Na európske banky som bol namosúrený odkedy pred pár rokmi skolabovali hypotekárne banky vo Veľkej Británii. A aj dnes, napriek hromade fundamentálnych a makroekonomických dôkazov poukazujúcich na veľmi zlé veci, sa stále nájdu optimisti, ktorí tvrdia že naše obavy sú prehnané. Dobrým príkladom môže byť príspevok zo 14 marca: Prodi vraví : „Grécka kríza skončila, región je v bezpečí“ – Ja vravím – klame, až sa mu dymí z nosa!
Bývalý prezident Európskej komisie Romano Prodi povedal: „To najhoršie z gréckej krízy sa už skončilo, a ostatné európske národy nebudú Grécko nasledovať!“ Pre magazín Shanghai Today zase tento bývalý taliansky predseda vlády vyhlásil,že : „ Pre Grécko sa tento problém úplne skončil.V Európe nevidím žiaden podobný prípad – myslím, že nemáme žiaden dôvod myslieť si, že kvôli Grécku bude trpieť európsky menový systém.“
V poriadku, možno som ho nemal nazvať práve klamárom, ale je to trošku naivne optimistické, nemyslíte? V princípe však súhlasím s jeho posledným tvrdením. Európsky menový systém nebude trpieť kvôli Grécku – bude trpieť kvôli problémom jednotlivých členských štátov, ktoré spoločne zaťažia Úniu. A čo sa týka Prodiho presnosti, poďme sa pozrieť na priebeh cien gréckych CFD (kontrakt na vyrovnanie rozdielov):
Graf č.1 : Priebeh cien gréckych CFD
Áno, je to tak! Ak by ste počúvali bývalého prezidenta Európskej komisie, dostali by ste sa na opačnú stranu trojnásobných CFD spreadov (rozpätie medzi otváracou a zatváracou cenou)! Aby ste vedeli, že nevravím iba tak do vetra – Európska centrálna banka vyčlenila na zmiernenie tohto problému 1 bilión amerických dolárov, a teraz sa spredy viac než zdvojnásobili a stále stúpajú. A pre tých, ktorí verili mne a nie Prodimu, je tu nasledujúci obrázok (opäť sa ospravedlňujem za toho klamára, hoci…):
Graf č. 2 : Predajná opcia na akcie Gréckej národnej banky
Na obrázku sú uvedené nákupné a predajné ceny augustovej predajnej opcie na akcie Gréckej národnej banky z 15 marca. Priamo nad nimi sú uvedené dnešné ceny a spread. Celkom sa oplatí ignorovať prezidenta Európskej komisie, všakže? Nič vás nepresvedčí lepšie, než 440 % zisk…
Na margo tohto obrázku treba ešte poznamenať, že ľudia sa ma často pýtajú, či je ešte čas pripojiť sa do tohto trendu. Podľa môjho názoru je na to už neskoro, a ceny opcií sú konečne v súlade s fundamentálnym a makroekonomickým výhľadom. A tent výhľad vyzerá hrozne negatívne. V mojich predošlých príspevkoch („S klesajúcim eurom si svoj haircut môžete vyrátať tu (pozn. „haircut“ – štát sa dostáva do bankrotu vtedy, keď nemá peniaze na vyplatenie svojich dlhopisov. Vtedy nastupuje vyjednávanie, pretože vždy existuje nádej, že investori dostanú späť aspoň časť zo svojej istiny – nastáva reštrukturalizácia dlhu. Takže väčšinou investori neprídu o všetky svoje peniaze, ale iba o ich časť, čo sa nazýva „haircut“.), „Aký je najpravdepodobnejší scenár v prípade Gréckeho zlyhania? Reštrukturalizácia prostredníctvom predĺženia doby splatnosti dlhopisov“ a „Porovnanie gréckej a argentínskej reštrukturalizácie dlhopisov“) som detailne opísal možné „haircuts“ gréckeho dlhu pomocou forenznej analytickej metódy. Aby som bol absolútne úprimný, čísla v prvých dvoch príspevkoch boli celkom optimistické. V skutočnosti, na to aby mohla fungovať akákoľvek reštrukturalizácia, pomer dlhu k hrubému domácemu produktu by mal byť nižší než 100 %. To nebolo splnené v predošlej analýze Grécka, no bolo na to poukázané pri porovnávaní s Argentínou.
S odvolaním na graf cien dlhopisov (nižšie), takisto ako na dáta o reštrukturalizácii dlhu v Argentíne, dostávame….
Cenu dlhopisu po reštrukturalizácii a výmene za dlhopis v nominálnej hodnote (cena dlhopisu je obyčajne vyššia/nižšia ako jeho nominálna hodnota )v roku 2005:
Graf č. 3 Priebeh ceny dlhopisov a ich výnosu do splatnosti
Popisok 1: cena dlhopisu, výnos dlhopisu do doby splatnosti a očakávaný haircut, keď sa objavila platobná neschopnosť v novembri 2001, predtým než sa začala reštruktulizácia
Popisok 2: zúžené spready po reštrukturalizácii, pri ktorej sa staré dlhopisy vymenili za nové, s novými podmienkami, čo viedlo k významnému poklesu v čistej súčasnej hodnote cash-flowu plynúcemu z dlhopisu
Cena dlhopisu pred a po reštruktrulizácii a výmene za dlhopis s nižšou nominálnou hodnotou (než bola predošlá) :
Graf č. 4 Cena dlhopisov pred a po reštrukturalizácii
Práve teraz vydávam aktualizovanú verziu anlýzy možného haircut-u u gréckych bánk, s realistickým cieľom dosiahnutia udržateľného pomeru dlhu k HDP. Toto je document na profesionálnej úrovni, a buďte si istý, čísla sú škaredé – teda, relatívne škaredé. Tak ako boli pre Argentínu. Teraz si len predstavte 4 alebo 5 takýchto Argentín, pokúšajúcich sa o takýto štýl reštrukturizácie a agresívneho haircuttingu uprostred agresívneho QE (quantitative easing – forma monetárnej politiky využívaná na zvýšenie peňazí v obehu v prípade, že úrokové miry sú blízke nule) … V krátkosti – zatiaľ ste nič nevideli! Nezáleží na tom, z akého pohľadu sa na to Grécko bude pozerať, nezáleží na tom, ako bude prebiehať reštrukturilazácia, v roku 2014 budú opať musieť prísť na verejné trhy, a požiadať o dotácie, záchranné balíčkami ECB/EMU/IMF, haircuts, reštrukturalizáciu, skrátka, o všetko. A to nebude pekné.
Graf č. 5 Množstvo potrebných finančných prostriedkov
Graf č. 6 Novovzniknutý dlh
Teraz vidíte, prečo sa európske banky tak boja navzájom si požičiavať. V Európe sa schyľuje k veľmi škaredej búrke a dáždniky sa predávajú za nadhodnotené ceny s priloženými insolventnými partnermi .
Vyjadrenie k tejto téme nájdeme aj v magazíne ZerHedge:
Európske banky neskočili na propagandu o nízkej likvidite. Práve naopak – využitie včerajšieho over -nightu ECB dosiahlo doterajší rekord – 361,7 miliardy Eur. Oproti noci predtým ide o nárast 11 miliárd, voči predošlému týždňu ide o 55 miliardový nárast. To znamená, že všetka prebytočná likvidita v Európe sa dostáva pod kontrolu ECB, na trhoch pokračuje jej prebytok. Taktiež to vysvetľuje, prečo sa dnes troj a šesť mesačný Euribor vyšplhal vyššie na 0,713 % resp. 0,999 % (v porovnaní so včerajškom). Ignorujte všetko čo vravia populisti – likvidita v Európe sa zhoršuje každým dňom, čo potvrdzuje aj konanie samotných bánk.
Graf č. 8 Využitie možnosti uloženia fin. prostriedkov v ECB
A áno, je to aj napriek tomu, že európske národy zriadili záchranný fond vo výške 1 bilióna dollárov. Európske banky sa s požiadavkami o vklady obracajú na ECB (namiesto toho, aby požičiavali iným komerčným bankám, ktoré sú považované za nesolventných partnerov) a to pri úrokových mierach vyšších, než kedykoľvek počas finančnej krízy (vrátane kolapsu Bear Stearns) a bankotu Lehman Brothers.
Zdroj: Reggie Middleton’s Boom Bust Blog
Facebook komentár