Národného Úradu pre Ekonomický Výskum (National Bureau of Economic Research, NBER) vyšla vynikajúca štúdia o “1%” od Facund(o)-a Alvared(o)-a, Anthony-a Atkinson-a, Thomas-a Pikett(y)-a a Emmanuel-a Saez-a.

Táto práca je o tom, aké trendy a politika umožnili 1% narásť do tak silného bloku.

Tento papier je zdroj mnohých skvelých grafov, no konkrétne 3 grafy najlepšie vysvetlia, prečo sú bohatítak posadnutí nižšími daňami.

Hovoríme o skupine, ktorá každých pár rokov dobrovoľne míňa milióny, aby sa pokúsila dostať svojho človeka na pozíciu s mocou meniť dane.

Pre začiatok je tu pohľad na najvyššie daňové sadzby vo Veľkej Británii, Francúzsku, USA a Nemecku.

Tmavé čiary – tvaru U – predstavujú najvyššie sadzby v USA a Veľkej Británii. Všimnite si, ako nízko boli začiatkom 20. storočia, zdvihli sa hore na viac ako 90% príjmov a potom sa zrútilinadol.

Biele čiary – Francúzsko a Nemecko – začali nízko, výrazne vzrástli a zotrvali relatívne ploché. Sú v tvare obráteného L. (Γ)

Pozrime sa na Francúzsko a Nemecko opäť. Všimnite si, ako výnosové podiely horného 1% v Nemecku a vo Francúzsku – čiary s kruhmi – opisujú tvar L. Porovnajte to s obráteným L ich daňových sadzieb:

USA a Británia. Tu si všimnite, ako podiel príjmov horného 1% opisuje tvar U. Porovnajte to s obráteným U ich daňových sadzieb.

Takže, čo vidíme?

Existuje inverzný vzťah medzi vrchnou daňovou sadzbou rozvinutejkrajiny a podielom príjmov 1%.

Keď narazíte na veľmi bohatý lobing za zníženie daní, pochopte, že to má skrytý motív. Oni si spomínajú na päťdesiate roky, kedy ovládali najnižšie percento príjmov a platili najvyššie dane.

Preložil: Lukáš Jevčík

Zdroj: Yahoo

Facebook komentár