Grexit, alebo odchod Grécka z Eurozóny je pravdepodobný  stále viac. Bohužiaľ, prípravy môžu byť ťažšie ako si mnohí myslia. Pred tým, ako sa dostaneme k tomu problému, by som ho rád prvé znázornil graficky.

 

Tento graf bol súčasťou článku Mika Shedlocka na jeho stránke zaoberajúcou sa analýzami globálnej ekonomiky. Poznamenáva: “Jeden graf nám stačí na to, aby sme dokázali, že ľudia v Grécku a jemu podobných krajinách (PIIGS) utekajú zo svojich bánk vo veľkom. ” 
V Mikovom článku je omnoho viac zaujímavých vecí ktoréi do poručujem prečítať. Ale chcel by aj som použiť vyššie uvedený graf, aby som zdôraznil niečo podstatné o Grexite. 
Je jasné, že peniaze plynú z krajín PIIGS do Nemecka. Dôvod je prostý. Ľudia v týchto krajinách majú strach, že ak ich krajina opustí eurozónu, vráti sa národná mena a to povedie k strate kúpnej sily. Tento problém je akútny najmä pre Grexit, nová Drachma by podľa predpokladov mala mať o 40% menšiu hodnotu ako Euro. Devalvácia tejto veľkosti je nutná, aby sa grécka ekonomika opäť stala konkurencieschopnou. Všimnime si však titul na vyššie uvedenom grafe- “Čisté pohľadávky ECB v rámci Eurosystému”. Teraz si musíme uvedomiť dve dôležité veci. 
Po prvé, Nemecko požičiava týmto krajinám peniaze prostredníctvom ECB a tzv. Cieľového systému. Ak opustí Grécko euro, zmení svoje zahraničné záväzky k Nemecku z eur do drachmy, tým pádom Nemecko by stratilo 40% zo svojich aktív. Je Nemecko pripravené prijať túto veľkú stratu? Nezabudnime, že štáty PIIGS dlhujú Nemecku vyše 640 miliárd eur. Tento obrovský dlh je asi 25% nemeckého HDP, a to ani neobsahuje všetky ostatné dlhy PIIGS voči  Nemecku. Človek sa musí pýtať ako sa Nemecko bude brániť, ak niektorý štát z PIIGS opustí euro?
Po druhé, každý európsky štát má národnú centrálnu banku. Tu je kontrast s americkou monetárnou úniou, kde Dolár cirkuluje v amerických štátoch. Ak peniaze presuniete z Kalifornie do New Yorku, nie je žiadna New Yorská centrálna banka, aby zaznamenala presun z Kalifornie. Nemecko však presne vie, odkiaľ pritekajú k nemu eurá, či už to je na celkovej alebo individuálnej báze. Inými slovami, eurá z PIIGS sú uložené v nemeckých bánk a každá banka pozná meno, adresu a štátnu príslušnosť vkladateľov. 
Predpokladajme, že Peter prevedie svoje eurá z jeho gréckej banky do banky v Nemecka pred Grexitom. Peter si myslí, že jeho peniaze sú teraz v bezpečí, ale naozaj to tak je?
Čo ak sa zástancovia Eura v Bruseli rozhodnú, že Peter s “horúcimi peniazmi” špekuloval keď ich presunul? Aj keď Peter sa len správal obozretne a hľadal bezpečné útočisko pre svoje celoživotné úspory,  eurokrati by mohli ľahko tvrdiť, že špekuloval, pretože on sťahoval peniaze z Grécka-jeho domovskej krajiny. 
Takže aby premenili svoje slová na činy, rozhodnú, že kvôli Grexitu a návratu drachmy, všetky vklady v eurách urobené Gréckymi občanmi sa transformujú na drachmy . Nemecko je zachránené lebo už nedlží eurá. Ale Petrove úspory vôbec nie sú v bezpečí. A to isté sa môže stať Janovi, Pavlovi, Luigimu a ich krajanom v PIIGS, ak si myslia, že presun ich eur do Nemecka je bezpečný krok. 
Existuje len jeden spôsob ako sa usilovať o bezpečnosť – opustenie menového systému úplne. Jediný spôsob ako to urobiť, je kúpiť hmotný majetok. Peter mal namiesto toho kúpiť zlato.
Zdroj: FGMR
Preložil: Maroš Molnár

Facebook komentár