za gramy alebo balenie? Nebolo by prekvapením, vzhľadom na to ako odtrhnuto od reality často znejú, ak by sa nechali napáliť „obalovým“ podvodom výrobcov.
  2. Ak výrobcovia hrajú hry s obalmi môžete sa staviť, že používajú lacnejšie ingrediencie, takže nie len my dostávame menej obľúbených vecí, pravdepodobne tieto výrobky nie sú tak kvalitné ako sme boli zvyknutý.
  3. Je to otázka viery medzi modernými ekonómami, že malá inflácia je dobrá vec pretože necháva firmy zvyšovať ceny produktov a výplaty pracovníkom, takže sa všetci cítia bohatší. Lenže to ignoruje druhú stranu rovnice čo je, ako sa práve ukazuje, pokles kvality produktov a dôveryhodnosť výrobcov. Nakoniec sa necítime bohatší lebo sa nám zvýšil plat, ale cítime sa okradnutý spoločnosťami ktorým sme dôverovali.
  4. Tí istí ekonómovia vidia defláciu ako zlú vec pretože robí dlhy ťažšie zvládnuteľné. Ale to tiež prehliada dopad podnetov na správanie a charakter. Zvážte: Ak vyrábate povedzme čokoládové tyčinky a cena cukru a čokolády sa znižuje, vy sa chcete vy&hnúť zníženiu predajných cien pretože udržanie ceny vám prinesie väčší profit, tak začnete používať kvalitnejšiu čokoládu alebo zväčšíte svoju tyčinku – a dáte zákazníkom vedieť, že zlepšujete svoj produkt. Vaša prestíž rastie lebo ponúkate lepšiu kúpu a robíte to samozrejme veľmi verejne. Ako sa tento zvyk šíri na trhu, výsledkom je kultúra kvality, integrity a zákazníckeho servisu. Kde inflácia robí z obchodníkov uzatvorených majstrov podvodov, deflácia produkuje transparentných dodávateľov stále-sa-zlepšujúcej kúpy. Vo svete deflácie nám tak nerastú výplaty, ale zdá sa, že každý skôr robí pre nás než že by sa nás snažil okradnúť.
  5. Z tohto pohľadu, iba idiot (alebo Keynesian ekonóm) by uprednostnil infláciu pred defláciou.

 

Preklad: Marek Bederka (vďaka)
 

Facebook komentár