Svetová ekonomika: Jediná istota je neistota! Od „Ian Campbell“

Nedávny článok s názvom Firmy, pripravte sa na budúcnosť, ktorú nemožno predvídať, s podtitulom “generácia neistoty” sa zaoberal otázkou ekonomickej neistoty na mnohých úrovniach. Hlavne na základe rozhovorov s vedúcimi nemeckými generálnymi riaditeľmi, autori poukazujú na to, že:

• hlavy veľkých nemeckých firiem pripúšťajú, že nemajú predstavu o tom, čo prinesie budúcnosť z ekonomického hľadiska;
• veľmi dôležité, “že nie je možné schváliť firemný päťročný plán v presvedčení, že spoločnosť v skutočnosti dosiahne tejto predpovede”. Toto je významné v kontexte s analytickými správami a odporúčaniami ohľadne oceňovania podniku a cenných papierov;
• “Skončila doba predvídateľnosti, a nikdy nebolo ťažšie presne predvídať budúci ekonomický vývoj ako teraz”;
• v čase extrémov, predpovede sa stali nemožnými, a “neviem, čo sa stane v roku 2013” (od generálneho riaditeľa BMW);
• “Banky a poisťovne spolu so spotrebiteľmi a vkladateľmi majú teraz len jednu istotu: Neexistujú už žiadne istoty”; a,
• “Kým celosvetová sieť finančných trhov a internetu zosilňuje rast počas hospodárskeho boomu, tak počas krízy sa zostupný trend zhoršuje”.

Rozsah ekonomickej neistoty sveta a jednotlivých krajín je dnes väčší, než pred rokom 2008, to znamená, že:

• riziko finančného trhu jednoducho musí byť vyššie teraz, než to bolo vo viac stabilných ekonomických časoch;
• názory na ocenenie spoločnosti (čítajte tiež “názory analytikov”), musia byť teraz ešte subjektívnejšie, ako boli vo viac stabilných ekonomických časoch. Ocenenie spoločnosti sa určuje najlepšie na základe analýzy predpokladaných voľných peňažných tokov po zdanení. Ak skutočne už nie je možné schváliť firemné päťročné plány – zvyčajne jedna z primárnych infomácií, o ktorú sa  podopiera akýkoľvek dôveryhodný názor o ocenení spoločnosti – tak potom všeobecne povedané, názory na ocenenie sa celkovo stanú natoľko subjektívne, že by sa im mala prikladať oveľa menšia váha, ako sa im mohla dať vo viac predvídateľných ekonomických časoch;
• vyššie uvedené je podmienené pripomienkou, že nie všetky spoločnosti a podniky sú seberovné, a tak môže byť, že päťročné prognózy môžu byť spoľahlivo ustanovené pre niektoré spoločnosti. Regionálne služby a podniky, ktoré nie sú globálne ovplyvnené nízkou úrovňou miezd, výroba môže byť príkladom, najmä tam, kde ponúkané služby sú priamo zasiahnuté predvídateľnou úrovňou funkčného zastarávania – elektroinštalačné zákazky vo vyspelých krajinách sú len jedným príkladom. Dokonca ani potom nie sú takéto podniky “izolovanými ostrovmi”, ale samy o sebe sú ovplyvnené všeobecnými ekonomickými podmienkami. Preto, podobne aj ocenenie týchto spoločností sa v súčasnom ekonomickom prostredí opiera o subjektívnejšie názory, ako vo viac stabilných ekonomických časoch;
• v súčasnej klíme, v ktorej žijeme, keď “jediná ekonomická istota je, že momentálne neexistuje žiadna ekonomická istota”, finančné trhy a tí, čo sa na nich zúčastňujú, musia byť vystavení väčšiemu riziku, ako tieto trhy a ich účastníci v stabilnejších a predvídateľnejších časoch. Pripomína mi to staré príslovie: “Najmenej bežná vec, čo sa týka sedliackeho rozumu je tá, že je ‚sedliacky‘ (bežný)”. Inými slovami, popremýšľajte sami nad tým, čo je tu povedané; a
• Súčasná ekonomická neistota tiež znamená, že nemusíte byť účastníkom finančných trhov, aby ste boli vystavený zvýšenému finančnému riziku – jednoducho musíte byť “na správnej strane ihriska”.

Zaujímavé je, že autori odkazovaného článku zdvíhajú prst nad prístupmi ekonomických analytikov, ktorí hovoria:

• “Pokračujte v predpovediach, akokeby existoval matematický vzorec pre výpočet budúcnosti.”; a,
• “Nenechajte sa znepokojiť tým, že vaše predchádzajúce predpovede boli často nepresné.”.

Ak čítate tento bulletin pravidelne, viete, že som naďalej presvedčený, že väčšina “technicky vyškolených ekonómov“ sa zdá, že verí, že môže využívať historické ekonomické údaje, aby predpovedali, čo nastane z ekonomického hľadiska. Verím, že takýto prístup “odvážneho nového sveta”, nemá v súčasnej dobe zmysel.

Zdroj: Economic Straight Talk