„USA sú v neudržateľnej pozícii-medzi dvoma mlynskými kameňmi-v pasci dlhu bez úniku-kde možnosti sú prinajlepšom strašné-buď hyperinflácia alebo deflačná depresia! Zdá sa že maximum čo môžme urobiť je vyplávať z búrky na lodi naloženej zlatom“ vraví Jeff Nielson (BullionBullsCanada.com) vo svojom nedávnom prejave* ktorý pokračuje:

„Viaceré problémy Spojených Štátov s dlhmi sú ešte rozdráždené ich 70-timi biliónmi dolárov v nekrytých pohľadávkach určených na financovanie sociálnych „nárokov“ členov populačnej explózie ktorí budú odchádzať do dôchodku v počte desiatok miliónov v nasledujúcich desaťročiach a neexistuje žiadna pravdepodobnosť že americká vláda niekedy tieto nároky obmedzí. Každý pokus na ich zmenšenie by spôsobil prudké ekonomické zvraty a občianske nepokoje.“

Nielson tvrdí že existujú viaceré praktické dôvody prečo sa USA nepokúsia o zľahčenie ťažkej situácie.

1. Hroziaca kríza dôchodkov

Jeho prvým dôvodom je rysujúca sa kríza penzií „kde sa odhaduje že americké penzie boli podfinancované asi o 3 bilióny dolárov ku koncu roku 2008 a po nedávnom rely na trhu cenných papierov je tento deficit penzií stále vo výške okolo 2 biliónov dolárov. Takže aj keď americká vláda bude nejako schopná vyplatiť v plnej výške peniaze na zabezpečovacie programy na ktoré sa americkí seniori spoliehajú, stále budú musieť pridať ďalšie 2 bilióny dolárov len na udržanie kvality života a to odhliadnuc od úrovne knzumu na ktorý sa konzumná ekonomika spolieha pre jej prežitie. Prečo? Pretože asi 40% Američanov má nasporených menej ako 10 000 dolárov, čiže sú viac závislí na týchto zabezpečovacích programoch ako ktorákoľvek iná generácia Američanov v histórii.“

  1. FED znížil úrokové sadzby na nulu a nechal ich tak.
  2. Milióny amerických domov boli buď odsunuté z trhu americkými bankami alebo sa nachádzajú v procese vyvlastnenia. Oba prípady umelo zredukovali „zásoby“ nepredaných domov aspoň o 50%, čím vytvorili dočasné(iba na krátko) „dno“ v cenách.
  3. Vládne agentúry ktoré zodpovedajú za 90% nových hypoték opäť raz znížili požiadavky na pôžičky. Vlastne keď sa započíta vládna pôžička pre kupujúcich, viac ako polovica amerických domov kúpených v roku 2009 má nulovú akontáciu.
  4. FED skupoval každú hypotéku v dosahu čím ovplyvnil čísla o platobnej neschopnosti v USA. Faktom je že viac ako 25% všetkých dlžníkov má buď hypotéku ktorej hodnota je vyššia ako hodnota reality, a 15% hypoték je v platobnej neschopnosti alebo vo vyvlastnení – čo predstavuje historické maximá.
  5. Skupovanie všetkých týchto bondov čerstvo vytlačenými dolármi dočasne udržalo štatistiky o hypotékach nižšie ako by boli bez týchto skrytých a veľmi drahých dotácií z peňazí daňových poplatníkov. Toto malo za následok to že FED absorboval viac ako 2 milióny dolárov vo forme bondov a cenných papierov ktoré – aby sme ostali slušní – sú veľmi pochybnej hodnoty a v momente keď FED prestane tieto inštrumenty nakupovať, vystrelia údaje o hypotékach nahor.

Nielson sa vyjadril že pri všetkom vyššie spomenutom „objavujúcom sa v čase keď milióny opcií na ARM hypotéky(hypotéky s variabilnou úrokovou sadzbou) stoja pred resetovaním sadzby, a viac ako 40% Američanov držiacich tieto hypotéky malo splátky v minimálnej výške, tak to čo môže nasledovať je že keď sa tieto hypotéky resetujú, dlžníci budú svedkami nárastu ich splátok nie o 40% alebo 50%, ale o niekoľkonásobok terajších splátok. “

„Naviac, “ dodáva Nielson, „tieto milióny resetov hypoték sa objavujú v rovnakom čase keď dlhodobá nezamestnanosť v USA je na svojej najvyššej úrovni za minimálne 70 rokov, a americké „reálne“ zásoby domov sú na úplných historických maximách. Čiže keď sa tento druhý kolaps začne, nebude cesta ako stabilizovať trh, pretože podľa môjho názoru:

Úrokové sadzby môžu ísť doslovne iba nahor

Americkí vlastníci domov majú menej podielu majetku vo svojich domov ako kedykoľvek v histórii

Dôchodcovia z populačnej explózii sa budú musieť vzdať realít v hodnote 1 až 2 biliónov dolárov aby aspoň čiastočne financovali svoje podfinancované dôchodky – a oveľa viac ako keby zabezpečovacie programy skresali svoje benefity.

Nielson tvrdí že horeuvedené „nielen podkope americký trh s bývaním na mnoho rokov dopredu, ale akékoľvek škrty v nárokovacích programoch priamo spôsobia že ďalší kolaps amerického sektora s bývaním bude oveľa horší – pretože núti k predaju omnoho väčšieho počtu realít.“

2. Budúca cena splácania úrokov a „nekrytých pohľadávok“ 

 Nielson svojmu publiku pripomína, že „Obamova vláda už priznala že v priebehu tohto desaťročia viac ako 50% každého nového dolára bude minutých na splácanie úrokov starého dlhu.Iba tieto splátky úrokov prevýšia sumu 1 bilión dolárov ročne ešte pred koncom tohto desaťročia. K tomu treba pripočítať asi 2 bilióny dolárov ročne v „nekrytých pohľadávkach“ ktoré teraz treba financovať. “To znamená že počas tohto desaťročia musí americká vláda prísť s troma biliónmi dolárov ročne – čo je ďaleko za hranicami aktuálnych programov výdavkov. Toto zhruba zdvojnásobí vládne výdavky a približne štyrikrát navýši aktuálne deficity.

Aj najväčšie zvýšenie daní v histórii môže financovať maximálne 10% týchto výdavkov. Toto znamená buď obmedzenie vládnych výdavkov v biliónoch ročne čo je nemožné vykonať, alebo jednoducho vytlačiť bilióny a bilióny nových dolárov na predstieranie „splácania“ týchto účtov. Toto nám garantuje hyperinfláciu.

3. Prebiehajúca politická paralýza

Rozpočtové obmedzenia ktoré som práve popísal,“ vraví Nielson, „boli všetky ekonomickej povahy ale sú to hlavne politické obmedzenia ktoré predstavujú väčšie prekážky pri identifikovaní masívneho trojitého problému americkej nesolventnosti: dlhy, deficity a pohľadávky.“

Nielson poukazuje na to, že „desaťročia gerrymanderingu (prerozdelenie volebných okrskov tak, aby jedna politická strana získala výhodu) pretransforomovali zhruba 80% volebných okrskov do stálych základní jednej alebo druhej americkej politickej strany. Takto majú kandidáti prevažujúcej strany garantované miesta na celý život a to eliminuje akékoľvek snahy produkovať pozitívne výsledky pre ich vlastných voličov. “ Vo výsledku títo partizánski politici prevzali vplyv nad všetkými ostatnými protinázormi v USA a na poľutovanie, pravidlom číslo jedna partizánskej politiky je nikdy nedovoliť strane pri moci urobiť akékoľvek významné dobro. 

Jedinou výnimkou v tomto scenári totálnej ľahostajnosti je Americká Asociácia osôb na dôchodku (AARP) ktorá predstavuje nielen najväčší volebný blok v USA, ale zahŕňa jediný segment amerického elektorátu ktorý má pravidelne vysokú účasť v každých voľbách. Nie je teda prekvapením, že dve najvýznamnejšie témy sú sociálna a zdravotná starostlivosť – dva programy ktoré na 100% zaručia bankrot americkej ekonomiky. Pokiaľ nenastane totálna „metamorfóza“ celého amerického politického systému, tieto „nekryté záväzky“ ostanú vytesané do kameňa, keďže sú to jediné témy kde urobenie niečoho nepopulárneho môže ohroziť pozíciu politikov a toto zanecháva súčasných aj budúcich amerických vládnych činiteľov iba s možnosťami ktoré sú strašné. 

 Nielson si myslí že súčasná situácia požaduje od vlády jedno z nasledovného:

  1. Plne financovať všetky tieto programy zabezpečenia tlačením nespočítateľného množstva biliónov dolárov – čo je jediná cesta ako tieto programy pokryť na 100%, alebo
  2. Zoškrtať zabezpečenia – a stratiť svoje pohodlné pozície – čo odčerpe bilióny dolárov z ekonomiky a vyústi v implóziu dlhu „popri ktorej bude rozpad Sovietskeho zväzu vyzerať ako piknik. “

„Pokiaľ sa USA nezaviažu k jednému z týchto scenárov, pravdepodobne prežijú to najhoršie z oboch – hyperinflačnú depresiu“, uzatvára.

4. Náklonnosť k hyperinflácii

Nielson vidí v hyperinflácii viac ako nárast cien. Vidí ju ako „krízu istoty so spochybnením meny, a začiatok smrteľnej špirály pre danú menu “ čo ďalej rozvádza: „Keď mena začne rapídne strácať hodnotu vláda je nútená tlačiť ohromné množstvá peňazí aby nahradila vyprázdnené bohatstvo vlastných občanov – aby doslovne neumreli od hladu. Potom nadmerné tlačenie peňazí vedie k ešte väčšej miere devalvácie meny, a tento začarovaný kruh sa iba zhoršuje. Prakticky v každom prípade z histórie smerujú tieto meny účinne k nule.“

Nielson tvrdí že „hyperinflácia je pravdepodobne nevyhnutný  smer ktorým sa USA vydáva. Nielen že FED je pod extrémnym tlakom aby pokračovali v tlačení biliónov nových dolárov, ale hyperinflácia „rieši“ dvojaký problém masívnych súčasných dlhov a kompletne nefinancovateľných programov zabezpečenia. Dlhy budú „splatené“ a zabezpečenia budú „vyplatené“.  Je to preto, lebo papierové peniaze ktoré sa na tento účel používali budú mať iba zlomok svojej predchádzajúcej hodnoty, keďže hyperinflácia tlačí menu k nule, všetky dlhy a záväzky vyjadrené v tejto mene sa stanú bezcennými. Preto môže byť silne argumentované že USA si vyberú radšej neformálny default vo forme hyperinflácie, ako formálny default a následnú implóziu dlhu.“

Nielson predkladá víziu v jasných termínoch: „História je jasná: devastácia vo forme hyperinflácie zničí majetok priemerných Američanov v ešte väčšej miere ako utrpenie vo forme deflačnej implózie – aj keď zachová papierové impérium Wall Street ktoré diktuje americkú ekonomickú politiku. Z tohto uhla pohľadu ostávajú nám nejaké pochybnosti akým smerom sa vláda, nadmerne ovplyvňovaná národnou finančnou oligarchiou, vyberie? “

5. Súčasné deflačné prostredie

Aby sme oddialili zdevastovanie americkej ekonomiky infláciou, Nielson verí že „americká vláda hrá veľmi nebezpečnú hru – v podstate necháva hladovať celú americkú kapitálovú ekonomiku. Bankové pôžičky sú na zostupe najstrmším tempom v americkej histórii pretože banky odmietajú požičiavať peniaze americkým podnikateľom, aj napriek ich sľubom konať presne opačne. Uprednostňujú držať stimulačné peniaze „vo forme depozitu“ vo FED čo je nič iné ako „sporiace konto“. Toto sú peniaze ktoré si FED požičal na odkúpenie bezcenných amerických hypotekárnych bondov v hodnote biliónov dolárov. Zvyšok bankárskych peňazí je použitých na „hru na trhoch“ s vlastnými peniazmi“, uzaviera Nielson.

6.Nedostatok životaschopnej ekonomiky

Nielson je presvedčený že tí ktorí trvajú na tom že americká ekonomika sa „vzpruží naspäť“ tak ako vždy predtým v minulosti – že USA si „prerastie“ cestu von z dlhovej/deficitnej krízy – si asi neuvedomujú, že s viac ako 50% každého nového požičaného dolára idúceho na splatenie starých dlhov nebude americká ekonomika schopná tak veľmi rásť, pokiaľ vôbec – iba na splatenie všetkých dlhov je vyžadovaný nadpriemerný rast.

Americká  ekonomika rastie tempom viac ako 5%, čo sa rovná „ekonomickému boomu“ ostatných krajín okrem Číny, ale ako vraví Nielson „slovami klasika: V čom je háčik?“ Vládne zisky na všetkých troch vládnych úrovniach klesajú zvyšujúcim sa tempom, takže ako môže ekonomika „prekvitať“ keď vláda nemá od koho vyberať dane? Faktom je že pri USA ktoré znášajú najväčšie bremeno dlhu v histórii, a čoraz väčší podiel každého dolára ide na splácanie dlhu, celkovo musí americká ekonomika pracovať vyšším tempom ako bolo „normálne“ v minulosti len na to, aby dosiahla priemerný rast. Môže niekto tvrdiť že americká ekonomika je momentálne silnejšia ako normálne?

Pasca dlhu

Nielson uzatvára svoje postrehy slovami „Pri ekonomike nesúcej cez 60 biliónov dolárov celkového verejného/súkromného dlhu, nárast úrokových sadzieb iba o 1% by odčerpal ďalších 600 miliárd dolárov ročne z ekonomiky na ďalšie splácanie úrokov-čo sa rovná poklesu HDP o 5%-a to je číslo ešte pred započítaním „multiplikačného efektu“ pre odobratie toľkých peňazí z ekonomiky – a každé percento spôsobí podobné, ale združené množstvo škôd v ekonomike. Narovinu, je veľmi pravdepodobné že zvýšenie úrokovej miery iba o 1% bude stačiť na poslanie americkej ekonomiky do okamžitej deflačnej špirály. “

Nielson uzatvára svoje myšlienky v inom článku. Minule som napísal o jeho názore že „V deflačnej implózii alebo pri hyperinflačnom scenári, niektoré (a pravdepodobne všetky) papierové meny pôjdu k nule. Pre porovnanie…zlato a striebro budú reprezentovať definitívne „uchovávače hodnoty“ – a teda najlepšiu ochranu pred udalosťami ktoré nás čakajú. “ Toto vyjadruje aj Nielsonova úvodná veta: „USA sú v neudržateľnej pozícii-medzi dvoma mlynskými kameňmi-v pasci dlhu bez úniku-kde možnosti sú prinajlepšom strašné-buď hyperinflácia laebo deflačná depresia! Zdá sa že maximum čo môžme urobiť je vyplávať z búrky na lodi naloženej zlatom.“ Pre informácie presne koľko zlata môžte mať vo svojom portfóliu aby ste sa ochránili pred týmito udalosťami, pozrite si nasledujúci článok

Zdroj: MunKnee

Facebook komentár