USA zaznamenala 308 984 nebezpečných kolízií s vesmírnym odpadom

Ilustrácia poľa orbitálnych úlomkov, alebo vesmírneho odpadu, obiehajuceho okolo Zeme.

• Čínska vesmírna stanica Tiangong-1 narazila do Zeme ako obrovský kus vesmírneho odpadu.
• Vo vesmíre existujú milióny malých, ťažko sledovateľných častíc (orbitálnych úlomkov), ktoré sa môžu so satelitmi kedykoľvek zraziť.
• Vláda USA v roku 2017 satelitným operátorom vydala 655 “upozornenie na núdzové situácie”.
• Výstražné systémy nám pomáhajú vyhnúť sa nešťastnej katastrofe z vesmíru, fenoménu nazývanému Kesslerov syndróm, ktorý môže výrazne znížiť prístup človeka do vesmíru.

Čínska vesmírna stanica Tiangong-1 padla na Zem 2. apríla nad nádržou Tichého oceánu, zhruba 2500 míľ južne od Havaja.

Na obežnej dráhe existuje približne 23 000 satelitov, raketových telies a iných ľudských predmetov väčších než je softbalová loptička a viac ako 650 000 objektov, dokonca aj menších. Nájdeme tam približne 170 miliónov kusov nečistôt menších než je hrot pera a veci ako škvrny od farieb či úlomky z výbušných skrutiek.

Existuje skutočné nebezpečenstvo, že tieto predmety môžu naraziť do niečoho iného, čo sa aj často stáva. Každý kus odpadu obieha okolo našej planéty pri rýchlosti zhruba 17 500 mph (28 000 kmh), alebo 10 krát rýchlejšie ako guľka vystrelená zo zbrane. Vedúci pracovník Nasa, Jack Bacon v roku 2010 uviedol, že náraz len 10 centimetrovej hliníkovej guľky vo vesmíre je podobný ako výbuch 7 kilogramov trhaviny.

K zabráneniu takýchto katastrofických kolízií je životne dôležité aby ľudia mohli stále pristupovať do vesmíru bez toho, aby bol ich hardvér alebo ich kozmické lode zničené, práve kozmickými úlomkami.

Prieskum vesmíru a možnosť výbuchu v ňom je dôležitejším ako kedykoľvek predtým, preto je dôležité sledovať všetok vesmírny odpad.

Našťastie SSN (Space Surveillance Network – sieť pre dohľad nad vesmírom) sa stará práve o to.

Prečo práve vesmírny odpad predstavuje takú veľkú hrozbu?

 

Vedúca letectva pre US Air Force – Diana McKissocková uviedla, že v roku 2017 boli poskytnuté údaje o 308 984 udalostiach, ktoré sa odohrali vo vesmíre. Tieto údaje poskytla sonda 18, ktorá pre SSN pomáha sledovať vesmírny odpad vo vesmíre.

Hlavným dôvodom, prečo SSN venuje tomuto takú pozornosť je, že len jedna väčšia kolízia vo vesmíre by mohla mať obrovské dôsledky. Zrážka by vytvorila viac úlomkov, čo by znamenalo, že v budúcnosti bude oveľa väčšia šanca na ďalšie a ďalšie kolízie.

Súvisiace: Koľko paliva si vyžaduje cesta na Mesiac?

Existuje dokonca aj hypotetický a vedecky prijateľný scenár súvisiaci s vesmírnym odpadom, nazývaný Kesslerov syndróm.

V prípade Kesslerovho syndrómu jedna zrážka zapríčiní ďalšie zrážky a vďaka úlomkom, ktoré sa rýchlo šíria vznikne katastrofická reťazová reakcia.

Takáto udalosť Kesslerovho syndrómu by mohla vytvoriť pás asteroidov podobných ako je pásmo úlomkov na veľkých oblastiach priestoru okolo Zeme. Tieto zóny by mohli byť príliš riskantné pre lietanie nových satelitov alebo kozmických lodí do vesmíru, na ďalšie stovky rokov, čo by vážne obmedzilo prístup človeka do vesmírneho priestoru.

Živý príklad syndrómu Kesslera máme vo filme “Gravity”, pri ktorom náhodná kolízia ohrozuje posádku na palube veľkej vesmírnej stanice.

Kde sa tento nebezpečný vesmírny odpad nachádza a ako sa sleduje?

 

Väčšinu vesmírneho odpadu nájdeme v dvoch oblastiach nad povrchom našej planéty: na nízkej obežnej dráhe, ktorá je hneď nad Zemou (zhruba 400 kilometrov nad Zemou) a geostacionárnej obežnej dráhy (zhruba 3600 kilometrov nad Zemou).

Aby sa z tohto problému nespustila pozornosť, SSN využíva pomoc spoločností a priateľských vlád po celom svete. Používajú zhruba 30 rôznych systémov a tie majú 4 formy: satelity, optické teleskopy, radarové systémy a super počítače.

Radarové observatórium môže vidieť veci v priestore dokonca aj vtedy, keď je vo vesmíre denné svetlo, čo je rozhodujúcim faktorom pre pravidelné a najreálnejšie sledovanie. V skutočnosti, tesne predtým, ako Tiangong-1 padol na Zem, radarové observatórium dokázalo zachytiť klesajúcu kozmickú loď s pôsobivými detailmi.

 

Optické teleskopy na Zemi taktiež dávajú pozor, hoci nie vždy sú riadené vládou.

Jesse Gossner – inžinier orbitálnej mechaniky, ktorý vyučuje na Advanced Space Operations School v USA, uviedol, že komerčný sektor sa v skutočnosti snaží na určité miesto uložiť čoraz viac a viac ďalekohľadov. Vláda následne platí za všetky ich služby, ktoré pri sledovaní odpadu pomáhajú.

Gossner taktiež uviedol, že jedna z významných spoločností na vyhľadávanie vesmírnych úlomkov sa nazýva Exoanalytic. Tá využíva zhruba 150 malých ďalekohľadov, ktoré má zriadené po celom svete na detekciu, sledovanie a hlásenie vesmírneho odpadu, priamo pre SSN.

Ďalej vo vesmíre existujú satelity, ktoré sledujú vesmírne úlomky. Pravdepodobne sa jedná o optické teleskopy, o ktorých existuje omnoho menej informácií, pretože majú prísne tajný, vojenský hardvér.

 

Pozorovacie dáta z týchto systémov sú dodávané do super počítačov, ktoré pomáhajú vypočítať obežnú dráhu a skontrolovať zoznam (doposiaľ) známych priestorových úlomkov a dráh. Ak v zozname nie je žiadna zhoda, objekt je označený a pridaný do zoznamu.

Najpodstatnejšie sú super počítače SSN, ktoré neustále kontrolujú obežnú dráhu všetkých satelitov a známych častíc vesmírneho odpadu, aby sa zistilo, či počas nasledujúcich dní existuje riziko nejakej kolízie.

Keď SSN varuje svet pred možnými kolíziami

 

McKissocková uviedla, že dozorná sieť vydáva dva druhy varovaní a to základné a pokročilé, a tieto varovania posiela pre NASA, satelitné spoločnosti a ďalšie skupiny.

Spoločnosť SSN vydá verejnosti najaktuálnejšiu tiesňovú správu, zhruba tri dni pred prípadnou kolíziou, kde je šanca, že táto kolízia nastane v pomere 1:10 000. Ďalej poskytuje viac aktualizácií za deň, až kým riziko kolízie neprejde.

Na povolenie takéhoto hlásenia, sa musí nekontrolovateľný vesmírny objekt dostať do určitej vzdialenosti od iného objektu.

Na nízkej obežnej dráhe, ktorá je hneď nad Zemou musí byť táto vzdialenosť menšia ako 1 kilometer (0,62 míle), ďalej v hlbokom priestore, menej ako 5 kilometrov (3,1 míle).

Pokročilejšie havarijné správy sú viac konzervatívnejšie a majú širšie bezpečnostné rozpätie, aby poskytovateľom satelitov pomohli vidieť možné kolízie o viac ako tri dni dopredu. McKissocková v emaily uviedla, že sa jedná zhruba o 300 000 takýchto udalostí a že iba 655 z nich bolo potrebných núdzovo ohlásiť.

A z tých 655 hlásených mimoriadnych udalostí bolo približne 579 na nízkej obežnej dráhe Zeme, čo je oblasť, ktorá je satelitmi pomerne preplnená.

Čo robia satelitní operátori, ak dostanú upozornenie na kolíziu

 

Keď vesmírna spoločnosť dostane upozornenie od SSN, zvyčajne presunie svoj satelit na inú obežnú dráhu, niekam mimo dosah škody a to pomocou paliva, určeného do raketových motorov.
Najväčšou prioritou je zabrániť poškodeniu satelitov v hodnote niekoľko miliónov alebo niekoľkých miliárd dolárov a udržať astronautov v bezpečí.

Súvisiace: Čína chce upratovať vesmírny odpad krúžiaci okolo Zeme

Gossner uviedol, že “Je to len otázka sledovania pomocou satelitov, ktorými robíme kontrolu a vyhýbame sa kolíziám.” Často sa stáva, že ide o veľmi dôležitý problém nielen pre satelity, ale aj pre úlomky, ktoré by moholi vytvoriť.

Našťastie McKissocková dodala, že „naše každodenné záležitostí nie sú ani z ďaleka také katastrofické, ako je Kesslerov syndróm.”

 

Podľa Gossnera však najlepším spôsobom, ako zvládnuť vesmírny odpad, určite nie je pomocou vysoko technických vesmírnych sietí a iných technológií služiacich na odchyt vesmírnych trosiek.
Namiesto toho uviedol, že najefektívnejším spôsobom je nájsť trosky, sledovať ich, varovať všetky strany o možných kolíziách a uistiť sa, že spoločnosti a vlády môžu nakoniec zbaviť orbity akýchkoľvek nových vecí vo vesmíre, ktoré začnú byť riadenými. (Takýmto spôsobom sa problém nebude ďalej rozširovať).

Súčasné sledovanie a varovné úsilie viedli Gossnera k presvedčeniu, že momentálne nie sme ohrození udalosťou Kesslerovho syndrómu.

Gessler ďalej uviedol, “Nehovorím, že sa tam nemusíme dostať a nehovorím, že nemusíme byť šikovný a zvládnuť tento problém,” … “Taktiež nevidím, že by sa to niekedy vôbec mohlo stať nezvládnuteľným problémom.”

Preložila: Sláva Kromková

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: Yahoo, WSJ