3. Marca som počas obeda počúval vystúpenie Johna Taylora vo Fede San Francisca. Počas prejavu Taylor zhodnotil záchranné opatrenia americkej vlády a ich efekty na ekonomiku. Ak nepoznáte Taylora, podieľal sa, spolu s Bobom Hallom, na najpoužívanejšej makroekonomickej učebnici v súčasnosti. Okrem iného, bol zástupca sekretára ministerstva financií v prvých rokoch Bushovej administratívy, kde, okrem ďalších povinností, mal za úlohu uviesť do obehu novú menu v Iraku.
Avšak pre nás, ekonomických truľov, je najznámejší formulovaním tzv. Taylorovho pravidla, návodu, ako nastaviť najvhodnejšiu úrokovú mieru Fedu. Základná idea tohto pravidla je použiť mieru inflácie a odklon rastu HDP od jeho potenciálnej úrovne.
Aby inflácia sa nedostala mimo kontrolu, základná úroková miera Fedu by mala byť vyššia odzrkadľujúc vyššiu mieru inflácie. Keď ekonomika sa vyvíja nepriaznivo, nižšia federálna úroková miera môže pomôcť stimulovať ekonomiku k opätovnému rastu.
Taylorovo pravidlo zapracúva tieto dve premenné do vzorca, ktorý výpočtom naznačí najvhodnejšiu úroveň úrokovej miery Fedu. Základná formulácia pravidla je vyjadrená rovnicou:
Úroková miera = 1.5 x Miera inflácie % + 0.5 x (medzera reálneho HDP %) + 1%
Na grafe, som vypočítal, čo Taylorovo pravidlo indikovalo, že by bola primeraná úroveň federálnej úrokovej miery (v oranžovom), prekrytej skutočnou mierou (v červenom). Odhaľuje ako Fed trvale udržiaval úrokové miery príliš nízko v roku 2004 stimulujúc bublinu na trhu nehnuteľností. To bol Taylorova hlavná myšlienka a je zdokumentovaná v jeho poslednej knihe.
Podobné hodnotenie môže byť uplatnené na periódu rokov 1975-1977. Prudký prepad na konci roka 2008 s negatívnou infláciou a rastom HDP naznačoval, že ekonomika bola na tom tak zle, že úroková miera by musela isť pod nulu, aby stimulovala ekonomiku. A preto, tento posledný vývoj poskytuje aspoň určité zdôvodnenie pre extrémne opatrenia, ktoré Fed prijal ohľadom kvantitatívneho uvoľňovania.
Pozerajúc sa do budúcnosti, čo ma znepokojuje je fakt, že koniec grafu naznačuje vhodnú úrokovú mieru na úrovni 4%. A to preto, že miera inflácie meraná prostredníctvom výdavkov osobnej spotreby sa pohla z negatívnych do pozitívnych čísiel.
Ak si myslíte, že inflácia bude rásť a ekonomika nebude v tak zlom stave, aby napredovala, mohli by ste očakávať, že úrokové miery budú rásť už čoskoro. Avšak, Taylorovo pravidlo neodzrkadľuje exaktne skutočnú úrokovú mieru. Použijúc dáta z posledného štvrťroka 2009, môžeme si všimnúť dramatickú zmenu v tlakoch na úrokové miery, ktoré indikuje Taylorovo pravidlo.
Taylor bol prekvapujúco kritický k dlhému zoznamu záchranných opatrení vlády a, použijúc dostupné dáta, odhalil, že tieto opatrenia mali len veľmi malý efekt na ekonomiku. Naznačil, že ekonomika by obišla ďaleko lepšie bez týchto opatrení zahrňujúc okrem iného aj kúpu hypotékami zabezpečených cenných papierov v hodnote 1.25 trilióna USD, čo malo len nepatrný pozitívny vplyv na hypotekárne úrokové miery. Spomenul, že by sme sa nemali obávať deflácie, keďže ju považuje za nepravdepodobnú, avšak na druhej strane zdôraznil, že by sme sa mali obávať inflácie v budúcnosti.
Závery, ktoré som si odniesol podporovali môj názor, že ekonomické problémy USA nie sú stále prekonané a, že inflácia pribudne na zoznam týchto problémov v budúcnosti.
Ako môžete vidieť, Bud spolu s Dougom Caseym a ďalšími editormi tzv. Caseyho Reportu nemajú ružové výhliadky pre ekonomiku USA. Veria, že je absolútne nevyhnutné pre každého investora predvídať a ochraňovať sa pred dokonalou ekonomickou búrkou, ktorá nás čaká.
Zdroj: Casey Research
Preložil: Marián Verbeník
Facebook komentár