Toto je škandál všetkých škandálov Wall Streetu. Od: „Robert Reich“

Práve vtedy, keď ste si začali myslieť, že Wall Street už nemôže padnúť nižšie; keď ich nespočetné zneužitia dôvery ľudí rozšírili vlnu cynizmu po celej ekonomickej sfére, čo podnietilo vznik hnutí ako Tea Party , Occupy Wall Street a všetkých druhov konšpiračných teórií; keď ich straty rozzúrili milióny Američanov, na čo museli daňovníci vysoliť miliardy (z ktorých sa im vrátil iba zlomok), a to dokonca v čase, keď ich manažéri zarábajú viac ako kedykoľvek predtým; v čase, keď ich obrovská politická moc (cez príspevky na politické kampane) už odstránila väčšinu zo zákona Dodd-Frank, obsahujúci takzvané „Volkerovo pravidlo“, ktoré bolo predané ako jemnejšia verzia staršieho zákona Glass-Steagall, ktorý oddeľoval investičné bankovníctvo od toho komerčného – áno, práve vtedy, keď ste si mysleli, že Wall Street už narazilo na dno, vyplávala na povchr omnoho väčšia chamtivosť a korupcia.

Posaďte sa a držte sa pevne.

Čo je tou najzákladnejšou službou, ktorú banky poskytujú? Požičať si peniaze a požičať ich ďalej. Čiže vy si uložíte svoje úspory do banky ako zálohu a banka súhlasí, že vám bude vyplácať úroky. Alebo si peniaze požičiate vy od banky a vy súhlasíte, že budete platiť banke úroky.

Pýtate sa, ako je táto úroková miera určovaná? V normálnom prípade veríme, že bankový systém určuje dnešnú úrokovú mieru na základe najlepšieho odhadu budúcej hodnoty peňazí a predpokladáme, že tento odhad je založený na súhrnných trhových prognózach nespočetného množstva veriteľov a dlžníkov o budúcom dopyte a ponuke po peniazoch.

Ale majme za to, že náš predpoklad je zlý. Skúsme si predstaviť, že bankári manipulujú úrokové miery tak, aby mohli staviť peniaze, ktoré sme im požičali alebo preplatili tak, že sa im to kráľovsky vyplatí, pretože majú dôverné informácie o skutočných prognózach trhu, ktoré s nami nezdielajú.

To by bolo enormné zneužitie dôvery verejnosti a rovnalo by sa to krádeži astronomických rozmerov – bilióny dolárov, ktoré by ste vy, ja alebo iní priemerní ľudia inak dostali alebo ušetrili na vkladoch a pôžičkách, ktoré namiesto toho idú bankárom. Ostatné škandály by pri tomto vyzerali ako detské hry.

Bohužiaľ, existuje dôvod, prečo veriť, že sa toto alebo niečo veľmi podobné deje. O tomto všetkom je nový, vynárajúci sa škandál okolo úrokovej miery „LIBOR“ (skratka pre „London Interbank Offered Rate“).

LIBOR je východiskový bod pre milióny pôžičiek celosvetovo – hypotéky, maloobchodné pôžičky, osobné pôžičky. Táto úroková miera LIBOR, je tvorená priemerovaním úrokových mier, za ktoré si významnejšie banky požičiavajú peniaze.

Doteraz bol daný škandál limitovaný iba na banku Barclay’s – veľkú londýnsku banku, ktorá práve zaplatila 453 miliónov dolárov americkým a britským regulačným úradom; ktorej najvyšší manažéri boli prinútený rezignovať; a ktorej emaily obchodníkov načrtli dychvyrážajúci obraz toho, ako ľahko prinútili svojich kolegov zmanipulovať úrokové miery za účelom zarobiť veľké peniaze. (Robert Diamond, Jr., bývalý výkonný riaditeľ Barclay’s povedal, že tieto emaily mu spravili „fyzicky zle“ – možno preto, že tak zreteľne odhaľovali korupciu.)

Ale Wall Street bola takmer isto zapletená v rovnakých praktikách, vrátane obvyklých podozrivých – JPMorgan Chase, Citigroup a Bank of America – pretože každá významná banka sa zúčastňuje na stanovovaní úrokovej miery LIBOR a Barclay’s to nemohla zmanipulovať sama, bez toho, aby v tom boli vedome zahrnuté aj ostatné banky.

V skutočnosti, obrana Barclay’s bola taká, že každá významná banka určovala úrokovú mieru LIBOR rovnakým spôsobom a z rovnakého dôvodu. A treba podotknúť, že Barclay’s “spolupracuje“ (to znamená, že dáva usvedčujúce dôkazy o ostatných veľkých bankách) s ministerstvom spravodlivosti a ostatnými regulačnými úradmi, aby sa vyhli viacnásobným pokutám alebo obžalobám, takže ohňostroje ešte len začali.

V skutočnosti existujú dva škandály týkajúce sa úrokovej miery LIBOR. Prvý sa týka obdobia tesne pred finančnou krízou okolo roku 2007, keď Barclay’s a ostatné banky predkladali falošné úrokové miery LIBOR, nižšie než skutočné náklady bánk na pôžičku, s cieľom zatajiť, v akých obrovských problémoch sa nachádzajú. Keby toto svet vedel už vtedy, opatrenia na zmenšenie dopadu ekonomickej krízy mohli byť prijaté omnoho skôr.

Ale druhý škandál je ešte horší. Zahŕňa všeobecnejšie praktiky začínajúce v roku 2005 a pokračujúce až do … kto vie? Možno až donekonečna. Praktiky manipulujúce úrokovú mieru LIBOR ktoroukoľvek cestou bude treba, aby sa zaručilo, že stávky bánk na deriváty budú ziskové.

Je to nelegálne využívanie informácií v obchodoch astronomických rozmerov. Obchodovanie, ktoré robí z bankárov víťazov a z nás ostatných, ktorých peniaze používajú, hlupákov a porazených.

Čo iné môžeme robiť, ako dúfať, že im ministerstvo spravodlivosti a regulačné úrady udelia poriadne pokuty a dokonca podajú trestné obvinenia na manažérov?

Keď príde na Wall Street a finančný sektor celkovo, vo väčšine z nás vzplane pobúrenie kombinované s ohromným cynizmom, že sa nikdy nič nestane, aby toto zneužívanie prestalo, pretože Wall Street je príliš silná. Ale toto vzplanutie je sebazničujúce a nikdy sa naozaj nič nestane, pokiaľ sa im podvolíme.

Východiskom je, že budeme odhodlaný a neoblomný v našej požiadavke, že zákon Glass-Steagall bude opäť uzákonený a najväčšie banky budú rozdelené.

Otázkou ale je, či odhalenie škandálu LIBOR poskytne dostatok argumentov a energie, aby sa s tým konečne skoncovalo

Preložil: Roman Petrušek

Zdroj: Robert Reich