Myšlienka na spojenectvo krajín organizácie OPEC a Ruska by sa pred piatimi rokmi zdala byť prinajmenšom absurdnou. Žiadny seriózny analytik by sa neodvážil tvrdiť, že títo dvaja hráči sa dokážu dohodnúť na otázkach týkajúcich sa ropy a zemného plynu. Ale nezvyčajné podmienky na svetovom trhu počas posledných troch rokov premenili tento nepravdepodobný scenár na realitu.
Saudská Arábia je dnes de facto lídrom energetického priemyslu založeného na fosílnych palivách. V súčasnosti sa snaží prehĺbiť politické vzťahy s Ruskom a stavať na spoločných záujmoch oboch krajín, ktoré sa týkajú blokády Kataru a optimalizácie ponuky na svetových ropných trhoch.
Saudskoarabský kráľ Salman plánuje budúci mesiac navštíviť Rusko a v mene monarchie vyjadriť podporu takzvaným „zónam deeskalácie“ v Sýrii. Ide o krok, ktorý Rijád doteraz považoval za neprijateľný. Zmena názoru je priamou reakciou na skutočnosť, že Rusko zmiernilo svoju kritiku týkajúcu sa zákrokov Saudskej Arábie voči šídskym povstalcom v Jemene.
Súvisiace: Fakty obchodných väzieb medzi USA a Ruskom
Saudská Arábia plánuje s Ruskom uzavrieť dohodu o rozširovaní regulačných opatrní v rámci produkcie ropy. Štáty OPEC a NOPEC v januári pristúpili k obmedzovaniu produkcie, ktorá sa mala držať pod úrovňou 1,8 milióna barelov za deň. Dohoda o znižovaní produkcie nemala však ani po deviatich mesiacoch od svojho uzavretia požadovaný vplyv na ceny ropy, ktorým sa nepodarilo vyšplhať sa na pôvodnú hodnotu.
Snaha o dosiahnutie spoločného cieľa sa však stala základom dobrých vzťahov medzi Ruskom a Saudskou Arábiou. Treba poznamenať, že Saudská Arábia bola až do konca vládnutia prezidenta Baracka Obamu významným spojencom Spojených štátov v rôznych oblastiach geopolitického diania. Nástup prezidenta Donalda Trumpa však otriasol spojenectvami naprieč všetkými kontinentmi. Mnoho krajín nedokáže s istotou predpovedať, ktoré spojenectvá bude Trump v budúcnosti podporovať a ktorým sa otočí chrbtom. Často si kladú otázku, na ktoré krajiny sa budú môcť skutočne spoľahnú, keď nastanú ťažké časy.
Zástupca saudskoarabského ministerstva pre ropný priemysel povedal: „Zmena prístupu prospeje všetkým zúčastneným stranám. Saudská Arábia verí, že z novovzniknutej situácie získa naozaj veľa. Korunný princ sa snaží poistiť svoju pozíciu uzatváraním nových spojenectiev. Potrebuje sa pripraviť na to, že sa mu Spojené štáty znovu obrátia chrbtom.“
Spojené štáty začali vyvážať svoju ropu a zemný plyn do sveta v decembri roku 2015. Práve toto bolo podnetom na posilňovanie vzťahov medzi Ruskom a Saudskou Arábiou. Dovtedy smerovala všetka americká ropa do amerických rafinérií, kde bola spracovaná pre amerických spotrebiteľov. Arabské ropné embargo v sedemdesiatych rokoch, ktoré bolo odpoveďou na podporu Spojených štátov smerovanú do Izraelu, zanechalo horkú pachuť v ústach amerického Kongresu. Výsledkom boli legislatívne opatrenia, ktoré zamedzili akémukoľvek zahraničnému obchodu s americkou ropou.
V posledných piatich rokoch však Spojené štáty znovu začali vyvážať svoju ropu na zahraničné trhy, čo výrazne narušilo účinok znižovania produkcie v rámci krajín OPECu. Toto znižovanie produkcie bolo obzvlášť dôležitým faktorom pre Venezuelu. Venezuelská štátna ropná spoločnosť PDVSA má v prostredí s nízkymi cenami ropy problém splácať svoje dlhy. Pád Caracasu sa preto nebezpečne približuje. V konečnom dôsledku sa situácia v tejto krajine vyvíja v súlade s protikomunistickou zahraničnou politikou Spojených štátov. Je teda zrejmé, že Spojené štáty jednoducho nemajú žiadny dôvod spolupracovať s Ruskom či členskými štátmi organizácie OPEC na znižovaní svetovej produkcie ropy.
Saudská Arábia má preto záujem na vytvorení spoločného energetického investičného fondu s Moskvou a na dovoze zemného plynu z ruského vnútrozemia. Je pravda, že produkcia ropy Spojených štátov je vyššia ako individuálna produkcia Ruska či Saudskej Arábie. Spojenectvo OPECu a Ruska by im však umožnilo kontrolovať polovicu celkového svetového exportu ropy. Nanešťastie pre OPEC, Saudská Arábia nedisponuje absolútnou politickou kontrolou nad štátmi vo svojom bloku. To dokazuje predovšetkým Katar, ktorý sa opakovane búri proti násilníckej zahraničnej politike saudskoarabského kráľovstva.
Súvisiace: Saudská Arábia: V roku 2020 nám bude stačiť cena ropy na $40
Katar je v súčasnosti najväčším vývozcom skvapalneného zemného plynu. Postoj Ruska voči tejto krajine bol doteraz takpovediac vlažný. Moskva oficiálne zastáva neutrálne stanovisko. Keby však pristúpila k otvorenému bojkotu Dauhy, ktorá je hlavným mestom Kataru, malo by to pozitívne dopady na ruský plynárenský priemysel. Katarské ministerstvo pre energetiku sa medzitým pýši nedávnymi dodávkami skvapalneného zemného plynu, ktoré boli uskutočnené prostredníctvom prístavu v Ománe. Katar predtým využíval prístav v Spojených arabských emirátoch, ale táto spolupráca bola predčasne ukončená. Keď sa však proti „sektárskym“ sklonom Kataru bude spolu so Saudskou Arábiou postupne stavať čoraz viac nearabských a nemoslimských spojencov, malý emirát na Arabskom polostrove bude musieť čeliť nebezpečne zvýšenému ekonomickému tlaku.
Situácia na svetovom ropnom trhu sa dá zhrnúť nasledovne: Americké záujmy v oblasti fosílnych palív a nástup Donalda Trumpa do funkcie prezidenta podnietili vznik vrúcneho spojenectva medzi Saudskou Arábiou a Ruskom.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Reuters, WSJ
Facebook komentár