Čína v súčasnosti realizuje projekt, ktorý je nepochybne najväčším v tomto storočí. Buduje totiž sieť železníc a námorných liniek, prostredníctvom ktorých získa spojenie so 70 krajinami naprieč Áziou, Afrikou, Európou a Oceániou.
Kľúčovým zameraním iniciatívy známej ako Jedno pásmo, jedna cesta („One belt, one road; OBOR“) je infraštruktúra, doprava a energia.
Projektu sa zúčastňujú krajiny ako India, Pakistan, Rusko, Nový Zéland a Poľsko. Spoločne zodpovedajú za viac než jednu tretinu svetového hrubého domáceho produktu (HDP).
Čítajte ďalej a dozviete sa viac o tomto ambicióznom projekte.
„Jedno pásmo, jedna cesta“ je masívnym obchodným a infraštruktúrnym projektom, ktorého cieľom je spojiť Čínu – fyzicky a finančne – s desiatkami ekonomík v rámci Ázie, Európu, Afriky a Oceánie.
Projekt sa skladá z dvoch častí. V rámci budovania „Pásma“ vznikne pozemná obchodná trasa, ktorá má predstavovať oživenie starej Hodvábnej cesty. „Cesta“ reprezentuje námornú trasu naprieč niekoľkými oceánmi.
Hodvábna cesta bola v minulosti pozemnou obchodnou trasou naprieč Európou a Áziou, ktorá slúžila obchodníkom a cestovateľom na presun medzi regiónmi Číny, Perzie a Rímskej ríše. Obchodníci takto prepravovali hodváb a ďalšie komodity v karavánach pomocou tiav či konských záprahov.
Súvisiace: Čína v “Silk Road“ na projekty sľubuje viac než $100 miliárd
V januári roku 2018 sa na realizácii projektu podieľa už 71 krajín, vrátane Číny. Radia sa medzi ne napríklad India, Pakistan, Poľsko, Turecko, Nový Zéland a Rusko. Týchto 71 krajín je spoločne zodpovedných za jednu tretinu celkového svetového HDP.
Zdroj: Hong Kong Trade Development Council, Brookings Institution
Čína už investovala do čiastkových projektov iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta prinajmenšom $900 miliárd. Finančné prostriedky putovali do infraštruktúry, dopravy a energetiky. Za zmienku stojí napríklad plynové potrubie v Pakistane, diaľnica v Maďarsku a vysokorýchlostná železnica v Thajsku.
Zdroj: The Economist, Economist Intelligence Unit
Takto vyzerá nákladný vlak, ktorý premáva po priamej trase medzi mestami Kouvol vo Fínsku a Xi’an v Číne. Absolvovanie celej cesty trvá vlaku 17 dní. Čína tvrdí, že takýto spôsob prepravy je rýchlejší ako preprava po mori a lacnejší ako lietadlová preprava.
Táto železničná trasa s dĺžkou 9 800 kilometrov sprostredkuje prepravu elektroniky, strojov, oblečenia a obuvi medzi Čínou a poľským mestom Lodž. Vlaky následne prevážajú potraviny a nápoje na spiatočnej ceste z Poľska.
Nákladné vlaky premávajú za každého počasia. Na nasledujúcej snímke je zobrazený vlak na trase medzi mestom Guangxi v Číne a poľským mestom Malaszewicze v nepriaznivých snehových podmienkach.
Iniciatíva “Jedno pásmo, jedna cesta” sa však nesústredí výhradne na dopravu. Nasledujúce video znázorňuje systém potrubí zemného plynu medzi Čínou a strednou Áziou, ktorý sa tiahne naprieč krajinami ako Kazachstan, Turkmenistan a Uzbekistan.
Zdroj: South China Morning Post
Z iniciatívy “Jedno pásmo, jedna cesta” profitujú aj krajiny, ktoré sa do nej priamo nezapojili. Západní medzinárodní giganti ako General Electric a Caterpillar z USA či DHL z Nemecka podpísali obchodné zmluvy týkajúce sa výstavby čiastkových projektov čínskej iniciatívy.
Spoločnosť GE predala iba v priebehu roka 2016 vybavenie potrebné na realizáciu projektov “Jedno pásmo, jedna cesta” v hodnote $2,3 miliardy. Očakáva, že v nasledujúcich rokoch bude schopná vyťažiť z iniciatívy ešte väčšie zisky.
Zdroj: The Economist
Iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta je obľúbeným projektom súčasného čínskeho prezidenta Xiho Jinpinga, ktorý je najmocnejším lídrom tejto krajiny od čias založenia modernej Číny. Čínske štátne orgány, ktoré sa snažia získať Jinpingovu priazeň, sa údajne často odvolávajú na iniciatívu OBOR. Takýmto spôsobom sa im darí získavať schválenie pre vlastné projekty.
Charles Parton, ktorý je bývalým európskym diplomatom v Číne, povedal: „Keď chcete, aby Vám v Číne schválili nejaký projekt alebo program, stačí sa odvolať na to, že je súčasťou iniciatívy OBOR. Všetko je tak zrazu súčasťou Jedného pásma, jednej cesty.“
Zdroj: Finanical Times
Čína je skutočne hrdá na svoj obrovský projekt. Štátna televízna stanica Xinhua o ňom dokonca natočila propagačný klip.
Čína sa zároveň snaží propagovať projekt aj medzi najmladším publikom. Národný denník China Daily uverejnil ďalšie video, v ktorom deti spievajú: „Svet, o ktorom snívame, začína tebou a mnou. Budúcnosť prichádza, budúcnosť je Jedno pásmo, jedna cesta.“
Do iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta sa zapojili aj vojnou zmietané krajiny Sýria a Jemen. Wang Yi, ktorý je čínskym ministrom zahraničných vecí, vyjadril v novembri minulého roka podporu povojnovej rekonštrukcii Sýrie.
Zdroj: Hong Kong Trade Development Council, The Diplomat
Veľká Británia zatiaľ nie je súčasťou čínskej iniciatívy a jej stanovisko k projektu je nejasné. Britská premiérka Theresa Mayová odmietla vyjadriť oficiálnu podporu projektu pred svojou návštevou Číny. Vyhlásila, že podobná iniciatíva ma potenciál prispieť k celosvetovému rozvoju jedine v prípade, že bude „vhodne implementovaná“…
Zdroj: Financial Times
…Kancelár Philip Hammond sa však zdal byť nadšený z toho, že by sa Veľká Británia zapojila do projektu. Počas prejavu v Číne v decembri minulého roka vyjadril svoju nádej v „užšiu spoluprácu pri realizácií všetkých ambícií programu Jedno pásmo, jedna cesta“.
Zdroj: Reuters
Ani Spojené štáty nie sú súčasťou iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta. V máji minulého roka však podpísali obojstrannú obchodnú zmluvu s Čínou a v oficiálnom vyhlásení odobrili realizovanie projektu.
Zdroj: BBC
Súvisiace: Čína spúšťa $ 11 miliardový fond pre strednú a východnu Európu
Iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta má aj svojich kritikov. India je síce súčasťou projektu, ale nesúhlasí s investíciou Číny do ekonomického koridoru, ktorý ju spája s Pakistanom. Obchodná cesta totiž prechádza cez oblasť Kašmíru, ktorá je objektom sporu medzi Indiou a Pakistanom.
Zdroj: DNA India
Ďalšie krajiny vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta je v skutočnosti sériou exkluzívnych obojstranných obchodných dohôd medzi Čínou a ďalšími ekonomikami. A to aj napriek tomu, že je propagovaná ako mnohostranný projekt. Ak by sa tieto podozrenia potvrdili, iniciatíva by porušovala regulačné nariadenia Európskej únie.
Jörg Wuttke, ktorý je bývalým prezidentom Obchodnej komory EÚ, ešte počas výkonu svojej funkcie povedal: „Iniciatívu v konečnom dôsledku využívajú čínske spoločnosti pre vlastné účely. Stáva sa pre nich zámienkou pri vyhýbaní sa kapitálovým kontrolám a pašujú pomocou nej peniaze von z krajiny, pričom maskujú svoju činnosť za medzinárodné investície a partnerstvá.“
Zdroj: YaleGlobal Online, Financial Times
Zdá sa, že ambície Číny siahajú až za hranice Ázie, Európy, Afriky a Oceánie. Krajina v priebehu minulého týždňa ohlásila zámer vybudovať „Polárnu Hodvábnu cestu“, v rámci ktorej by mala byť vytvorená infraštruktúra a prepravné linky v oblastiach Severného ľadového oceánu.
Zdroj: South China Morning Post
Čína v roku 2016 založila Ázijskú infraštruktúrnu a investičnú banku (AIIB). Jedná sa o medzinárodnú rozvojovú banku, ktorej cieľom je pomáhať pri budovaní infraštruktúry v tomto regióne. Vystupuje tak v roli akéhosi ázijsko-pacifického ekvivalentu k Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Do fungovania banky sa zapojila Veľká Británia, Nemecko aj Francúzsko. A to aj napriek tomu, že vláda amerického prezidenta Obamu varovala svojich spojencov, aby tak nespravili.
Zdroj: Asian Infrastructure Investment Bank, Business Insider
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Facebook komentár