Európa sa musela v posledných rokoch vysporiadať s finančnou krízou, pochybnosťami o svojej budúcnosti a dokonca niekoľkými existenčnými hrozbami. Dnes sa však nachádza v oveľa lepšom stave. Ekonomický rast začína byť viditeľný, politická neistota sa stráca a napriek (alebo v dôsledku) Brexitu si najväčšie členské štáty zdanlivo dokážu predstaviť spoločné fungovanie na medzinárodnej úrovni. To však neznamená, že súčasný pozitívny stav je automatickou zárukou dlhodobo udržateľnej prosperity. Ďalšie napredovanie si bude vyžadovať úspech v štyroch kľúčových oblastiach.
Najnovšie štatistické údaje hovoria o tom, že ekonomika Európy v súčasnosti dosahuje zdravý ročný nárast o hodnote 2% až 2,5%. Na tomto trende sa dokonca podieľa omnoho viac členských krajín ako v minulosti. Celková hodnota európskej nezamestnanosti je na poklese aj napriek tomu, že relatívne vysoká nezamestnanosť mladých ľudí je aj naďalej nezanedbateľným problémom. Európske finančné trhy sa vyznačujú dostatočnou likviditou a darí sa im ako v absolútnych hodnotách, tak aj v porovnaní s inými svetovými regiónmi.
Súvisiace: Populácia Európy a Ameriky starne neuveriteľne rýchlo
Vnútorné ekonomické a finančné zotavovanie vedie k tomu, že sa postupne môžu začať obmedzovať nekonvenčné opatrenia v rámci monetárnej politiky, ktoré zavádzala Európska centrálna banka (ECB) v období po vyvrcholení finančnej krízy. ECB má konečne možnosť uvažovať o pláne, pomocou ktorého by ukončila vládu negatívnych úrokových sadzieb. Tiež by mala čo najskôr ukončiť svoju doterajšiu stratégiu, ktorá spočívala v rozsiahlom nákupe cenných papierov. Tento proces sa bude nepochybne realizovať postupne a opatrne, čo však zníži politické riziko, ktoré by mohlo ohroziť inštitucionálnu nezávislosť centrálnej banky.
Vo Francúzsku a Nemecku prebehli kľúčové parlamentné voľby a existuje tak nádej, že tieto krajiny sa vydajú na spoločnú konštruktívnu cestu budovania medzinárodnej integrity. Ich iniciatíva by sa mala zakladať na zdieľanej vízií budúcnosti a vzájomne koordinovanom úsilí. Je pravdou, že Nemecká kancelárka Angela Merkelová čelila cez víkend miernej turbulencii na domácej politickej scéne, napriek tomu však udržiava dobré vzťahy s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Kombinácia Macronovej novej energie s Merkelovej skúsenosťami a dôveryhodnosťou je náznakom toho, že sa v blízkej budúcnosti dajú do pohybu dlho odkladané elementy v rámci vývoja Európskej únie.
Vnútorný nátlak na realizáciu reforiem je umocnený niekoľkými urgentnými záležitosťami.
Výsledok hlasovania Veľkej Británie o Brexite sa stal podnetom, ktorý mal za následok prehĺbenie koordinácie medzi zvyšnými 27 členskými krajinami Európskej únie. Bezprostredne po referende zavládla v európskom priestore značná neistota ohľadom budúceho vývoja. Ostatní členovia EÚ si však postupom času uvedomili, že budú schopní napredovať na spoločnej ceste aj bez účasti Veľkej Británie. To platí obzvlášť v súčasnosti, keď ekonomika tohto ostrovného kráľovstva čoraz viac zaostáva za svojimi bývalými európskymi partnermi.
Brexit zároveň vystupňoval ďalšie vonkajšie činitele, ktoré predstavujú hrozbu pre efektívne fungovanie Európskej únie. Medzi tieto faktory patria napríklad otázky týkajúce sa prisťahovalectva, ruská anexia Krymu, neistota ohľadom spoločnej obrany európskeho priestoru a zdanlivá nespokojnosť niektorých východných členských krajín.
Európa až donedávna fungovala v režime reaktívneho krízového manažmentu a snažila sa predísť tomu, aby sa vystupňovali niektoré z prevládajúcich problémov. Dnes si však môže dovoliť sebavedomejší proaktívny a strategický prístup, ktorý povedie k dosahovaniu spoločnej prosperity.
Táto zmena prístupu je však ešte stále iba predbežná a potrebuje získať pevnú pôdu pod nohami. To sa však nestane, ak sa Európskej únii nepodarí uspieť v štyroch kľúčových oblastiach. Mnohí ľudia zastávajú názor, že medzi ne patrí aj potreba urýchleného ukončenia rokovaní spojených s Brexitom. To však nie je pravdou. Európska únia sa postupne prestáva zaoberať touto záležitosťou, ktorá na druhej strane ešte stále dominuje politickej scéne vo Veľkej Británii a odpútava pozornosť tejto krajiny od ďalších závažných výziev.
Medzi spomenuté štyri kľúčové oblasti v skutočnosti patrí:
1. Posilňovanie ekonomického rozvoja prostredníctvom dlho odkladaných štrukturálnych reforiem v jednotlivých členských štátoch EÚ. Zvýšený dôraz by mal byť kladený na zavŕšenie regionálnej ekonomickej a finančnej integrácie – to znamená vytvorenie kompletnej bankovej únie a zvýšenie fiškálnej integrácie do menovej únie.
2. Vybudovanie efektívnejšej spolupráce medzi Nemeckom a Francúzskom hneď, keď sa v Nemecku sformuje vládna koalícia. To by prispelo k tomu, aby predstavitelia nemeckej vlády nadobudli ochotu konať v prospech spoločného vývoja. Francúzsko, ktoré má síce oveľa väčšiu ochotu konať, nedisponuje dostatočnými schopnosťami. V prípade nadviazania úspešnej spolupráce medzi týmito dvoma hráčmi by Francúzsko zároveň dokázalo sústrediť svoje úsilie na zotavovanie vlastnej domácej ekonomickej situácie.
3. Vyriešenie všetkých separatistických hrozieb, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohli narušiť fungovanie Európskej únie omnoho viac než Brexit. Toto úsilie by malo byť zamerané predovšetkým na krajiny ako napríklad Španielsko, ktoré sú presvedčené o možnosti vybudovania úzko prepojenej ekonomickej, politickej a sociálnej únie. Naproti tomu, Veľká Británia doteraz neustále zdôrazňovala výhradne význam voľného obchodu. Táto iniciatíva by sa mala odraziť od otvorenej diskusie týkajúcej sa nedávnych rozporov v Katalánsku.
4. Vypracovanie konkrétnejších kolektívnych odpovedí na výzvy, ktoré je možné riešiť jedine kooperatívnym spôsobom. Medzi priority patria európske dlhopisy a daňové úľavy Grécka. Z taktického hľadiska však môže byť výhodnejšie najprv nájsť odpovede na nedávne výzvy spojené s finančnými technológiami. Do tohto sektora patrí hlavne novátorský prístup k daňovému systému, regulačným inštitúciám a dopad týchto tém na širšiu štruktúru finančného systému.
Súvisiace: Silné euro bude iba jedným z problémov Talianska v roku 2018
Kombinácia uvedených opatrení by výrazne zvýšila odolnosť a obratnosť Európskej únie. Zároveň by umožnila dosahovanie ekonomických a finančných úspechov, ktoré by viedli k zvyšovaniu nielen súčasnej výkonnosti, ale aj dlhodobej prosperity. Ak sa však nepodarí zrealizovať tieto opatrenia, súčasný úspech európskej ekonomiky sa môže zmeniť na krátkodobý cyklický jav. Zahodíme tak možnosť stavať na pevnom základe, ktorý by sa mohol stať prvým krokom k lepšej budúcnosti európskych občanov. Takáto budúcnosť je dnes ešte stále legitímnou a dosiahnuteľnou možnosťou.
Všetko záleží na vývoji situácie v najbližších mesiacoch.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg, TheGuardian
Facebook komentár