Rollover riziko a svetové turné dlhu roku 2015 Od: “Stephen Johnston”

Rollover risk sa všeobecne definuje ako možnosť, že dlžník nemôže refinancovať svoj splatný dlh. V kombinácii s nedostatočnými zdrojmi/likvidnými aktívami v rukách financovať deficit, dlžník sa stretáva s problémom likvidity a technicky môže byť považovaný za insolventného.

Konkrétne príklady rollover risku, ktoré sa môžu vyvíjať priamo pred nami: Bloomberg odhaduje, že rozvinuté ekonomiky majú $7,6 bilióna dlhu splatného v roku 2012 na čele s Japonskom  ($3 bilióny) a USA ($ 2,8 bilióna) a viac ako $8 biliónov musí byť financovaných ak sú zahrnuté aj úrokové platby. Do roku 2015 sa odhaduje, že polovica dlhu desiatich najväčších celosvetových dlžníkov v sume $15 biliónov sa stane splatným a bude musieť byť vyrovnaný. 

Dlh splatný v roku 2012 ($)

Japonsko – 3 000 miliárd
USA – 2 783 miliárd
Taliansko – 428 miliárd
Francúzsko – 367 miliárd
Kanada – 221 miliárd
Brazília – 169 miliárd
Veľká Británia –  165 miliárd
Čína – 121 miliárd
India – 57 miliárd
Rusko – 13 miliárd 

Kumulatívny dlh splatný  do roku 2015

Pokiaľ zvážime, že svetové HDP sa odhaduje na $70 biliónov, veľkosť týchto čísel nastoľuje otázky: Ako bude tento dlh financovaný? A ešte dôležitejšie, v akých sadzbách?

Ostatní než trh dlhopisov USA, ktorý v súčasnosti ponúka dobré podmienky pre investorov (prinajmenšom Federálny rezervný systém), súkromní veritelia ustupujú z periférnych trhov ako prvý náznak ťažkostí. Ak to bude pokračovať, buď monetárne autority budú musieť pristúpiť a tlačiť bankovky či raziť mince na splatenie dlhov alebo úrokové miery stúpnu výrazne zo súčasných historickým miním. Vidíme výsledok tohto procesu uskutočňujúcim sa v relatívne skromnej miere v Španielsku a Grécku – ako to bude vyzerať, ak to zájde celosvetovo?

Smutne, ako politická  trieda si je vedomá rollover záležitosti, radšej ako podniknutie produktívnych krokov adresujúcich ich dlhovej závislosti, stávajú sa partnermi centrálnych bánk s cieľom pokúsiť sa udržať úrokové miery potlačené na dlhšie obdobie, dúfajúc, že to dovolí svetu obchodovania ako obyčajne pokračovať. Politici chcú pokračovať v prehlbovaniu deficitov a centrálne banky nechcú „too big to fail“ finančným inštitúciám spôsobiť straty na ich úverových portfóliách. Čo sa zatiaľ ešte obidve strany nenaučili je to, že môžete kontrolovať úrokové miery alebo kúpnu silu peňazí, ale nie oba na neurčito. Som presvedčený, že zákon nezamýšľaných následkov zaistí poučenie v pravý čas.  

Preložila: Zuzana Pitonaková

Zdroj: Petrocapita Income Trust