Skutočná príčina hyperinflácie od “Jordan Roy-Byrne”

John Mauldin v tomto týždňovom spravodajstve dospel k záveru, že sme zatiaľ nezažili hyperinfláciu (napriek masívnemu “tlačeniu” peňazí zo strany Fed-u) kvôli tomu, že peňažný multiplikátor sa znížil a znížil sa pod úroveň 1.0. To znamená, že každým jedným dolárom pridaným k monetárnej báze sa ponuka peňazí zmení o menej ako jeden dolár. Inými slovami, banky nepožičiavajú, a tak sa rýchlosť obehu peňazí znižuje.

To je správne, čo sa týka toho, prečo nezažívame REFLÁCIU.

Medzi REFLÁCIOU a HYPERINFLÁCIOU je podstatný rozdiel.

K reflácii dochádza, keď je inflačná politika úspešná. Medzi príklady možno zaradiť roky 1933-1937, 2003-2007 a do istej miery aj rok 2009. Počas obdobia reflácie komodity prekonávajú všetko, vrátane drahých kovov.

Mauldin a mnoho ďalších predpokladajú, že k hyperinflácii nemôže dôjsť bez nejakého druhu ekonomického dopytu. Ide o mainstreamovú teóriu, že peniaze si musia nájsť svoju cestu do ekonomiky (cez bankové úvery, a následne cez podnikateľské investície alebo spotrebu), aby došlo k cenovej inflácii.

Súkromný sector a dokonca ani Federálny rezervný system nie je základnou príčinou hyperinflácie. Hyperinflácia vzniká, keď v danej krajine kolabuje jej dlhopisový trh. Inak povedané, štát sa nie je ďalej schopný financovať. Ceny jeho dlhopisov padajú (ich výnosy tým rastú) až do bodu, keď musí vláda tlačiť peniaze alebo vyhlásiť default. Rastúce úrokové sadzby spôsobujú, že splátky úrokov požierajú príliš z celkového rozpočtu. Vláda alebo centrálna banka potom začína tlačiť peniaze, aby financovala svoj deficit. Obyvatelia následne začnú zvyšovať spotrebu, pretože vedia, že ich mena rýchlo stráca hodnotu. Dopyt nemá nič spoločne s príčinou alebo začiatkom hyperinflácie.

Prečo nemalo Japonsko hyperinfláciu v 90-tych rokoch? Nemuseli totiž financovať svoj dlh tlačením peňazí. Mali vnútorné úspeory, čím mohli financovať svoj rozpočet. O to isté ide v prípade Spojených štátov v 30-tych rokoch. Aj keď sme devalvovali menu, dlhopisový trh ostal silný až do začiatku 40-tych rokov, čím sa predišlo neudržateľnej inflácii.

Katalyzátor pre silnú infláciu v globálnom meradle by bol pád množstva dlhopisových trhov. Anglicko, Japonsko a USA by neboli schopní fnancovať svoje rozpočtové diery bez tlačenia peňazí. Rozpočtové schodky sú teraz väčšie a prichádzajú v čase zníženej globálnej likvidity a znížených príjmov z daní. Globálne tlačenie peňazí by viedlo k silnej inflácii.

Ďalší fakt, ktorý treba spomenúť ohľadom silnej inflácie alebo hyperinflácie je, že neprichádza postupne. Podmienky a príčiny sú tým menej postrehnuteľné, čím rýchlejšie a dramatickejšie sa hyperinflácia objaví.

Budeme mať v USA skutočnú hyperinfláciu? Neverím tomu, ale myslím si, že budeme mať silnú infláciu. Máme šťastie, že vlastníme najväčší a najlikvidnejší dlhopisový trh. Okrem toho pád dlhopisových trhov je skôr pravdepodobnejší v iných krajinách, a to pred USA.

Keď sa pozrieme na tridsaťročné americké dlhopisy, je dôležité spomenúť, že boli vedúcim indikátorom pre americký dolár. Dlhopisy sa zotavovali v rokoch 2007-2008, kým dolár padol na nové dno. Nakoniec sa ale jeho vývoj otočil. Dlhopisy dosiahli vrchol v decembri 2008 a následne značne padli. Dolár dosiahol vrchol v marci a taktiež značne padol. Správanie dlhopisov bude určovať správanie dolára.

Ako sa blížime k záveru, je dôležité spomenúť, že drahé kovy a akcie podávajú lepšie výkony v čase úverovej krízy. Všimli ste si akú dobrú mali výkonnosť v rokoch 2001 a 2002 rovnako ako na konci 2008 a začiatkom 2009? Keď banky začnú požičiavať a peniaze sa dostávajú do ekonomiky, potom budete chcieť byť zainvestovaní v komoditách viac ako v drahých kovoch.

Úverová kríza momentálne ovplyvňuje vlády, keď na seba vzali dlhy súkromného sektora a zbesilo zvýšili svoju spotrebu. Deflačné sily, ktoré ovplyvnili súkromný sektor, momentálne zamorili sektor verejný. Neschopnosť rôznych vlád financovať svoje záväzky bude spúšťačom silnej globálnej inflácie. Nie sú to bankové úvery alebo zvyšujúca sa rýchlosť obehu peňazí. Tie sú iba druhotné a viac prislúchajúce k reflácii.

Zdroj: TheDailyGold