Pekné zhrnutie toho, čo vláda USA a centrálna banka dosiahli v priebehu posledných dvoch rokov:
„… vláda zabrala Fannie a Freddie, čím efektívne znárodnila veľkú časť celkového amerického trhu s bývaním; Fed znárodnil AIG; minister financií povedal všetkým, že potrebuje okamžite 700 miliárd dolárov, aby zalátal finančný sektor, inak nastane koniec sveta; minister financií ďalej pokračoval a čiastočne znárodnil americký finančný sektor; federálna vláda ovládla dve z Veľkej Trojky automobilových spoločností a a vyhodila z okna tradičné veriteľské práva; Fed viac ako zdvojnásobil monetárnu bázu v priebehu šiestich mesiacov; nová Obamova administrácia si požičala takmer 800 miliárd dolárov, ktoré potom minula na „stimul“; federálna vláda urobila obrovský skok smerom k socializovanej medicíne; (aj keď pravidlá ešte raz prechádzajú revíziou)“ – z článku Roberta Murphyho „Putting Austrian Business-Cycle Theory to the Test“
Vyššie uvedené zhrnutie však veľa vynecháva, vrátane 8 000 dolárového daňového dlhu a ďalších dotácií, ktoré majú podporiť vyššie výdavky na domy, program „hotovosti za rachotiny“, ktorý má podporiť výdavky na autá, tlak na „cap and trade“ a ďalšie zákony namierené na imaginárneho škriatka pôvodne známeho ako „globálne otepľovanie“ a v súčasnosti známeho ako „klimatické zmeny“, a zámena účtovných pravidiel, ktoré zázračne pretransformovali nesolventné, straty vyrábajúce banky vo vysoko výnosné podniky. To však len vykresľuje presný obraz besniaceho býčieho trhu v podmienkach vládneho zasahovania.
Ak problémom je, že bežíte nesprávnym smerom, potom riešením nebude rýchlejšie bežanie.
Zvýšenie vládnych výdavkov spôsobí, že ekonomika bude menej produktívna, takže by nemalo byť prekvapením pre logicky zmýšľajúcich ekonómov, že odpoveď „Keynesiánov“ na ekonomické poklesy má veľmi úbohú históriu. To by však malo by byť prekvapením pre keynesiánskych ekonómov, aj keď sa stále nezdajú byť prekvapení dôkazom, že ich politické predpisy nefungovali ako bolo ohlásené. Miesto toho obvykle tvrdia, že ich nariadenia by fungovali, ak by boli bývali zavedené agresívnejšie.
Napríklad podľa Paula Krugmana (v súčasnosti „postihnutého dieťaťa“ pre keynesiánsku ekonómiu) obrovský fiškálny a monetárny stimul v priebehu rokov 2008 až 2010 neviedol k zmysluplnej reakcii v ekonomike USA preto, lebo jednoducho nebol dostatočne veľký. Zjavne by mala momentálne americká ekonomika výrazne silnejšiu pozíciu, ak by Fed vytlačil a vláda by minula oveľa viac peňazí.
Analýza Japonska po roku 1990 je ďalším príkladom. Japonsko skúšalo jeden balíček stimulov za druhým po dobu takmer dvadsiatich rokov, aby tým zalátalo priamy federálny vládny dlh, ktorý narástol až na 200% HDP. Výsledkom najdlhšej a najviac zosúladenej aplikácie keynesiánskej ekonómie súčasnosti sa stalo dlhé obdobe ekonomickej stagnácie. Avšak radšej ako priznať problém uvedenej teórie, nám keynesiánci tvrdia, že Japonci nestimulovali dostatočne.
Tretí príklad, ktorý stojí za zmienku, obsahuje interpretáciu toho, čo sa stalo počas Veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia. V roku 1939, zhruba 8 rokov po tom, čo dnes nazývame keynesiánska reakcia federálnej vlády na ekonomickú slabosť toho obdobia, bolo zhruba toľko nezamestnaných ľudí v USA ako bolo počas celej krízy v roku 1932. Ale radšej ako priznať zlyhanie veľkého nárastu vládnych výdavkov a intervencie, ktorá mala vytvoriť obhájiteľné zlepšenie v ekonomike – pozoruhodne predvídateľné zlyhanie vzhľadom na to, že väčšie vládne výdavky vo všeobecnosti vedú k menej efektívnemu využitiu prostriedkov a intervencia vytvára neistotu – dnešní obhajcovia podobnej stratégie tvrdia, že návrat v rokoch 1937 až 1939 k úplne zrelej kríze bol spôsobený redukciou vládneho/Fedom zavedeného stimulu. Inými slovami vlastne tvrdia, že kríza by sa nikdy nevrátila v plnej sile, keby vláda a centrálna banka boli bývali pokračovali v „stimulovaní“ ekonomiky donekonečna.
Jednou z najpozoruhodnejších vecí ohľadne ekonomiky je, že aj zlyhávajúce teórie môžu zostať populárne po niekoľko generácií. Zdá sa, že ak sa ekonomická teória zapletie s cieľmi politicky mocných, nebude nikdy úplne spochybnená pokial jej neúprosná aplikácia nespôsobí úplnú devastáciu.
Zdroj: Speculative Investor
Preložila: Lucia Ulrcychova
Facebook komentár