Taliansko – Kam sa cez noc vyvážajú celé továrne?

Zmiznutie.

Jeden deň ju vidíte, druhý deň už nie. Jedná  sa o firmu Firem Srl, Fabrizia Pedroniho, výrobcu komponentov elektrických áut. Podľa správy agentúry Bloomberg z minulého týždňa, majiteľ továrne jednoducho všetko zbalil a v priebehu noci to tajne odviezol do Poľska, na miesto, kde sa o kapitál evidentne starajú lepšie, než v Taliansku.

Je zaujímavé čítať, prečo sa vlastne rozhodol konať  pod rúškou tmy:

“Nedávno Fabrizio Pedroni zaželal svojim zamestnancom príjemnú dovolenku a povedal im, aby sa do práce vrátili o tri týždne. Tej noci začal rozoberať svoju továreň na elektrické komponenty v severnom Taliansku a baliť stroje na cestu do Poľska.”

“Ak by som im predčasne povedal o svojom pláne na prenos výroby do zahraničia, obsadili by celú moju továreň a všetky veci by zabrali,” povedal Pedroni v telefonickom interview z Poľska. “Holá pravda je, že som chcel, aby môj biznis prežil a v Taliansku už naďalej neboli vhodné podmienky pre moje ďalšie fungovanie.”

Správa, že Firem Srl. So sídlom vo Formigine, blízko Modeny, sa sťahuje do Východnej Európy, zastihla 40 zamestnancov firmy príliš neskoro. 13. augusta, teda 11 dní po tom, ako Pedroni aktivoval svoj plán, skupina zamestnancov, ktorým bol podozrivý pohyb v okolí továrne, prišla k továrenskej bráne práve včas, aby zastavila posledných 20 kamiónov s naloženými strojmi. Sťahovanie Firem-u sa stalo témou celonárodnej diskusie a osud jeho zamestnancov je stále nejasný.

Strata továrne zvýrazňuje zápas, ktorému čelí Taliansko v snahe oživiť výrobu a svoju ekonomiku, ktorá zostala v recesii aj v druhom štvrťroku aj napriek tomu, že širšia eurová oblasť sa vrátila k rastu. V rebríčku mzdy a produktivity  Svetového Ekonomického Fóra je Taliansko na 128. mieste, hneď za Burkinou Fasso v porovnaní s 39-tymPoľskom.

Osud zamestnancov je v podstate jasný: sú bez práce. Pedroni to musel urobiť, aby ušiel pred nevyhnutným vydieraním a násilným zaobchádzaním so súkromným majetkom zo strany militantných talianskych odborov, ako to on sám vraví. Medzitým talianske hrozné postavenie v rebríčku produktivity (za Burkinou Fasso? to teda musí byť niečo!), dokazuje jedno z našich hlavných tvrdení, keď sme diskutovali o tzv. “reformách” Mária Montiho. Neboli žiadne reformy. Jediné, čo urobil, bolo, že zvýšil dane a vyvinul tlak na občanov spojený so zastrašovacou taktikou (jeho finančná polícia sa pýšila terorizovaním občanov a považovala to za svoj hlavný cieľ). Talianske reformy trhu práce boli zjavne len kozmetické.

Ak si myslíte, že preháňame o talianskych odboroch a ich sklone vyžívať sa v násilí aby dosiahli svoje, čítajte ďalej. Robotníci sú v Taliansku zhýčkaní a radikalizovaní. V krajine, v ktorej pred kolapsom komunizmu sovietskej éry existovala jedna z najsilnejších komunistických strán v celej Západnej Európe.

“49-ročný Pedroni teraz žije v strachu o život, po tom, čo dostal množstvo vyhrážok na adresu svoju, aj jeho rodiny. Vraví, že nezmení svoj názor na rozhodnutie, ktoré urobil ohľadne spoločnosti, ktorú po 2. svetovej vojne založil jeho otec. Nie je sám. Spolu s ním sú talianske spoločnosti, od automobilky Fiat až po Indesit Co. SpA,  výrobcu mikrovlniek a chladničiek, ktorí sťahujú výrobné linky do zahraničia, aby znížili výrobné náklady.

Takéto vykradnutie sa “bolo zaiste diskutabilné a beznádejne poškodilo vzťahy so zamestnancami a s komunitou, ale ako mnohí iní podnikatelia pred ním, aj on opustil loď s menom Taliansko, pretože to bol jediný spôsob ako prežiť,” povedal  Carlo Alberto Carnevale Maffe, profesor obchodnej stratégie na Bocconiho Univerzite v Miláne. “V Taliansku väčšina podnikov ako Firem, vykázala stratu minimálne v posledných piatich rokoch.”

Podľa Pedroniho, ktoého továreň je v blízkosti sídla výrobcu luxusných áur Ferrari SpA, jeho rozhodnutie bolo vynútené faktormi, ktoré  siahali od zahraničnej konkurencie k cene práce a vyšším daniam.

Nech by sa akokoľvek snažili, ani politici, ani odbory nezmenia ekonomické zákony. Môžu ohrozovať Pedroniho život, a možnože sa to zvrtne tak, že podstúpil príliš veľké  riziko. Ale čo mal na výber? Čo si militantní robotníci, ktorí  by sa okupovaním a zabratím továrne snažili prinútiť ho, aby ostal, zrejme neuvedomovali je, že firma by takto aj tak skrachovala a oni by tak, či onak stratili prácu.

Ich hnev je zameraný proti zlému oponentovi. Chyba je v talianskych politických kruhoch a ich neochote uzákoniť nepopulárne ale potrebné reformy zo strachu pred stratou voličov. Výnos dlhopisov Talianska a CDS (Credit Default Swap – Swap úverového zlyhania – je to spôsob ako sa poistiť pred nesplácaním zo strany štátu. Investor tak získa poistku pre prípad bankrotu krajiny) na jeho dlh zostávajú v útlme, podľa rozvláčnosti ECB, podobne ako zvyšok krajín PIGS, s výnimkou Portugalska, ktoré sa znovu zdá byť blízko výbuchu). Akokoľvek, hora verejného dlhu Talianska je v neúprosnom raste, zatiaľčo priemyselná základňa sa stále viac stáva vyhĺbenou jamou ako výsledok  absencie zmysluplnej reformy. Vyššieuvedená správa je len anekdotická, ale vykresľuje taliansku nervozitu. Taliansko je európskym sociálnym štátom na pokraji zrútenia. Investori klamú sami seba – Taliansko nikto nevyplatí.

Výnosy 10-ročných talianskych vládnych dlhopisov sú stále nízke, ale dno už pravdepodobne bolo dosiahnuté. Caveat emptor – nech si kupec dá pozor. V dolnej časti Index relatívnej sily.

5-ročné CDS Portugalska, Talianska, Grécka a Španielska (PIGS) : iba Portugalsko je v súčasnosti predmetom opatrnosti investorov, ale Taliansko je oveľa väčšou hrozbou pre stabilitu euro-oblasti

Vládny dlh Talianska rastie rýchlym tempom.

Preložil: Anton Kovalčík

Zdroj: ActionMan