Rady FEDu pre upevnenie ekonomiky bez nároku na daňových poplatníkov

Uviaznutej ekonomike má pomôcť pár rozumných krokov, ktoré posunú hospodárstvo na vyšší prevodový stupeň tak, aby to daňových poplatníkov nestálo ruku alebo nohu.

Eliminovať nízke úrokové sadzby

Kvantitatívne uvoľňovanie (QE) je pre ekonomiku jedom. Namiesto toho, aby niekomu dovoľovali financovanie projektu pri nulových nákladoch, bez ohľadu na to ako špekulatívne, ale úver musí byť oceňovaný podľa rizikového profilu dlžníkov. Kvantitatívne uvoľňovanie je zlé aj pre politikov, je to akoby dali všetky svoje dôležité schopnosti na odhadnutie zdravia ekonomiky tým, že sledujú výnosovú krivku (vzťah medzi dlhodobými a krátkodobými úrokovými sadzbami), a to len preto, lebo Fed by si pozrel výnosovú krivku, aby odhadol ako hodnotí trh zdravie ekonomiky.

Číňania si to uvedomili a prešli na uhradenie nákladov úveru vlády pre podporu konkurencie v bankovom sektore. Historicky mali štátne podniky prístup k vládou stanoveným nákladom úverov, malé a stredné podniky sa museli vrátiť k úžerníkom, keď nemali nárok. Nové riadenie posilňuje konkurenciu v bankovom sektore, čo umožňuje oceniť úvery podľa rizikového profilu dlžníkov. Táto jednoduchá zmena v prístupe má sama pomôcť oživiť ekonomiku, aj keď bude bankovému systému trvať nejaký čas, kým sa prispôsobí novému prostrediu.

Zlyhanie musí byť jednou z možností

Vláda by nás mala prestať zabraňovať  v tom, aby sme urobili hlúpe rozhodnutia. Namiesto toho by sa mala zamerať na prevenciu hlúpych rozhodnutí jednotlivcov, aby nezbúrali celý systém. Bankári ustanovujú skvelé ciele pre populistické útoky, ale kým prijímame úvery v nejakej forme, musíme sa s nimi zmieriť. Aj keď je dobré kázať etické správanie, chamtivosť je tiež ľudská vlastnosť. Politika, ktorá vnesie chamtivosť do produktívneho využitia, môže byť účinnejšia ako byrokrati, ktorí sa snažia prekabátiť horlivého bankára. Všetky regulácie sa robia pre zvyšovanie bariéry vstupu na trh.

Ukazuje sa, že zlyhanie môže byť dosiahnuté  najjednoduchšími konceptmi:

• Mark-to-market účtovníctvo (zaznamenávanie ceny alebo hodnoty cenného papiera, portfólia alebo účtu, aby odrážali ich aktuálnu trhovú cenu, namiesto účtovnej hodnoty – pozn. prekl.)
• Zabezpečenie špekulatívnych transakcií

Kritici mark-to-market účtovníctva, vrátane vydavateľa Forbesu Steva Forbesa, argumentovali, že mark-to-market účtovníctvo je hlavným dôvodom, prečo skolaboval trh v roku 2008, pretože núti firmy, aby robili výpredaje, keď by ani nebol problém držať cenné papiere do splatnosti. So všetkou úctou k pánovi Forbesovi, ktorého si veľmi vážim, ale jeho logika v tomto prípade mieša príčinu s následkami. Pre ilustráciu môjho názoru si predstavte špekulanta v kríze roku 2008, keď sa znížila cena ropy na 80 dolárov za barel, podľa odhadov mal klesnúť na 40 dolárov. Ropa skutočne spadla na 40 dolárov, ale iba po prvom raste zo 145 dolárov. Ak by investor nepočúval odhad, mohol by si zarobiť. Ak sa však špekulant spoliehal na odhad, mohol by sa dostať do rozpakov pri výzve na dodatočné vyrovnanie požadujúcej vedľajšiu záruku v prípade, že cena ropy sa zvýši. Ale nebola tam žiadna záruka, že cena ropy sa opäť zníži na 40 dolárov; zabezpečenie špekulatívnych stávok zachová integritu systému. Ak nebolo požadované zabezpečenie a špekulatívna stávka nevyšla, „nákaza“ by sa mohla šíriť a spôsobiť straty mnohým trhovým účastníkom, okrem osoby, ktorá zlú stávku uskutočnila. Na druhej strane, v prípade zabezpečenia by mala mať osoba vymazaný kapitál a tak ostatným nespôsobí škodu.

Dôležité je, že pravidlá musia byť vopred známe. Tým, že poznajú pravidlá, každý účastník trhu pozná aj riziká pákového efektu a nemôžu nikoho obviňovať, keď trh zostáva iracionálne dlhšie ako oni zostanú solventní. Mark-to-market účtovníctvo spolu s požiadavkou zverejniť špekulatívne transakcie predstavujú prekážku pre použitie nadmernej páky.

Pán Forbes správne uvádza, že zrušenie mark-to-market účtovníctva zvyšuje ceny na burze, ale takéto páky v systéme, ktoré takýmto spôsobom zvýšia ceny spravia systém nestabilným. Gro krízy v roku 2008 spočívala v tom, že sa použilo príliš veľa pák. Mikroriadenie aktivít finančných inštitúcií, ktoré to majú povolené, systém sa nestáva stabilnejším, ale jednoduché pravidlá môžu byť podnetom pre menší pákový efekt a stabilnejší finančný systém.

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že špekulácie by sa mali úplne obmedziť, ale uvedomujú si, že hedgeri môžu robiť svoju prácu iba vtedy, ak sú špekulanti ochotní  obchodovať s nimi.

Predvídateľnosť politiky

Ako vyššie uvedený príklad ukazuje, predvídateľnosť  politiky je nesmierne dôležitá. Skutočná škoda hospodárskemu rastu je spôsobená tým, že pravidlá hry nie sú známe; politika sa robí v reálnom čase alebo sa mení nepredvídateľne.

Vyššie uvedená koncepcia vysvetľuje, prečo sa dôvera v eurozóne vrátila, a to napriek tomu, že veľa problémov pravdepodobne nedá riešiť v dohľadnej dobe, ak vôbec. Takže konkrétne je potrebné:

• Zlyhanie: zlyhanie bankového systému na Cypre mohlo byť lepšie riešené, ale zlé podniky jednoducho musíme nechať padnúť. So zárukami je iba ten problém, že všetko je bezpečné, kým sám garant nekolapsuje, a v tom bode padá celý systém.
• Predvídateľnosť: v Spojených štátoch sú krachy bánk pravidelné, vklady jednotlivcov prevyšujú poistenie Federálnej poisťovacej spoločnosti (Federal Deposit Insurance Corporation). Napriek tomu ale nemáme menovú krízu zakaždým, keď skrachuje nejaká banka, a to preto, lebo nastupuje inštitucionálny proces na ukončenie bánk. V eurozóne sme ešte ďaleko od takého procesu, ale spôsob, akým politici reagujú na krízu je pomerne predvídateľný.
• Diferencované úrokové sadzby: Počas vrcholu krízy na Cypre, Španielsko malo aukciu Ministerstva financií, kde krajina vyplatila najnižší výnos od 90tych rokov. Dobrá politika je odmenená, zlú politiku potrestá trh.

Zatiaľ čo uvedené body vychádzajú zo zdravého rozumu, chýbali na vrchole krízy v eurozóne. Práve tieto zmeny nebrali médiá do úvahy, pričom tieto mali najväčší vplyv a umožnili by eurozóne pohnúť sa dopredu.

Všimnite si, že táto diskusia sa nesústredí na daňový zákon. Aj keď existuje mnoho spôsobov ako by sa ho dalo vylepšiť, predvídateľnosť v oblasti daní a regulácie by bola rovnako dôležitá. Ako dôkaz, pozrite sa znova na Európu, kde regulačné a daňové prostredie sú, v závislosti od miesta, neprimerané. Napriek tomu existujú aj veľmi konkurenčné podniky. Dobré riadenie v týchto podnikoch robí najlepšie zo zlej situácie a je schopné to urobiť, lebo môže dopredu plánovať.

Aby sme to zhrnuli, prideľujme úvery podľa rizikového profilu dlžníkov. Dohodnime sa na pravidlách a nechajme ľudí robiť zlé rozhodnutia. Len preto, lebo eurozóna a Čína robí pokroky, nemusíme sa tam premiestňovať. Namiesto toho presvedčme našich politikov, aby sa spoliehali na zdravý rozum. Ak sa vrátime k zásadám zdravého rozumu, mohli by sme prepnúť ekonomický rast na plné obrátky v stabilnejšom finančnom systéme s menšou reguláciou.      

Zdroj: MerkFunds