Putinova-vojna-o-energie-testuje-solidaritu-medzi-narodmi-EU

Pokračujúca vojna Ruska na Ukrajine spôsobuje „veľmi, veľmi náročnú“ situáciu v Európe, ktorá skúša solidaritu zoskupenia jej krajín nielen v tom, ako reagujú na Putinovu agresiu, ale aj v tom, ako sa vysporiadajú s jej následkami.

Vplyv konfliktu na energetiku sa rozšíril po celej Európe: Nemecko sa snažilo posilniť svoje zásobníky zemného plynu, francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval ľudí, aby pred zimou znížili spotrebu plynu o 10 % a Taliansko sa snaží znížiť spotrebu plynu o 7 %.

Paolo Gentiloni, ktorý je komisárom EÚ pre hospodárstvo, 12. októbra poznamenal: „Nikdy sme nečelili tak náročným výzvam.“

„Vyzývam [na] európsku akciu, európsku solidaritu, pretože skúsenosť, ktorú sme mali v predchádzajúcej kríze… bola taká, že ak budete konať spoločne, reagovať spoločne, nielenže sa dokážete vyhnúť rozdeleniam medzi európskymi krajinami, ale vieme dosiahnuť aj vplyvné reakcie,“ povedal Gentiloni s odkazom na jednomyseľné, aj keď „pomalé“ obstarávanie a zavádzanie vakcín proti Covid-19 v roku 2021.

Gentiloni taktiež spomenul „spoločný nástroj“, ktorý by sa dal použiť v celej EÚ na pomoc členským štátom v boji proti energetickej kríze.

Gentiloni zdôraznil: „Nevyzývam na ďalšie spoločné navyšovanie dlhu,“ … „pretože máme veľký spoločný dlh za to, čo označujeme EÚ pre budúce generácie. Vyzývam na spoločný nástroj založený na pôžičkách, aby sme mohli čeliť núdzovej situácii, ktorú máme.”

Rozdielne prístupy v Eurozóne

Avšak rozdiely sa začínajú prejavovať v tom, ako krajiny odlišným spôsobom pristupujú k energetickej kríze.

Poľsko, Belgicko, Taliansko a Grécko patria medzi krajiny, ktoré navrhujú „dynamický cenový strop“ zemného plynu naprieč Európou, v snahe riešiť prudko rastúce ceny.

V predbežnom návrhu, o ktorom informovala agentúra Reuters sa uvádza, že cenový dynamický strop plynu „by mal pôsobiť ako tzv. istič a odrádzať od špekulácií. Nie je len určeným na potláčanie cien na umelo pôsobiacej úrovni.“

Predpokladá sa však, že ostatné krajiny vrátane Nemecka budú proti plánu kvôli obavám, že obmedzenie cien by mohlo mať negatívny vplyv na energetickú bezpečnosť.

Predpokladá sa, že o tomto pásme sa diskutovalo 7. októbra, ale neboli zverejnené žiadne ďalšie podrobnosti.

Nemecko už medzitým zaviedlo opatrenia, keďže sa zima nezadržateľne blíži.

Kancelár Olaf Scholz 30. septembra oznámil balík v objeme 200 miliárd eur (193 miliárd dolárov) na dotovanie základnej spotreby pre domácnosti a malé a stredné firmy.

Nemecko pracujúce nezávisle od širšieho európskeho spoločenstva však vyvolalo otázky týkajúce sa záväzku krajiny jednotne reagovať na energetickú krízu s obavami, že by balík mohol mať negatívny vplyv na jej susedné krajiny.

Na otázku, či by sa Nemecko malo zaviazať, že nebude nakupovať energiu pred ostatnými európskymi krajinami, Gentiloni povedal, že by to bol „veľmi dobrý krok“.

Gentolini ďalej uviedol: „Povedal by som to nielen Nemecku, [ale aj] Taliansku, ako aj ďalším krajinám, ktoré pochopiteľne hľadajú energetické zdroje, teda alternatívy k ruským fosílnym palivám, avšak samostatne.“

Gentiloni zdôraznil: “Nekritizujem Nemecko,” … “ale žiadam od EÚ niečo viac.”

Iní, vrátane poľského premiéra Mateusza Morawieckeho, priamejšie nesúhlasili s úlohou Nemecka v európskej energetickej kríze.

Morawiecki poznamenal: “Toto je prípadom nášho kolektívneho problému,” … “to nemôže byť len tak, že jedna krajina, ktorá je najbohatšou a najrozvinutejšou v Európe, ako Nemecko… môže blokovať všetko, čo sa teraz deje,” povedal s odkazom na navrhovaný pohyblivý cenový strop.

Charlotte Reed pre agentúru CNBC v exkluzívnom rozhovore zo dňa 6. októbra, uviedol: “Nechceme byť podporovaní niektorými krajinami, ktoré sa potom správajú úplne inak, ako sa od nich očakávalo tesne predtým.”

Poľská ministerka financií Magdalena Rzeczkowska zaujala vyváženejší prístup a povedala, že hoci by sa Európa mala snažiť „nájsť spoločné riešenia pre všetkých“, ktoré „nenarušia rovnaké podmienky v Európe“, teda vie pochopiť, ak krajiny predkladajú svoje vlastné návrhy.

„Diskusie o energiách trvajú príliš dlho,“ uviedla Rzeczkowska v rámci výročných stretnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky pre rok 2022 vo Washingtone, DC.

Ďalej poznamenal: „Poľsko taktiež realizuje naše vlastné programy, vlastné riešenia, pretože nemôžeme čakať. Ale aj tak musíme byť silní, musíme vytvárať koordinovaný prístup.“

Predseda Euroskupiny Pascal Donohoe povedal, že aj on chápe, prečo krajiny predkladajú svoje vlastné politiky namiesto toho, aby čakali na prístup so súhlasom celej EÚ.

Vo Washingtone poznamenal: „Každá vláda hľadá správne opatrenia pre svoje vlastné krajiny.“

Hlavný ekonóm MMF Pierre-Olivier Gourinchas uviedol, že nemôže komentovať, či bude nemecký plán fungovať, keďže „zatiaľ nemáme podrobnosti“.

Zatiaľ čo podrobnosti ešte nie sú zverejnené, plány sú nastavené do roku 2024 a zahŕňajú spomalenie rastu cien elektriny a zemného plynu, opätovnú aktiváciu Fondu hospodárskej stabilizácie, ktorý sa použil na záchranu Lufthansy počas pandémie, a zníženiu DPH za plyn.

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: CNBC, BBC

Facebook komentár