Roky sme hlásali trhový princíp Z vonka dnu: Keď nastane nejaký problém, takmer vždy to vypukne na území slabšej periférii predtým ako sa doplazí až do jadra.
Videli sme to v rozbehu kolapsu bubliny s nehnuteľnosťami, keď subprime hypotéky ustúpili pred prvotriednymi hypotékami a v Európe malé ekonomiky ako Grécko, Írsko a Cyprus padli ako prvé a najbolestnejšie (zatiaľ). Vidíme to v súčasnosti aj v zrýchľovaní používania poukážok na nákup potravín medzi chudobnejšími americkými domácnosťami. Vo všetkých prípadoch slabšie ekonomické skupiny ustupujú prvé, predtým ako by mali byť časom nasledované silnejšími.
Používaním tohto modelu môžeme počas niekoľkých týždňov až mesiacov často dostať predbežné oznámenie ešte predtým ako problém prepukne v ďalšom kole bližšie k centru.
Kvôli tomu je dnešok zapamätateľný, zatiaľ čo dostávame nespočetné čísla nových varovných príznakov. Periféria ustupuje.
Odvtedy čo začalo súčasné ekonomické „zotavovanie“, boli sme varovaní vysokým riskom obnovenia finančnej krízy. Tento risk je dnes nepohodlne vysoký. Je to pretože, nič čo viedlo k prvému kolu problémov nebolo skutočne adresované jadru. Naopak predošlé problémy boli jednoducho zakryté likviditou centrálnych bánk, zanechávajúc neporušenú štrukturálnu slabinu napríklad naše banky „príliš veľké aby skrachovali“ sú práve také veľké a hodnoty nášho celkového dlhu sú ešte horšie ako boli pred 2008.
Nasledujúca kríza bude väčšia a ešte škodlivejšia ako tá posledná, hlavne pretože sa nič nenapravilo, politický kapitál sa minul a dôvera sa narušila, nechávajúc každého chudobnejším a pripraveným na útek pred finančnými exitmi.
S upadajúcou perifériou máme pravdepodobne len týždne – možno mesiac alebo dva – pokiaľ nastane ďalší veľký zlom.
Déjà Vu (úplne znova)
Už predtým sme tu boli. Videli sme začínajúci problém na okraji a jeho vývoj až dovnútra a to sa nestalo až tak dávno predtým.
V 1999 a 2007 sme videli finančné trhy ľahkovážne kolísať sa popri vyšších, dokonca v maržiach prekypovali jasnými príznakmi problémov.
Jeden zo všeobecných mýtov o trhu s cennými papiermi, často opakovaný v tlači, je, že sa hľadí do budúcnosti. Tento trh je „veľký diskontný stroj“.
Ale trh s cennými papiermi poháňaný vyššie do nového milénia, bol napriek tomu najviac nadhodnotený v celej svojej histórii, predtým ako násilne klesol v 2001. Tak veľmi kvôli nahliadnutiu do budúcnosti.
A znova, trh s cennými papiermi dosiahol v roku 2007 nové maximá, hoci kým trh s nehnuteľnosťami zrejme chátral a práve sa zotavuje zo skutočne historického zlomu po nevídanom bublinovom náraste na vrchol. Veľký diskontný stroj ukončil reakciu na problém radšej ako by ho mal očakávať.
Napriek týmto dvom očividným zlyhaniam, sa väčšina stále obracia na vieru, že trh s cennými papiermi je užitočný ukazovateľ budúceho zdravia alebo ťažkostí, čo znamená, že tento pohľad je viac otázka viery ako skutočnosť.
Môj názor bol vždy taký, že trh s cennými papiermi je „veľký stroj lokalizujúci likviditu“ – niečo, čo sa prispôsobuje dátam veľmi, veľmi dobre – a takto reaguje na likviditu v systéme viac ako niečo skutočne podstatné. Toto však nebolo tak vždy, ale odkedy Greenspan otvoril tlačiarne Federálneho rezervného systému každému a všetkým nepatrným finančným smrknutiam v 1990tych rokoch, Fedom zásobovaná likvidita bola dominantným spúšťačom cien cenných papierov.
Aby som trocha pozdvihol konverzáciu, pre mňa je jedna zo stálych záhad ako sme zmanažovali zážitok nie jednej, ani dvoch ale až troch bublín v období menej ako 15 rokov. Technologické akcie, nehnuteľnosti, potom všetky akcie a obligácie; tri bubliny, každá väčšia ako tá predchádzajúca.
Ako som už písal dávnejšie, súčasné rekordné maxiná u oboch cien obligácií A akcií (obligácie kolektívne zahŕňajú všetko od mesačných pokladničných poukážok až po najpodradnejšie papiere, ktoré môžete kúpiť), nie je nič viac a nič menej ako najväčšia bublina finančných aktív v histórii.
Aby ste verili, že toto všetko dopadne dobre musíte veriť tomu, že tento raz to bude iné..nie len trošku odlišné, ale o 180 stupňov vzdialené doslova od každej jednej inej finančnej bubliny v celej našej histórii.
Toto je práve to, čo sa nás každý deň pýta finančná tlač, Fed, Centrálna banka Japonska (BoJ), Európska centrálna banka (ECB), a politici Západomocenských centier.
Náš názor je tu, že to nikdy nie je odlišné. K tomu dodávame:
- Kríza zakorenila príliš veľa dlhov, ktoré nemôžu byť „splatené“ vytvorením nového.
- Prosperita nemôže byť vytlačená zo vzduchu.
- Zmanipulované systémy a trhy ničia dôveru.
- Nič nemôže rásť exponenciálne naveky, okrem počtu núl vytlačených vo Vašej mene.
Súhrnne, každý bod spomenutý vyššie môžeme vtesnať do vety Všetko čo nemôže fungovať donekonečna…a nebude. [Herb Stein]
Na deficitoch a dlhoch záleží
Na deficitoch nezáleží! Dick Cheney raz skvele zamrmlal, pričom vyslovil dôverné slová o systéme, ktorý dnes funguje v USA, špeciálne jeho finančné a monetárne orgány. Pretože sa nám počas posledných troch desaťročí podarilo vyhýbať sa všetkým serióznym následkom zvyšovania dlhu, tento národ verí, že vždy bude mať pravdu. Neexistencia dôkazu sa stáva dôkazom jeho neexistencie.
Orientovanie sa len na ekonomické „E“ (okrem energií a životného prostredia), naša diagnóza súčasných ťažkostí je jednoducho, že ekonomiky OECD odsunuli na bok dôvod a namiesto toho sa pustili do trvalého obdobia požičiavania s takmer dvakrát takým rýchlym tempom ako bol ich ekonomický rast.
Vieme, že si jednotlivo nemôžeme naveky požičiavať viac ako zarábame. A sme si rovnako istí, že toto bude platiť aj keď združíme desať ľudí dokopy. Ale prijímame myšlienku, že suverénny národ sa môže z toho akosi čarovne vyzuť. Toto reprezentuje buď úplnú neschopnosť aplikovať logiku alebo druh kultúrnej schizofrénie alebo oboje.
Dynamika bubliny horúcich peňazí
Už je to roky, čo sa Fed et al. pustil do globálneho záchranného plánu, ktorý zahŕňal viac menej zaplavenie sveta s historicky nevídaným množstvom čerstvo vytlačených peňazí (a.k.a. „likviditou“), tieto peniaze sa roztekali po okolí hľadajúc čo robiť.
S úrokovými mierami „bezpečných“ investícií na úrovni 0% (alebo takmer blízko), tým sa horúce peniaze rozhliadali po všetkom, čo sa podobá slušným výnosom. Tento „hon na výnosy“ sa dostal do každého rohu na zemi a napchal sa do akéhokoľvek a každého trhu, kde mohol.
Niektoré z týchto trhov patrili medzi hlavné americké a európske kapitálové trhy a trhy s nehnuteľnosťami a niektoré sa tak aj nazývali „ rozvíjajúce sa trhy“ na príklad Brazília, India, Thajsko, Filipíny a Indonézia.
Kým tieto peniaze tiekli do rozvíjajúcich sa ekonomík, jednotlivé krajiny – s cieľom ochrániť svoje meny od prílišného nárastu- spravili zvyčajné a recyklovali peňažné toky späť do amerických vládnych dlhopisov, nemeckých cenných papierov a iných dlhových nástrojov.
Teraz však je všetko toto zničené.
Mašinéria horúcich peňazí sa rúti spätne a vytvára zvyčajné deformácie, ťažkosti a útrapy postihnutých krajín. Meny strácajú hodnotu rýchlejšie ako majú miestne kapitálové trhy a trhy s obligáciami.
V skratke, aby ste pochopili kde naše finančné trhy sú a kam mieria, nemusíte vedieť vôbec veľa o ich základoch. Príjmy, HDP, rast zamestnanosti, atď. sú sekundárne v tokoch likvidity. To je dôvod prečo rôzne trhy sú tak naviazané na ďalšie vyhlásenia Fedu, kedy a aké extrémne zužovanie môže nastať.
A to je všetko na čom skutočne záleží.
Nuž nie je to celkom pravda. Kvôli dôvodom, ktoré nemôžu byť úplne vysvetlené ani kontrolované, niekedy dynamika bublín jednoducho skončí. Ľudia prestanú veriť. A čo už raz pôsobilo ako účinný cyklus sa znenazdajky zmení na škodlivý.
Myslím si, že toto je okamih kde sa práve nachádzame. A ako vždy, začína sa z vonka smerom dnu.
Existuje príliš veľa bojísk na ktorých bude táto bitka prebiehať, ale naša najväčšia sa týka lží na trhoch s obligáciami – koniec koncov obsahujúcich americké vládne obligácie.
Defenzívne manévre sú teraz súčasťou taktiky rozvážnych. Uistite sa, že ste jedným z nich.
Preložil: Anna Kontárová
Zdroj: Peak Prosperity
Facebook komentár