Podľa nedávno uverejnenej správy od Európskej investičnej banky o investíciách a financovaní investícií, sa Slovensko stalo lídrom v oblasti investícií do energetickej účinnosti.
Správa sa zamerala na viac ako 13 000 spoločností (ktoré prešli energetickým auditom) v celej EÚ, na ich charakteristiku a výkonnosť, minulé investície a budúce plány, zdroje financovania, otázok okolo financovania a ďalšie výzvy, ktorým podniky čelia. Medzi hlavné oblasti záujmu patrí veľké percento firiem, ktoré tak investujú do energetickej účinnosti, vnímania kvality stavebných postupov, pokiaľ ide o efektívnosť, a počet spoločností.
Celkovo v roku 2019, väčšina krajín EÚ bola na tom lepšie ako v roku 2018, ale v rámci celého bloku investuje len 40 percent firiem do cieľov súvisiacich s energetickou účinnosťou. Na Slovensku je tento podiel až na úrovni 61 percent.
Viceprezident EIB – Andrew McDowell, poznamenal: „Investície do energetickej účinnosti budú mať zásadný význam pre ekologické oživenie Európy a dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy. Zároveň má kombinovaný potenciál zvyšovania konkurencieschopnosti firiem, zvyšovania energetickej bezpečnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. Ukazuje, že prechod na zelenú a silný rast môže ísť ruka v ruke.”
Slovensko nie je len lídrom v počte spoločností, ktoré berú energetickú efektívnosť vážne, ale aj v pomere všetkých investícií, ktoré do tejto oblasti smerujú: 15 percent z celkových investícií je zameraných na dosiahnutie lepšej energetickej účinnosti. To je nad priemerom EÚ, ale aj Spojených štátov.
V správe taktiež dobré postavenie dosiahlo aj Česko, pričom polovica spoločností, ktoré investujú v krajine, investuje do energetickej účinnosti. Podľa správy, české spoločnosti prideľujú viac ako desatinu svojich investícií pre iniciatívy zameraných na efektívnosť.
Slovinsko má taktiež relatívne dobré výsledky, pričom 47,3 percent spoločností investuje práve do energetickej účinnosti.
Všetky tri krajiny dosiahli dobré čísla aj pokiaľ ide o normy účinnosti budov a energetické audity, pričom ich výsledok bol mierne nad alebo v blízkosti priemeru EÚ a USA.
Bulharsko, Maďarsko a Chorvátsko sú ďalšie tri rozvíjajúce sa krajiny Európy, ktoré dosahujú lepšie výsledky, ako je priemer Európskej únie.
Na druhej strane spektra sa nachádza Rumunsko, Estónsko a Litva, ktoré dosahujú najhoršie výsledky v EÚ, ale aj v rozvíjajúcej sa Európe.
Rumunsko je pod priemerom EÚ, na hodnote 40%, pričom len 31,25% podiel firiem investovalo do energetickej účinnosti. V Estónsku je toto percento ešte nižšie – 27,47, pričom podiel v Litve dosiahol až hodnotu 27,27%.
V otázke okolo energetických auditov však zverejňujú podobné čísla ako zvyšok Európskej únie.
Podľa správy majú investície do energetickej účinnosti osobitný význam v súvislosti s koronavírusovou krízou, pričom krátkodobé opatrenia na zmiernenie účinkov okolo tzv. “lockdownu“ a nastávajúcej hospodárskej krízy majú prednosť pred dlhodobými opatreniami, ako sú investície do energie a zelená technológia.
Hlavná ekonómka EIB – Debora Revoltella, varovala: „Musíme sa vyhnúť kríze firiem okolo Covid-19, ktorá deformuje stimuly firiem s cieľom investovať do energetickej účinnosti. Naše ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov nenechávajú žiadny priestor pre uspokojenie. Spoločnosti v EÚ musia byť energeticky účinnejšie, ak chcú zostať konkurencieschopné.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: BBC
Facebook komentár