Richard Koo: “Celá kríza v Európe začala veľkou pomocou ECB Nemecku”

Skvelá poznámka Richarda Kooa z Nomura Group, pri pohľade na takzvaný „problém konkurencieschopnosti“ štátov južnej Európy…

Koo hovorí, že skôr ako nejaké vnútorné problémy štátov je spúšťačom krízy to, že po tom, čo v roku 2000 praskla technologická bublina (na ktorej sa Nemecko mohutne podieľalo), ECB použila výnimočne rozvoľnenú monetárnu politiku na stimulovanie ekonomík, aby Nemecko nemuselo oživovať svoju ekonomiku prostredníctvom fiškálnej politiky.

Táto politika nespôsobila veľké škody na Nemeckom trhu (ktoré trpelo poklesom v konečných účtoch), ale naopak, nakopla bubliny v okolí, čo spôsobilo boom v importoch z Nemecka, a tak priviedlo okolie do dlhu, posilnilo nemecký export a zachránilo ho z paniky po prasknutí spomínanej technologickej bubliny.

Koo ďalej hovorí:

„Krajiny južnej Európy, ktoré neboli zahrnuté v danej IT bubline, si užívali silné ekonomiky a robustné súkromné sektory hľadajúce kapitál. Preto politika 2%-nej úrokovej sadzby ECB viedla k prudkému rastu v ponuke peňazí, čo pre zmenu podporilo ekonomický rozvoj a realitné bubliny.

Mzdy a ceny narástli, ponechávajúc tieto krajiny menej konkurencieschopnými vzhľadom k Nemecku. V skratke, extrémne nízka politika sadzieb ECB mala len malý účinok na Nemecko, no tieto sadzby boli prinízke pre ostatné krajiny v eurozóne a spôsobili veľký rozptyl miery inflácie v týchto krajinách.

Ako sa Nemecko stávalo konkurencieschopnejším k silným ekonomikám v južnej Európe, exporty prudko rástli, čo dostalo krajinu z recesie. Takto nemecký obchodný prebytok veľmi rýchlo prekonal ten v Japonsku a Číne, aby sa stal najväčším na svete, za pomoci rastu, poháňaného exportom do ostatných európskych krajín.

Čiže za trhlinu v konkurencieschopnosti bola zodpovedná ECB a nie krajiny južnej Európy.

V roku 2005 som povedal jednému vysokému úradníkovi v ECB, že bolo neférové,  nútiť ostatné krajiny k záchrane Nemecka tým, že umelo posilnili svoje ekonomiky rozvoľnenou monetárnou politikou bez toho, aby od Nemecka požadovali to, že ono samotné poskytne nejaký fiškálny stimul, keďže to bolo práve Nemecko, ktoré bolo tak nadmerne zahrnuté v IT bubline. Úradník mi odpovedal, že práve toto je znakom jednotnej meny; pretože Nemecku nemohla udelená daná výnimka na fiškálne stimuly, čiže jedinou možnosťou bolo pozdvihnúť celý región pomocou monetárnej politiky.

Inými slovami, nebolo vôbec potrebné také dramatické  rozvoľnenie monetárnej politiky zo strany ECB, a preto vôbec nemusela prísť takáto trhlina v konkurencieschopnosti, ak by Nemecko použilo fiškálne stimuly na zlepšenie ich konečného účtu.

Tvorcovia Maastrichtskej zmluvy nespravili žiadne opatrenia pre problémy s vyrovnávaním konečného účtu, keď zostavovali daný dokument, a dnešný „problém konkurencieschopnosti“ je prisúditeľný výhradne 3%-nému stropu pre fiškálne deficity, ktorý ukladá nezmyselné požiadavky na monetárnu politiku ECB pri takomto type recesie. Z týchto dôvodov nemôžeme viniť krajiny južnej Európy zo súčasnej situácie.“

Zdroj: Scribd

Preložil: Roman Petrušek