V posledných týždňoch sa množstvo veľkých finančných manažérov vyjadrilo o špekulatívnej horúčke na súčasných trhoch. Alarm opatrnosti bol spustený Stanleyom Druckenmillerom, cez Paula Singera, od Setha Klarmana k Howardovi Marksovi. Všetko miliardári. Dokonca aj Warren Buffett, večný optimista vyjadril svoje nedávne ťažkosti v hľadaní akciových obchodov na súčasnom trhu.
Cynici môžu vnímať ich slová ako jednoduchú cestu na to, aby skopli akcie nižšie tak, aby ich potom mohli lacnejšie zpätne kúpiť. Ale index Standards and Poor 500 za posledné dva roky získal 50 percent a to aj napriek minimálnemu rastu zárobkov. Takže ich vezmem za slovo.
Pridaním sa k miliardárov minulý týždeň učinil Julian Robertson (už miliardár) a Jim Chanos (nie až tak úplne bohatý). Najprv Chanos – zdroj z WSJ:
„Problém (s) firmami Tesla a Netfix… je ten, že išli až ponad zaujímavý produkt alebo inováciu a tým sa ich akcie stali kultovými, čím sa stali formou investovaní a špekulácií napriek podstate (trhového princípu – pozn. prekl.).
„Hodnota akcií je tak odkázaná na budúcnosť… ktorá je tak ľahko predvídateľná“ – dodáva sarkasticky. Poznamenal taktiež „Hodnota stúpa naozaj veľmi rýchlo“, v porovnaní s rokom 1999.
Ako príklad dáva analytika ktorý komentoval Teslu, a jej aktualizovaný cenový cieľ ráno, ktorý bol iba 5 percent od cenového cieľa založeného na finančnom toku pred rokom 2020.
Hovorí, že investori „naháňajú iba dané momentum, lebo tofunguje“.
Ale toto môže mať v dlhodobom horizonte svoje úskalia. Pán Chanos hovorí, že akciový trh sa v súčasných úrovniach stal „extrémne špekulatívnym“. Porovnáva ho s technologickou bublinou a hovorí, že súčasné prostredie je „skoro rovnaké ako denné obchodovanie ktoré sme tu mali v neskorých 90tych rokoch“.
Tieto obavy sme si sami všimli, ale zároveň treba poznamenať, že načasovanie krátkeho predaja v takomto momente je veľmi obtiažne.
Robertson sa prikláňa k viac makro pohľadu v jeho interview pre CNBC:
JULIAN ROBERTSON: To je naozaj spôsob ako sa na akcie v súčasnosti pozerám. Myslím že sme v strede istého druhu trhu tzv. bubliny, kde sa to celé neskôr celé zrúti. Teda bublina praskne a zažijem dosť zlé reakcie na prasknutie tejto bubliny. Ale pravdepodobne to ešte nebude dnes. A vlastne si myslím, že sa budeme prevaľovať cez politickú a fiškálnu krízu ktorú máme pred sebou. A potom uvidíme čo sa stane.
Medzitým priemerný investor je oveľa viac aktívny ako pred 2, 3, alebo 4 rokmi, keď bolo oveľa viac uzatvorených obchodov. Radšej by som nasledoval sám stádo miliardárov. Ale neberte ma za slovo. Opäť tu je G.C.Selde z pred viac ako storočím, ako povedal:
Priemernému mužovi je ťažké oponovať tomu, čo sa zdá byť všeobecnou verejnou mienkou. V akciovom trhu je to snáď tvrdšie ako inde lebo všetci si uvedomujeme, že ceny akicí musia z dlhodobého hľadiska byť kontrolované názorom verejnosti.
To, kde zlyhávame, je v pamätaní si, že verejná mienka v špekulátívnom trhu je meraná v dolároch, nie vo verejnosti. Jeden muž kontrolujúci milión dolárov má dvojnásobnú váhu ako päťsto mužov každý s tiscom dolárov. Doláre sú konskou silou trhov, číslo mužov nie je podstatné.
Toto je dôvod, prečo veľká časť názorov sa zdá byť býčia na maximách a medvedia na minimách. Množstvo malých obchodníkov musí byť – čisto z nutnosti – byť long(kúpa) keď sú ceny na vrchole a short(na pokles) alebo úplne mimo trh, keď je trh na dne. Fakt, že ich čas trávia dlho na maximách, poukazuje, že akcie boli kupované z toho istého dôvodu.
Radšej by som ale nasledoval miliardárov.
Preložil: Matej Švec
Zdroj: RiskReversal
Facebook komentár