Spôsobujú dane a regulácie hrozbu pre dolár Od: “Axel Merk”

Ktorá politická strana urobí lepšie pre ochranu kúpnej sily amerického dolára ? Spoločný názor medzi tajomníkmi ministerstva financií, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť bol, že USA sleduje  politiku silného dolára. Aby sme to zistili, pozrime sa nato ktoré typy daní a regulácii podporujú silu dolára.
 
Ponuka a dopyt určujú hodnotu všetkého obchodovateľného vrátane mien. S ohľadom na hodnotu meny je významný deficit bežného účtu (pozn. rozdiel medzi exportom a importom), ktorý môže byť zohľadnený ako množstvo ktoré majú nakúpiť zo zahraničia za rok – požadovaný dopyt – aby sa mena udržala pred poklesom. Aby pokryli 470 miliardový deficit bežného účtu, americkí politici robia väčšinou opatrenia, ktoré podporujú rast: koniec koncov cudzinci budú viac motivovaný investovať do USA, keď sa očakáva rast ekonomiky. Avšak dojem, že rast je vždy dobrý pre ekonomiku môže byť mýtus. Pozrime sa na Japonsko: aj keď sa očakáva že Japonsko zverejní svoj prvý obchodný deficit za posledné desaťročia v roku 2011, stále má prebytok bežného účtu. Keď Japonsko zasiahlo zemetrasenie, čo spomalilo ekonomický rast, jen rástol; naopak keď zasiahlo zemetrasenie Nový Zéland, krajinu s deficitom bežného účtu, jeho mena klesla. Zaujímavé je, že bežný účet EÚ je skoro v rovnováhe, s predpokladom že – všetko ostatné ostane nezmenené – euro by malo byť schopné sa udržať počas absencie ekonomického rastu.   

Zatiaľ čo sa súčasní republikánski prezidentskí kandidáti dištancovali od ekonomického rastu pomocou stimulov,  demokrati a republikáni podobne „dali peniaze do vreciek spotrebiteľov“, alebo rozmiestnili projekty typu „lopaty v akcii“.  Ani to nie je americký vynález – politici celosvetovo radi argumentujú, že „druhé“ strany zbytočne plytvajú peniazmi, ale keby boli zvolení oni, budú míňať iba na „plnohodnotné“ projekty. Plány prezidentského kandidáta Newt Gingricha, postaviť na mesiaci permanentne obývanú základňu, môže byť klasickí príklad niekoho, kto ostro kritizuje výdavky z minulosti a teraz navrhuje rozmiestniť zdroje do hodnotnejších projektov.

Podľa nášho odhadu, politika silného dolára požaduje politiku, ktorá podporuje udržateľný rast a ktorá relatívne obmedzuje ponuku dolára vzhľadom na dopyt. Zatiaľ čo FED kontroluje tlačenie peňazí s neobmedzeným limitom, všeobecné tvorenie dlhu – vytvoreného FEDom, ministerstvom financií, korporáciami alebo spotrebiteľmi – títo všetci prispievajú k vytváraniu dolára (vytváranie zmeniek Federálnymi rezervami a kvantitatívne uvoľňovanie, tým všetkým vytvára FED obligácie, aj keď sú jasnými účtovníckymi vstupmi pre centrálnu banku; dlh FEDu je špeciálny tým, že vytvorená monetárna základňa je platformou pre živenie tvorby niekoľkonásobného dlhu v bankovom systéme.)

Zlepšiť obchodnú bilanciu by pomohlo bilancii bežného účtu a tak spraviť americký dolár silnejší. Dôležité je, že každá krajina s obchodným deficitom ma tendenciu si podstreliť nohy, keď zavádza opatrenia, ktoré bránia obchodu. Historicky, americký dolár sa často vypredával, keď zúrilo obchodné napätie. Je to preto, že flexibilná pracovná sila v USA sa neprispôsobila obchodne založenému svetu. Zavádzanie obchodných bariér potom potrestá tých, ktorí sa prispôsobili a odmení tých ktorí nie. Povieme to takto s naznačeným že tí, ktorí sa neprispôsobili sú pravdepodobne v sektoroch neschopných konkurencie ale zostávajú v biznise vďaka vládnym intervenciám.

Americké korporácie boli pod drobnohľadom pretože peniaze zarobené v zahraničí držia mimo USA a neplatia ich „ férový podiel na daniach“. Skutočne, firmy ako Microsoft vytvárajú dlh v USA pretože nechcú vrátiť späť ich peniaze zo zahraničia. Z času na čas vzplanú diskusie o dočasných daňových prázdninách aby firmy mohli vrátiť ich zárobky späť. Taká stratégia by mohla dočasne posilniť dolár , keď sa peniaze vrátia späť do USA ale naopak to nabáda korporácie vrátiť o to menej, v očakávaní ďalších budúcich daňových prázdnin. Oponenti radi argumentujú tým, že peniaze nebudú použité na prijatie nových zamestnancov, ale typicky na vyplatenie akcionárov. My s tým nemáme problém: keď im vrátime peniaze oni ich môžu znova použiť. Americkí politici by mali zaistiť, že ich investori použijú na domácom trhu.

Problém s týmito dočasnými politikami je, že sú dočasné. Keby obchodníci mali stálu motiváciu vracať peniaze zo zahraničia, posunulo by to investície v USA ďaleko vpred umožňujúc exekutíve robiť dlhodobé stratégie, radšej ako reagovať na posledné zmeny v politických krokoch. Jeden z dôvodov prečo sa stal americký dolár rezervnou menou je voľný tok kapitálu: mať možnosť premiestňovať kapitál do krajiny a z krajiny je skvelou motiváciu pre investovanie v krajine. Nedávny návrh prezidenta Obamu zdaniť biznisy, ktoré berú prácu v zámorí otvára pandorinu skrinku, pretože vstupuje na klzký svah ktorý by mohol viesť ku kontrole kapitálu, čo by mohla byť skôr zlá správa pre americký dolár. Aj bez obáv z toho najhoršieho, President´s State of the Union sa objavil s návrhom o rôznych daňových zaťaženiach pre rôzne druhy aktivít. Daňová politika má všetky práva smerovať peniaze do určitých oblastí ekonomiky. Avšak chceli by sme varovať, že práve tieto pravidlá uvedené do platnosti s najlepšími úmyslami vytvárajú „medzere“, ktoré sú kritizované neskoršími generáciami. Mikro-manažovanie ekonomiky môže viesť k zvýšenej byrokracii, ale nie k posilneniu amerického dolára.

Namiesto presadzovania spotrebiteľských výdavkov za každú cenu, PRO-dolárová politika podporuje úspory a investície.
Poďme sa pozrieť na niekoľko PRO-aktívnych druhov politík, ktoré podporujú americký dolár.       

Namiesto presadzovania spotrebiteľských výdavkov za každú cenu, PRO-dolárová politika podporuje úspory a investície. Vzhľadom nato, že väčšina toho čo skonzumujeme bola vyrobená v zahraničí, tak daňové výdavky by mohli zredukovať deficit. Skutočne, vytvoriť dostatočné daňové príjmy na pokrytie sľubov vytvorených v rôznych programoch, tak nato nie je v okolí dostatok bohatých ľudí. Zvýšiť daňové sadzby z kapitálových výnosov, o čom sa v súčastnosti diskutuje, by  podľa nášho odhadu vytvorilo ďalší protivietor americkému doláru. Jediný druh politiky ktorá vytvára stále rovnaké množstvo príjmov je tá, ktorá zdaňuje spotrebu buď zoširoka ako daň z národnej spotreby ( alebo pridanej hodnoty), alebo daň zo spotreby energií. Keď sa pozrieme na finančne zdravé Škandinávske krajiny zistíme, že všetky majú veľmi vysokú daň z pridanej hodnoty (DPH) a nízke korporatívne daňové sadzby. To preto, že kapitál korporácii nepozná hranice: zdaňte korporácie a oni môžu presunúť svoje zisky na centrálu podniku. Ale spotrebitelia sú menej adaptívny, neochotní premiestňovať sa cez národné hranice. Škandinávske „ale aj iné krajiny“ sa poučili, zatiaľ čo americké korporatívne dane sú jedny z najvyšších spomedzi rozvinutých krajín.  Zatiaľ čo návrhy hnutia “fair tax“ na nahradenie súčasného daňového systému celoštátnou daňou z predaja  by mohol byť jeden z najúčinnejších spôsobov ako poskytnúť dlhodobú podporu americkému doláru, tak ak hnutie získa podporu náš odhad je, že skončíme s oboma, s národnou daňou z príjmu aj predaja. My si myslíme, že prakticky ani národná daň z predaja a z energií nemá veľkú pravdepodobnosť aby prešla hlasovaním v kongrese a bola zavedená do praxe. Tak možno neexistuje žiadne zľutovanie pre dolár.

Nahradenie súčasného daňového systému daňou z národného predaja, ako je presadzované hnutím „fair tax“, by mohlo byť jednou z najlepších ciest ako poskytnúť doláru dlhodobú podporu.

Hovoriac o byrokracii, regulačné väzenie je veľká starosť pre ekonomický rast a držala americký dolár vzadu. Mnohé odvetvia sa sťažujú, že sú pozastavené investície kvôli regulačnej neistote.   Súčasné prostredie je až za hranicou hašterenia, ktoré môžeme vidieť každé volebné obdobie.  Dneska by sme sa mali pozrieť na Singapur ako na miesto ktoré sa snaží skôr prilákať ako odohnať biznis. Zatiaľ čo my nepredpokladáme výrazný exodus, byrokratické zátarasy sú výraznou prekážkou pri vytváraní pracovných miest, ekonomického rastu a nakoniec sily dolára. Tieto trendy sú znova vyvolávané politikmi posadnutými premenou bánk na verejnoprospešné podniky. Nemusíme tolerovať že banky sú „príliš veľké na pád“, radšej ako pracovať so silami trhu. Politici zobrali oboje aj „risk“ aj „priateľstvo“ z riziku naklonenému kapitálu; ostal si s kapitálom  – fajn, s výnimkou že ekonomika nemôže sama stabilne rásť. A USA potrebuje rast aby podporila silu dolára spôsobenú deficitom bežného účtu.

USA potrebuje nárast aby podporilo americký dolár v dôsledku deficitu bežného účtu.

Dane aj regulácie dokážu spraviť s krajiny atraktívne miesto pre investície. Zatiaľ čo nízke dane a nízke regulácie by boli v tomto ohľade nápomocné, zoberme si Kaliforniu ktorá historicky prilákala množstvo kapitálu aj napriek vysokým daniam a reguláciám. Podľa nás je prehľadnosť regulácií prinajmenšom tak dôležitá ako regulácie samotné. To preto, že regulácie z väčšej časti predstavujú bariéry pre vstup; pretože robia ťažké vstúpiť nováčikom do brandže – a tak nie sú dohody -, zažívali firmy s rizikovým kapitálom – v prípade Kalifornie – know how ako prejsť regulačným prostredím. Naopak niektoré krajiny, ktoré ktoré podporovali začiatočníkov mali veľké problémy pri napodobňovaní úspechu zo Silicon Valley; sčasti preto, že každý nový projekt má rozdielnu štruktúru a investori ani podnikatelia nevedia, čo majú očakávať. Ako federálna vláda, Kalifornia míňala moc márnotratne počas dobrých časov a tiež vytvárala viac regulácii, ktoré dusili budúci rast. Biznis a vláda obaja by nemali zabúdať, že o úspech sa treba starať stále; nemôžete zaspať na vavrínoch minulých úspechov. Fiškálna politika je o rozhodovaní o správnom pomere medzi príjmami a výdavkami, o riadení peňazí v ekonomike podľa toho, čo zvolení predstavitelia odsúhlasili v rámci ústavy (odkaz pre politikov: „správny pomer“  nie je trilión dolárový deficit, ktorý môže odstrašiť investorov). Zákonodarcovia majú často iné priority ako ochranu kúpnej sily dolára. Ale keby bol americký dolár hlavná priorita, boli by podporované úspory a investície. Politici povedia že súhlasia s týmto návrhom, ale zvyčajne chcú aby boli tieto obdivuhodné ciele zavedené neskôr alebo až keď opustia úrad: hlavná priorita je smerovať rast ekonomiky stimulovaním výdavkov spotrebiteľov. Podľa nášho názoru je takýto prístup recept pre oslabovanie amerického dolára.

Zdroj: MerkFunds