Uprostred menovej konfrontácie, resp. prečo zlato a striebro padajú? od “Julian D. W. Phillips”

Minulý týždeň (písané 19 nov/aktuálne, ale aj dnes/), ceny zlata a striebra padli, hoci ako George Soros komentoval, že okolnosti pre zlato vyzerali ideálne. Prečo? Pozrime sa na všetky trhy od Šanghaja cez Európu a späť do USA, všetky v podstate padali. Média poukazujú na možný nárast úrokových sadzieb, ale to je nedostatočné vysvetlenie, keď si uvedomíme, že pokles v regióne bol vo výške 5%. Udalosť, ktorá sa dotkla samotnej štruktúry svetového finančného systému sa stala a ešte stále prebieha, pri ktorej sme presvedčený, že je príčinou pádu.

Zatiaľ čo kríza štátneho dlhu v Eurozóne je tu s nami už nejaký ten čas, za posledný týždeň sa vyvinula v niečo oveľa vážnejšie. Prezident Eurozóny povedal, že ako euru, tak aj Eurozóne hrozí zrútenie. Naznačuje toto vyhlásenie skutočný kolaps, čo by sa stalo, keby sa to ozaj zrútilo? Čo by sa stalo, ak by sa Eurozóna roztrieštila, alebo ak by Nemecko odišlo, alebo ak by južne krajiny ako Grécko, Portugalsko a Španielsko vykopli z Eurozóny? Na menových trhoch by zavládol chaos, ktorý by sa preniesol na bankové systémy. Sieťová podoba globálneho bankového systému hrozí krízou bankových a štátnych dlhov, ktorá by zničila investorov na mnohých trhoch.

Tak ako sa zlato a stiebro skorigovalo rok a viac dozadu skoro o 20%, predpokladáme, že sa táto situácia môže v menšej miere zopakovať. Výsledkom bolo, že sa investori stiahli do ústrania. Ale tentoraz, sme zaznamenali opakovanie tejto situácie, ale len dočasne, čo spôsobilo pokles cien drahých kovov približne o 5%. Vedieť, čo sa stalo po poslednej korekcii, investori by boli schopní reagovať rýchlejšie na túto situáciu ako predtým. 

Práve teraz, nedávna záchrana Grécka nebude asi tak presvedčivá ako všetci dúfajú, pretože ich príjmy z daní padli pod rozpočet ako daňové úniky v Grécku (hojnosť po desaťročia), čo skazí záchranu. Írsko, hoci malý, je nešťastné z možnosti pustiť akúkoľvek suverenitu (dokonca aj finančnú suverenitu), dúfa že EU a MMF pomôžu ich bankám, ktoré ešte musia stanoviť ich majetkové straty. Zamietnutie podpory by mohlo ohroziť samotnú Eurozónu. Smutná je samotná povaha sanácia v Európe a dokonca aj riešenia celosvetových menových problémov sa zdajú byť oveľa ťažšie, než si všetci mysleli. Prečo?

Národné záujmy prevládajú

Počnúc USA a ich reakcie na svetovú mrzutosť voči kvantitatívnemu uvoľňovaniu, vidíme, že USA musí sledovať určenú cenu použitia svojich peňazí na stimulovanie rastu v USA. Naopak, Čína má domnieva, že na udržanie sociálneho poriadku v rámci svojich hraníc, musí držať Yuan dole, aby na globálnom trhu bol jej výrobný sektor bol zdravý. V nadväznosti na tieto príklady, každý iný štát bude prispôsobovať kurzovú politiku na podobnom základe, s dôrazom na vnútornú stabilitu cien v prospech miestnej zamestnanosti. Toto sú pravidlá menových hier, rovnako ako aj koreň možného zlyhania mien na medzinárodnom trhu.

Naopak, banky majú právo maximalizovať zisky v prospech ich vlastníkov akcii, nesledovať vyššie dobro krajín v ktorých ponúkajú svoje služby. Tieto ciele nenechávajú priestor na vyjednávanie iba ak na súhlas s nimi.

Je naivné očakávať niečo iné. Keď sa tieto ciele zbližujú, musí dôjsť k stretu s najsilnejším, ktorý následne svoju vôľu presadzuje voči ostatným. Práve o to sa počas samitu G-20 pokúšal spraviť Obama prostredníctvom svojho prejavu. Povedal, že zdravá ekonomika USA je dobrá pre svet a zdôraznil, že počas jeho vlády kvantitatívne uvoľňovanie robí hlavne v prospech Spojených štátov. Následne konfrontoval Čínu, že naschvál drží svoju menu dole, bez toho aby spomenul, že druhé kvantitatívne uvoľňovanie by spravilo s dolárom to isté. Toto skončilo menovú spoluprácu oboch krajín.

A teraz cez Atlantik do Eurozóny, kde nájdeme podobné súboje národných záujmov. Bohatšie severské krajiny, hlavne Nemecko, sú radi že majú euro, pretože exportujú obrovské množstvá v rámci Eurozóny a taktiež aj do zámoria. S nemeckou Markou by sa Nemecka mena neustále prehodnocovala v závislosti od ekonomickej sily krajiny. Pod jedno spoločnou menou, pevná výmenná sadzba a jednotná úroková sadzba dovoľuje Nemeckým tovarom dominovať vďaka ich kvalite. Nemecko už nie je viac ohrozované prehodnocovaním! Tak ako Čína nasáva bohatstvo zo západu, tak vo vnútri Eurozóny Nemecko odčerpáva kapitál z výnosného exportu sebe a iným krajinám. Chcú aby to tak ostalo. Medzitým, Portugalsko a Španielsko a iné chudobnejšie krajiny v Eurozóne sa len prizerajú čo sa deje. Nemajú povesť usilovných a v podstate zamerali svoje ekonomiky na turistiku a majetok. Bolo len otázkou času kedy nastane kríza štátneho dlhu. Je zrejmé, že samotná existencia eura bude ohrozená. Tu sa presne nachádzame s Írskom a odkladaním záchranného balíčka od EU a „nákaza“ ktorá sa prenesie z Írska do Portugalska a následne do Španielska a vyčerpá Euroval, ktorý bol založený práve na to aby si poradil s takýmito krízami. Írsko nie je pripravené stratiť politickú alebo finančnú suverenitu, nie kvôli Írskej povahe, ale preto že politici, ktorý sú zodpovedný za opravné opatrenia nie sú pripravený stratiť svoju vlastnú politickú podporu.

Dopad kvantitatívneho uvoľňovania

Kvantitatívne uvoľňovanie zvýši zásobu peňazí, povzbudí infláciu, zrýchli rýchlosť peňažného obehu a presvedčí sporiteľov radšej utratiť peniaze, ako nezarobiť na znehodnocujúcich sa úsporách. Dúfame, teda ak je to možné kontrolovať, že to posilní Americkú ekonomiku, na vnútornej hodnote dolára. FED verí, že môže kontrolovať tento proces, oživiť Americkú ekonomiku a uchovať väčšinu z hodnoty dolára. Strach z ich schopností to dosiahnuť a neistota v sebavedomí dolára je zrejmá. Mnohí očakávajú defláciu ktorá posunie USA ďalej. Mnohí sa obávajú, inflačné tlaky porastú a FED ich nebude môcť kontrolovať. Dokonca aj FED pripustil, že sa nachádzajú v nezmapovaných vodách. Americký občania a spoločnosti nedôverujú menovým orgánom. Obrovská chyba v politike spôsobila, že veľké množstvo peňazí je v rukách investičných a bankových komunít, namiesto toho aby boli vstreknuté do Americkej ekonomiky. Zákazník nakupuje pozorne a opatrnejšie, čo zvýhodňuje import, ako napríklad z Číny a tak podporuje Čínsku ekonomiku. Peniaze, ktoré banky dostanú idú do štátnych dlhopisov alebo do zámorských cenných papierov, ktoré majú vyšší úrok ako ten v USA, a tak pumpujú zahraničné výmenné sadzby na úkor dolára. 

Môžeme dosiahnuť v budúcnosti menovú harmóniu?

Na to aby sme odpovedali na túto otázku, niektoré štruktúrne skutočnosti nemôžu byť ignorované.

– Či už demokracia alebo niečo iné, vedenie môže byť udržiavané tak dlho, kým to vyhovuje tým čo vedú. Líder, ktorý ignoruje základné princípy bude skôr či neskôr zvrhnutý. V demokracii je to zrejmé a väčšinou to nastane v relatívne krátkom čase. Voliči svojou silou, ponechajú toho, ktorý robí to čo oni chcú. 

– Dôsledku čoho je základným záujmom ktoréhokoľvek lídra presadzovať národné priority pred medzinárodnými. Ak sa tak neudeje, spôsobí to stratu podpory voličov a líder stratí svoju prácu

– Národná medzinárodná politika môže uspieť, len ak má podporu národnej voličskej základne a potom až medzinárodnú podporu.

– To je niekedy potlačené národom, ktorý vyvíja veľký vplyv (cez silu nadvlády a hospodárskych potrieb), že je národným záujmom aby iný národ mu slúžil. Pax Romana (Rímsky mier) je tento prípad. Dnes vidíme Kanadu podporovať USA, štáty okolo Číny profitujú z jej rastu a dajme tomu že štáty Eurozóny profitujú jeden z druhého. Tento druh vzťahu môže byť udržiavaný len ak je voličská základňa spokojná s medzi-národným vzťahmi. Dokonca aj Čína, bez demokracie, si je vedomá toho, že musí udržiavať svojich občanov šťastných aby sa udržali pri moci.

– Tieto princípy siahajú až do svetového menového systému. Menový systém je globálny ale namáhaný národnými záujmami. Kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré máme možnosť vidieť je určené hlave Americkej ekonomike. Vedľajšie škody musia byť ignorované na ostatných národov, ak chcem aby naša politika uspela. Yuan sa musí držať dole, ak Čína chce aby dosiahla svoj plný potenciál. EU musí zachrániť finančných delikventov, ak chce aby aj naďalej existovala. Nemecko musí podporovať záchranu chudobnejších krajín, ak si chce užívať nízke ale fixné výmenné kurzy a fixnú úrokovú sadzbu v rámci Eurozóny (čo im umožnilo porásť oveľa viac ako keby v Eurozóne neboli).

– Všetko sa zmení ak sú národne výhody stratené kvôli medzinárodnej kooperácii. Svet mien je prvé miesto kde vidíme tieto zmeny. Zlatý štandard fungoval kedy fungoval, hlavne kvôli, že sa národy podpísali pod jeho hodnoty. Bretton-woodský systém fungoval kým bol celosvetový rast a kým sním súhlasili všetky štáty. Keď Nixon prakticky poslal tento systém dole na začiatku sedemdesiatych rokoch, ceny ropy v amerických dolárov sa stali súdržnou prísadou, ktorá následne a teraz pokračuje v držaní svetového monetárneho systému pokope až kým ona drží pokope. To sa teraz mení.

– Menový systém a praktický svetová zahraničná výmena môže naplno a dobre fungovať, len keď pohyby a zmeny mien sú akceptované ostatnými krajinami vo svete. Ak nie sú, ako je to teraz pri doláre a Yuane, potom dôvera v systém je oslabená. V skutočnosti, pokiaľ je svet v harmónii vo výmenných kurzoch, konflikt záujmom musí povstať. Toto sa deje a ohrozuje fragmentáciu svetového menového systému.

– Akonáhle svetový menový systém vedie k strate dôvery individuálnych mien aby vyjadril „skutočnú“ hodnotu, potom dôveryhodnosť celého svetového systému bledne.

Je to dobré pre zlato a striebro?

Trhy majú zvyk ísť si cestou, ktorou chcú. Ak tam nie je svetová menová harmónia, trhy cítia že je tam nebezpečenstvo. Ako aj centrálne banky. Ak tam nie je žiadna spoľahlivá medzinárodne používaná mena, prijateľné aktívum je vybrané namiesto nej. Aktíva ako zem a priemyselné vlastníctvo môžu na to slúžiť ako to bolo v prípade z roku 1923 v Nemecku, kedy bolo nutné zachrániť Rentenmark. Aktív ktoré má byť medzinárodne akceptované musí byť oslobodené od jurisdikčného obmedzenia a musí byť mobilné. Dodnes iba zlato poslúžilo tomuto účelu. 

Keď porovnávate zlato s menou, mena stále zvíťazí, pokiaľ je svetový rast, svetová menová a ekonomická harmónia a striktná kontrola na vydávaním peňazí. Ak to nie je tento prípad, vstupuje do hry okrem ľudí aj iný faktor. Zlato to robila skoro počas celej ľudskej menovej politiky. Ukázalo ako najdôležitejšie, keď ľudská rasa bola v konflikte medzi sebou. Zlato nemá samo o sebe skutočnú hodnotu pokiaľ neberieme do úvahy jeho kvality ako kovu. Jeho menová hodnota spočíva vo fakte, že ho ľudstvo považuje za hodnotné, keď jeden prestane rešpektovať druhého. Je to kvôli neustále neutíchajúcemu nebezpečiu, kvôli ktorému centrálne banky držia zlato vo svojich trezoroch v prípade že tento deň nastane. A tieto zlé časy prichádzajú. 

Zdroj: Gold Forecaster