Rozdiel dĺžky života medzi bohatými a chudobnými sa prehlbuje

Nielen, že chudobní sú stále chudobnejší, ale taktiež žijú kratší život než bohatí.

Nová štúdia, ktorú zverejnil Inštitút Brookings poukázala na prekvapivý trend – rozdiel v priemernej dĺžke života, založený na úrovni príjmov sa zväčšuje.

To, že bohatí prežívajú chudobných nie je prekvapujúce, pretože už v minulosti vedeli využiť lepší prístup k zdravotníctvu, zdrojom, vzdelávaniu a potravinám.

Ale rozdiel je horší, presnejšie oveľa horší.

Bohatý človek narodený v Spojených štátoch v roku 1920, v priemere mohol očakávať, že prežije zhruba o šesť rokov dlhšie, ako chudobný jednotlivec narodený v rovnakom roku.

V roku 1940 sa tento rozdiel už viac ako zdvojnásobil. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými mužmi narodenými v roku 1940, bol tento rozdiel v priemernej dĺžke života, na úrovni 12 rokov.

Tento rovnaký trend s predpokladanou životnosťou bol spozorovaný aj u žien.

Priepasť medzi bohatými a chudobnými ženami sa u žien narodených v roku 1920  zvýšil z 3,7 rokov,  na 10,1 rokov pre tie, ktoré sa narodili v roku 1940.

Výskumníci testovali vplyvy, ako je fajčenie, obezita, vzdelanie, výživa a cvičenie, ale neboli schopní nájsť definitívnu príčinu rastúceho rozdielu.

Gary Burtless, ktorý bol jedným zo zostavovateľov tejto štúdie povedal, že výsledky majú veľké dopady na sociálne zabezpečenie.

Súvisiace: 
Chudobní a bohatí ľudia majú diametrálne odlišný pohľad na osud
Miliardár z oblasti luxusu: „Rastúca nerovnosť povedie k vojnám medzi triedami“

Keďže ľudia žijú dlhšie bolo vidno obavy, že dávky sociálneho zabezpečenia dôjdu, čo nakoniec viedlo niektorých úradníkov, aby zvážili zníženie výhod. Avšak Burtless poznamenal, že “slepé” znižovanie dávok v neúmernej miere zasahovalo najmä chudobné vrstvy obyvateľov.

Pracovníci s nižšími príjmami mali tendenciu požadovať potrebu svojich dôchodkov v mladšom veku, než zamestnanci s vyššími príjmami. Vzhľadom k tomu, že chudobní pracovali dlhšie a očakávali nároky na výhody, čo malo za následok vyššie platby do systému sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom k tomu, že pracovali za nižšie platy, títo pracovníci s nižšími príjmami zároveň získavali aj nižšie mesačné výhody.

Keď k tomu pripočítame kratšiu životnosť, pracovníci s nižšími príjmami nakoniec zo sociálneho zabezpečenia naozaj dostali menej požadovaných výhod. To je dôvodom, prečo Burtless poznamenal, že celoplošné znižovanie zasiahlo najmä tých, ktorí potrebovali tieto dávky najviac.

Zdroj: Brookings Institute