Zhoršujúca sa nerovnosť, hospodárske škody v hodnote biliónoch dolárov a spomalený hospodársky rast. To sú výsledky, ktorých sa ekonómovia obávajú, že im budeme čeliť, pokiaľ svet nepristúpi k agresívnemu riešeniu klimatickej krízy.
Z prieskumu, ktorý v počas tohto týždňa zverejnil Inštitút pre politickú integritu na Právnickej fakulte NYU vyplýva, že takmer tri štvrtiny (74%) ekonómov súhlasí s tým, že je potrebné prijať „okamžité a razantné“ kroky na zníženie emisií.
Jedná sa o prudký nárast z 50% v roku 2015. Odvtedy USA zasiahol nápor extrémnych a smrtiacich poveternostných udalostí, medzi ktoré patrí hurikán Maria, rozsiahle požiare v Kalifornii a tohtoročné hlboké mrazy v Texase.
Pretože sa tieto povodne, lesné požiare a hurikány vyskytujú častejšie, podľa predpovedí konsenzu zahrnutých do prieskumu sa očakáva, že finančné náklady z klimatickej krízy dramaticky porastú: predpokladá sa, že hospodárske škody v dôsledku zmeny podnebia do roku 2025 každým rokom dosiahnu 1,7 bilióna dolárov a do roku 2075 prudko stúpnu na zhruba 30 biliónov dolárov ročne.
Preto ekonómovia vo všeobecnosti súhlasia s tým, čo vedci hovoria už roky: Náklady na ničnerobenie sú oveľa vyššie ako cena za prelomenie svetovej závislosti na fosílnych palivách. Zhruba dve tretiny respondentov prieskumu NYU uviedlo, že výhody dosiahnutia nulových čistých emisií do polovice storočia pravdepodobne povedie k prevalcovaniu nákladov.
Peter Howard, ekonomický riaditeľ Inštitútu pre politickú integritu, vo vyhlásení uviedol: „Ľudia, ktorí svoju kariéru venujú štúdiu našej ekonomiky, sa všeobecne zhodujú v tom, že zmena podnebia bude drahá, a to môže byť jednoznačne zničujúce.“
Inštitút uviedol, že prieskum je pravdepodobne najväčší svojho druhu. Autori oslovili 2 169 ekonómov, ktorí publikovali články týkajúce sa zmeny podnebia vo vysoko hodnotených ekonomických časopisoch. Spomedzi 738 odpovedajúcich respondentov takmer 80% uviedlo zvýšenie obáv z klimatických zmien.
Biden vytvára vlastné klimatické plány
Správa prichádza v čase, keď sa americký prezident Joe Biden v stredu pripravoval na zavedenie rozsiahleho balíka na infraštruktúru a tvorbu pracovných miest, ktorý obsahuje veľké investície do klimatickej infraštruktúry, výskumu a vývoja. Vysokí predstavitelia administratívy predtým uviedli, že návrhy Bidena budú predstavovať celkovo 3 až 4 bilióny dolárov.
Biely dom dúfa, že presvedčí verejnosť a zákonodarcov, kedy sa odvážne kroky v oblasti klimatickej krízy z dlhodobého hľadiska vyplatia – a vytvorí dobre platené pracovné miesta, ktoré môžu pomôcť zamestnancom v oblasti fosílnych palív, ktorých kariéra je ohrozená prechodom na čistú energiu.
76 percent ekonómov v prieskume NYU očakáva, že zmena podnebia nepoškodí len ekonomický výkon, ale aj rýchlosť rastu globálnej ekonomiky.
70% respondentov zároveň tvrdí, že zmena podnebia povedie k zvýšeniu nerovnosti vo väčšine krajín, čím sa rozšíri už aj tak alarmujúci rozdiel medzi najbohatšou a najchudobnejšou populáciou.
Investori vsádzajú na čistú energiu
Keď Washington rokuje o ďalších krokoch, spoločnosti korporátnej Ameriky a Wall Street zintenzívňujú svoje úsilie zamerané na riešenie klimatickej krízy.
V snahe znížiť environmentálnu stopu, služba Google Maps nedávno oznámila, že jej navígácia čoskoro bude uprednostňovať tú najhospodárnejšiu trasu.
Volkswagen to so svojimi veľkými stávkami na elektrické vozidlá myslí tak vážne, že americká značka automobilky mení svoj názov na „Voltswagen“.
Tento krok má zmysel vzhľadom na ohromné objemy peňazí, ktoré od investorov prúdia do riešení čistej energie, a s prudko rastúcou cenou akcií spoločnosti Tesla sa Elon Musk stal druhým najbohatším človekom na svete.
Priemysel fosílnych palív naopak čelí chaosu. Uhoľné spoločnosti zápasia s klesajúcim predajom, hromadným prepúšťaním a bankrotmi. Energetický sektor indexu S&P 500, v ktorom dominujú ropné a plynárenské spoločnosti, v minulom roku prišiel o viac ako tretinu svojej hodnoty a pokračoval vo viac ako desaťročnom slabom výkone. Energetický priemysel počas tohto roka čelil miernemu oživeniu, keďže je podporený vyššími cenami ropy.
Medzitým spoločnosti BlackRock a Vanguard, ktorí sú dvoma najväčšími správcami aktív na svete, v pondelok oznámili, že sa pripájajú k úsiliu, s cieľom obmedziť emisie skleníkových plynov na čistú nulu do roku 2050. Iniciatíva s označením “Net Zero Asset Managers“ je aktuálne podporená fondmi, ktorých aktíva je v celkovej hodnote 32 biliónov dolárov.
Generálny riaditeľ spoločnosti BlackRock – Larry Fink, vo vyhlásení uviedol: „Pomoc investorom s prípravou ich portfólií a zachytením investičných príležitostí na ceste k hodnote “čistého“ zisku je jednou z našich najväčších zodpovedností.“
V posledných mesiacoch spoločnosti Wells Fargo, Goldman Sachs, Citigroup a ďalšie významné banky taktiež oznámili svoje nulové ciele v čistom vyjadrení, a to aj od spoločností a projektov, ktoré financujú.
Jon Weiss, generálny riaditeľ podnikového a investičného bankovníctva vo Wells Fargo, začiatkom tohto mesiaca uviedol: „Vedci si nemusí všimnúť, že naši klienti sú ovplyvnení zmenami podnebia.“
Zdroj: WSJ
Facebook komentár