Skúsenosť je učiteľkou hlupákov… Od:“Stephen Johnston“

Erasmus povedal „experientia magistra stultorum“, alebo pre zvyšok z nás, ktorí sa úspešne vyhýbali základom latinčiny „ skúsenosť je učiteľkou hlupákov“. Mal tým na mysli, že múdry človek bol schopný analyzovať svet a vyhýbať sa zjavným chybám a hlupák sa mohol učiť len ťažšou cestou – skúsenosťami.

Podľa štúdií z 775 existujúcich fiat peňazí už dnes nie je 599 v obehu. Aká je stredná dĺžka životnosti už neexistujúcich mien? 15 rokov. Možno autor nebol spravodlivý, keď sa sústredil len na zlyhania. Priemerná očakávaná životnosť všetkých fiat peňazí trvá naozaj 27 rokov. Len pár vyvoleným sa podarilo priblížiť starobe.

Britská libra je jeden taký príklad na viac ako 300 rokov počítania. Predtým, než sa nadchneme týmto domnelým príkladom dlhovekosti, na začiatku bola libra stanovená na 12 uncí striebra. Dnes je libra ocenená na menej ako 0,5% tejto pôvodnej hodnoty. Samozrejme nie je tu zahrnuté nikde striebro. . Inými slovami, existencia najúspešnejšej meny z hľadiska životnosti je taká, že stratila viac ako 99% vlastnej hodnoty.

Štúdia tiež zistila, že 1 z 5 fiat peňazí zlyhala priamo počas hyperinflácie. Musím sa priznať. Prekvapilo ma, keď som bol v domnení, že hyperinflácia bola omnoho menej častým javom. Nasleduje výňatok z niekoľkých hyperinflačných epizód. Všetky podrobnosti o každom príklade z vyvolávajúcej príčiny možno nájsť tu.

• Angola (1991-1999)
• Argentína (1975-1991)
• Rakúsko (1921-1922)
• Bielorusko (1994-2002)
• Bolívia (1984-1986)
• Brazília (1986-1994)
• Bosna a Hercegovina (1993)
• Bulharsko (1991-1997)
• Čile (1971-1973)
• Čína (1939-1950)
• Ekvádor (2000)
• Grécko(1944-1953)
• Gruzínsko (1995)
• Nemecko(1923-1924, 1945-1948)
• Grécko (1944-1953)
• Maďarsko (1922-1927, 1944-1946)
• Izrael (1979-1985)
• Japan (1944-1948)
• Mexiko (2004)
• Nikaragua (1987-1990)
• Peru (1984-1990)
• Poľsko (1922-1924, 1990-1993)
• Rumunsko (2000-2005)
• Rusko (1921-1922, 1992-1994)
• Taiwan (late-1940s)
• Turkey (1990s)
• Ukrajina (1993-1995)
• USA (1812-1814, 1861-1865)
• Vietnam (1981-1988)
• Kongo (1989-1996)
• Zimbabwe (1999-2007)

Bez ohľadu na to ako sa to stane určite to vyzerá tak, že fiat peniaze majú výraznú tendenciu zlyhávať v de iure, alebo prinajmenšom v de facto podmienkach s nateraz patričnou premennou. Niektorí argumentujú, že fiat vydané dominantnou ekonomickou/vojenskou silou sú výnimkou tohto pravidla ako napr. pound šterling a US dolár. Aj keď sa zdá, že takýto stav predĺži dĺžku životnosti fiat peňazí, tento záver sa isto míňa s argumentom, že neúprosná strata kúpnej sily (aj keď v mene dominantnej ekonomiky), je len výpadok v spomalenom filme.

Pretože jednou z kľúčových požiadaviek peňazí, je pôsobiť ako uchovávateľ hodnôt a fiat peniaze sa zdajú byť v tejto funkcii mizerné. Prečo pretrvávame v ich užívaní a hlavne kto má z toho prospech? Odpoveď je jednoznačná – fiat peniaze sú veľmi užitočné pre bankové a politické skupiny a tak to zotrvá.

Pre politikov funguje tlačenie peňazí ako neviditeľná daň – daň, pre ktorú zopár voličov obviňuje politikov. Po druhé, znížením hodnoty peňazí podľa ekonomického meradla sú politici schopní klamať voličovi, že sa ich blahobyt zvýšil.

Medzitým sú členovia bankovej triedy ideálne umiestení, aby výhodne využili zmätok medzi nominálnou hodnotou akumulovaného kapitálu a samotného akumulovaného kapitálu (podľa ekonomického meradla). Jednoducho povedané, môžu strategicky a rýchlo vymeniť klesajúcu menu za produktívne aktíva, zatiaľ čo umelé úrokové sadzby sa riadia tak, aby dotovali ich činnosti. Po druhé, prostredníctvom ich priameho vplyvu na inštitúcie tlačiacich peniaze, môžu byť zbavení dôsledkov prípadných chýb – a.k.a bailout.

Takže jednoduchá odpoveď na otázku „prečo tlačiť peniaze?“. U určitých privilegovaných účastníkov môže byť významné množstvo bohatstva pokojne a taktiež bez námahy zneužité. Pre nás ostatných, nám expanzia peňažných zásob neponúka žiadne skutočné výhody a veľmi reálne nebezpečenstvo je to, že naše bohatstvo je zneužité.

V duchu Bastiata, spýtajte sa samých seba. Ak by centrálna banka zvýšila svetové peňažné zásoby 10krát cez noc, mali by sme viac poľnohospodárskej pôdy, viac ropných vrtov, viac tovární, viac čohokoľvek ostatného ako desatinných miest v našej mene? Nominálna cena všetkých týchto vecí by sa pravdepodobne zvýšila, ale veľkosť kapitálu by sa nezmenila.
Ako sa líšia prebiehajúce programy na tlačenie peňazí inak než od rozsahu?

Verím, že expanzívna monetárna politika prebiehajúca globálne, môže slúžiť len ako palivo špekulatívnych aktivít. Samozrejme, viac špekulácií je presne opakom toho, čo sa požaduje – niekto musí vyrábať niečo a výroba vyžaduje pravý kapitál. Ale pretože potreba politických a bankových skupín diktuje monetárnu politiku, čo môžeme očakávať v budúcnosti? Je zrejmé, že suverénne bankroty, ktoré prebiehajú, nebudú zlepšovať súvahové účty bánk.
Z toho dôvodu si myslím, že by sme mali očakávať ďalšiu monetárnu expanziu (bailout), čo je len iný spôsob ako povedať devalvovanie meny. Ak sa riadime históriou, slúžia menové kroky ktoré sa prijímajú na“ vyriešenie“ stúpajúcej platobnej krízy k výraznému prehĺbeniu menovej krízy….Chceme toto všetko zažiť v globálnych rozmeroch, ako to mal Erasmus na mysli?
 

Zdroj: SafeHeaven
Preložil: Lukáš Jankejech