Účel vládnych intervencií na trhu Od: “Alasdair Macleod”

Intervencie vlády alebo centrálných bánk na trhu sú rutina a považujeme ich už za samozrejmé. Nikto ich nepripomienkuje, ale môžu spôsobiť nebezpečné skreslenia. Dôvodom intervencií, je snaha vzdialiť možnosť stanovenia cien od trhov a spotrebiteľov .

Úrady nerady nechávajú trhy určovať ceny, pretože ceny sú subjektívne: inak povedané, ceny sú určované túžbou spotrebiteľov a nie výrobnými nákladmi. To je základná téza o ktorú sa opiera vysvetlenie ekonomickej teórie voľného trhu Rakúskej školy, a preto sleduje čo spotrebitelia skutočne chcú a aká by mala byť výsledná cena určená celou dodávateľskou sieťou. Keynesiánci nezdieľajú tento pohľad, marginalizujúc  vplyv spotrebiteľov na ceny len ako krátkodobý efekt, ktorý zásadne neovplyvňuje význam cien. Nemajú radi neistotu ohľadom cien, pretože to robí ich ekonomické modely neplatnými.

Ak akceptujeme argument Rakúskej školy, voľný trh sa o seba postará sám a intervencie vyústia len do menej efektívnejšieho využívania ekonomických zdrojov. Ak ste s Keynesiáncami, tak uvěříte, že existuje možnosť zlyhania trhu vyvplývajúci z odchýliek správania konzumentov. Nazýva sa to „ duša zvieraťa“. Tvrdia nám, že zmeny v alokácii ekonomických zdrojov voľným trhom nie sú vždy spravodlivé, otvárajúc si tak cestu k intervenciám na trhu.

Nemá cenu sa pýtať, aké postavenie má veľký biznis v tejto debate Keynesiáncov proti Rakúskej škole. Medzi dvoma možnosťami, tancovaním ako pískajú spotrebitelia alebo štátnymi dotáciami si vždy vyberie to druhé. Má oprávnený záujem na podpore Keynesiánskej ekonómie.

To je dôvod prečo veľký biznis verí vláde. Vláda je zdrojom štátnych dotácií a ochranných regulácií. Rovnako, vláda naivne verí, že musí konzultovať s veľkým biznisom, aby vytvorila úspešnú priemyselnú a hospodársku politiku. Výsledkom tohto symbiotického vzťahu je, že vláda intervenuje takmer vo všetkom čo má cenu, priamo či nepriamo manipulovaním úrokových sadzieb.

Tento jav znižuje význam potrieb spotrebiteľov, ktoré sú  najefektívnejšie vyjadrené voľným trhom. Spotrebiteľ, ktorý  je taktiež aj daňový poplatník, platí vládu, ktorá nastavuje ceny proti nemu. Iste nikto nemôže argumentovať, že toto je prijateľné konanie.

Ale čo s tou dušou zvierat? Odpoveď je jednoduchá: ceny a produkty nie sú v súlade s tým čo spotrebitelia chcú, takmer vždy vďaka vládnym intervenciám. Môže to byť tým, že vláda podporuje alebo ochraňuje nesprávne produkty, alebo tým, že vláda poskytuje lacné peniaze a spotrebitelia sú nadmerne rozšírení. Dnes sú v hre oba dôvody.

Pochopte to a bude vám zrejmé, že populárne opatrenia, navrhované Keynesiáncami a taktiež veľkými biznismenmi, zvyšovania miery intervencií nezničia tie hnusné zvieracie duše.  Namiesto toho, cena, nesená nešťastným  spotrebiteľom v jeho roli daňového poplatníka, narastá vlastne ešte viac spolu so skreslenými trhom.

Vládne intervencie nám sem dostali, zvýšenie ich počtu určite nie je liekom.

Zdroj: GoldMoney