Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”
Úspornosť verzus rast? Ktorý ekonomický model je stabilný? Neprikláňajme sa príliš k názoru, že obe cesty sú spoľahlivé. Poďme sa pozrieť na dôsledky pre investorov so zreteľom na americký dolár.
Dosiahnutie stabilného finančného rozpočtu je také jednoduché ako zosynchronizovanie zodpovedajúcich príjmov a výdajov. Teda skoro. Politici prišli na to, že deficit môže vyniesť stabilný pomer dlhu k hrubému domácemu produktu, za predpokladu ekonomického rastu a rozvoja. Americkí politici prišli s rozpočtovými odhadmi, ktoré znížia absolútnu úroveň deficitu, za predpokladu, že sa ich predpovede ekonomického rastu prejavia ako efektívne. V rámci Eurozóny sa jednotlivé vlády – teoreticky, zaviazali k deficitu nie vyššiemu ako 3%, predpovedajúc, že takéto deficity vedú k stabilnému pomeru dlhu k HDP. Nie je však celkom tak. Náš výskum ukazuje, že na to aby sa dosiahol dlhodobý pomer dlhu k HDP v nízkom 50% rozsahu, deficity nie väčšie ako polovica hrubého domáceho produktu, by mali fungovať. Ak rast HDP vyjadruje 3% za rok, deficit by nemal byť väčší ako 1,5%. Ak existuje 3% deficit, ale hrubý domáci produkt je iba polovica z toho- prijateľnejší predpoklad pre mnohé krajiny je, že sa pomer HDP k dlhu stabilizuje na 200%. V tabuľke sa môžeme pozrieť ako sa mení pomer dlhu k HDP, ukazujúc rôznu výšku rast a deficitu.
Priemerný 1-r. deficit Priemerný rast HDP Dlhodobý pomer dlhu a HDP
1,5% 3,0 % 51,5 %
3,0 % 3,0 % 103,0 %
3,0 % 1,5 % 202,9 %
Prečo je tento pomer taký dôležitý? Dá sa povedať, že príliš vysoký pomer dlhu k HDP možno prirovnať ku hre s ohňom. Pozrime sa, napríklad, na krach nehnuteľnosti ako na ilustráciu, čo sa môže stať pri hromadení vysokého dlhu: keď sú úrokové sadzby nízke, život je úžasný, životná úroveň narastá, ale keď sa úrokové sadzby zdvihnú, ľudia s vyšším dlhovým zaťažením musia robiť neprimerané škrty v ich životoch, aby sa postarali o svoj dlh. Podľa Kongresového rozpočtového úradu (CBO), Spojené štáty americké platili v priemere 2,2 % z úrokov od roku 1972 až do roku 2011. V ďalších štúdiách predpokladajú, že úrokové platby sa do roku 2037 zvýšia na 9,5 % hrubého domáceho produktu. Ak sa USA rozhodne pre platby zodpovedajúce 9,5% HDP namiesto 3 %, predstavuje to škrt o 6,5 % HDP v ostatných odvetviach.
Môže však nastať aj situácia, kedy financovanie deficitu krajiny už, z viacerých dôvodov, nie je možné. Príkladom je Grécko, či Španielsko.
Niektoré štúdie však hovoria, že vysoké dlhy sú oprávnené. Ako ukazuje uvedená diskusia, tento pohľad je zásadne chybný, ba až smiešny. V Spojených štátoch amerických rozlišujeme medzi diskrečným a povinným utrácaním. Povinné zodpovedá povinným obligáciám, nárokom, najmä pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie a lekársku starostlivosť. Ak úrokové platby zaberajú väčšiu časť HDP, diskrečné utrácanie je potlačené.
V reálnom živote je tu pár zložitostí navyše: všetci chceme pre seba to najlepšie a keď to dosiahneme chceme si to aj udržať.
Popri zisťovaní, či šetrenie alebo rozvoj je riešením vo vážnej situácii v rozvinutom svete, netreba zabúdať na storočia, ba až tisícročia vlád, ktoré míňali príliš veľa peňazí. V minulosti susediace krajiny boli „zdaňované“, aby naplnili domácu pokladnicu: dane a poplatky z dobývaných krajín, zisky z nájdených pokladov a práce otrokov. Dlh, môžeme povedať, je moderná forma otroctva, s výnimkou toho, že je to dobrovoľné „otroctvo“. Ak sa pozeráme na historické udalosti ako na akéhosi sprievodcu, nedávajme si príliš veľké nádeje, že táto situácia môže byť vyriešená. Investori však môžu zmierňovať niektoré riskantné dôsledky a dokonca profitovať z príležitostí, ktoré im príroda ponúka.
Strana rozvoju a rastu vyjadruje, že s dostatočným rastom sa dlhové zaťaženie dá uniesť. Teda v tom prípade pokiaľ takýto rast nie je financovaný prostredníctvom dlhu. V uplynulých rokoch boli použité bilióny pre dosiahnutie miliardových rastov, čo nie je recept na stabilné hospodárenie.
Na strane šetrenia a úspor sa stretávame s vyjadrením, že s dostatočným šetrením, sa dá ekonomika udržať v rovnováhe. Teda okrem škrtov v službách, kedy sa ekonomika dostáva do tzv. zostupnej špirály.
A pokiaľ sa rozoberajú tieto dva názory, centrálne banky bojujú o udržanie bankových systémov na vode (ako napr. v Eurozóne) alebo pomáhajú financovať vládne deficity (ako napr. v USA).
Pre ujasnenie, strana rastu požaduje viac než len narastanie deficitu a na druhej strane, šetrenie vyžaduje viac než len škrty v nákladoch. V predošlej analýze „Saving the Euro“ sme sa zhodli, že by sa politici viac mali sústrediť na súťaživosť, spoločné ciele, záujmy a komunikáciu. Napokon, obidva názory považujú svoje filozofie za atraktívne, mali by prilákať viac investícii a ich sebavedomie vzrastá. V realite sa môžeme pozrieť na príklad s príslovečnou plechovkou vhodenou na cestu. Pokým sa plechovka dostane na koniec cesty môže prejsť rôznymi prekážkami. Skutočne, narastajúce množstvo investorov rozširuje svoje investície vo viacerých „plechovkách“ – plechovky teda prirovnávame k diverzifikovaným skupinám obežív, vrátane zlata.
Rozdiel medzi Spojenými štátmi a Európou je taký, že USA majú značný účtovný deficit. Z našich skúseností vyplýva, že krajiny s účtovnými deficitmi preferujú cestu rastu a rozvoja, kedy potrebujú zaujať investorov a získať finančné prostriedky zo zahraničia, aby mohli financovať svoj deficit. Zatiaľ čo trh s obligáciami je najväčšou brzdou rozvoja v Eurozóne, Euro je schopné sa udržať, v súvislosti s tým, že súčasný účtovný deficit Eurozóny je zhruba v rovnováhe. Problémový trh s obligáciami však môže mať veľmi negatívne dôsledky na americký dolár, dokonca aj ak prehliadneme fakt, že Federálny rezervný systém USA môže zneefektniť ministerstvo financií, a to financovaním vládnych výdavkov ( centrálna banka skupuje dlh krajiny, tým že tlačí nové peniaze, služby sú preceňované a mena potenciálne slabne).
Zdroj: MerkFunds
Preložila: Stasinková Sandra
Facebook komentár