Pravidelní čitatelia mojich článkov buď už majú nejaké znalosti o Rakúskej ekonomickej teórii alebo tušia, že keynesiánska a monetárna alternatíva sú chybné. Ich zlyhania sa stávajú evidentnejšími. To naznačuje, že o Rakúskej škole budeme v roku 2013 počuť viac. Ako sa teda Rakúska škola líši? Zvážte nasledujúcu tézu v súlade s Rakúskou školou, ktorú môžeme potvrdiť z osobnej skúsenosti:

  • Ceny na voľnom trhu sú určované spotrebiteľmi cez voľbu kúpiť alebo nekúpiť. A sú stanovené na hodnote, ktorá im prináša hodnotu. Následne sa ceny všetkého riadia týmto pravidlom. Inak sa produkt jednoducho nepredá.
  • Žiadny ekonóm nemôže vidieť dopredu cestu ekonomického progresu. Tú odkrývajú len podnikatelia, ktorí správne predvídajú potreby ľudí.

Hlavný prúd ekonómov je popletený celou tou vecou okolo cien. Usudzujú, že produkčné náklady a hraničný dopyt medzi sebou určujú ceny. Toto umožňuje – mysliac matematicky- nakresliť krivky dopytu a ponuky. Potom si odporujú, keď hovoria, že klesajúce ceny odrádzajú dopyt, pretože spotrebitelia svoje nákupy odložia dúfajúc v nižšie ceny. A ekonómovia úplne zlyhávajú v pojatí do kalkulácií spotrebiteľa, ktorý sa jednoducho rozhodne nič nekúpiť, nech je cena akákoľvek. 

K druhému tvrdeniu. Vzhľadom na to, že žiadny ekonóm nedokáže predvídať progres, nahrádzajú ho rastom. Rast jednoducho predstavuje peniaze v ekonomike. Zvyčajne vymyslené z ničoho centrálnou bankou a bankami komerčnými. Je úplne možné, v skutočnosti viac než pravdepodobné, že ekonomika bude rásť aj počas úpadku. Napríklad vtedy, keď sa štát rozhodne zobrať peniaze produktívnym občanom a minie ich menej produktívne.

Racionálna ignorancia cenovej teórie a toho, čo prináša ekonomický progres vedie hlavný prúd ekonómov k viere, že ich veda môže byť odľudštená. Uchyľujú sa k štatistickým analýzam vhodným len pre fyziku, čo je opak k prírodnej vede. Predpokladajú, že včerajšie ceny, odrážajúce minulú ponuku a dopyt, môžu byť premietnutá na zajtrajšok. To dáva ekonomickým plánovačom základ pre intervenovanie s cieľom vytvoriť lepší výsledok. Tento predpoklad má číry lúč odôvodnenosti v prípade, že progres z kalkulácií úplne eliminujeme.

Tento predpoklad je za množstvom rozporuplností. Ako napríklad spôsob akým môžeme profitovať, keď je 10% pracovnej sily nezamestnaných. A ako môžeme profitovať, keď nám vláda zabezpečuje množstvo nevyhnutností života namiesto trhu, a pritom nám naše skúsenosti hovoria o drahej byrokracii a úrovni služieb, ktoré by sme inak netolerovali?

Je jasným faktom, že sme samým sebe dovolili byť vlákaní do myslenia, že to čo poznáme ako pravdu, pravdou nie je. A že štatistiky, ktoré ekonómovia produkujú ako dôkazy sú irelevantné a slúžia svojmu cieľu. Verí vôbec niekto so štipkou rozumu politikom, za ktorými sú najmúdrejší ekonomickí poradcovia, keď hovoria, že dokážu zlepšiť život s peniazmi niekoho iného?

Rakúska ekonomická škola nám hovorí  pravdu o týchto a ostatných omyloch. Výborný rakúsky ekonóm Ludwig von Mises poznamenal s plným zdôvodnením, že jediné správne tvrdenie neo-britskej a Cambridgeskej školy bolo Keynesovo vyjadrenie, že v dlhodobom horizonte sme všetci mŕtvi. Takže nabádam všetkých, ktorí majú čo i len podozrenie, že sú balamutení zo strany štátu, aby vyvinuli úsilie porozumieť vlastnostiam voľného trhu, krytých peňazí a Rakúskej ekonomickej školy.

Preložil: Tomáš Tyrol

Zdroj: GoldMoney

[], [], [], [], []

Facebook komentár