Čoraz viac a viac analytikov predpovedá Grécku odchod z eurozóny. Európski lídri aj naďalej vyžadujú úsporné opatrenia.
Ratingová agentúra minulý štvrtok kvôli riziku odchodu Grécka z európskej menovej únie degradovala jeho rating. Citi dáva Grécku 50-75% pravdepodobnosť odchodu z eurozóny, ekonómovia vyzývajú Grécko, aby sa s tým už konečne zmierili a dokonca aj politici dávajú najavo svoju ľahostajnosť ku gréckemu odchodu.
Zatiaľ čo analytici špekulujú o tom, čo sa môže stať, dostáva sa k nám čoraz viac a viac faktov, o ktorých sme si niekedy mysleli, že sú úplná šialenosť.
Spätne sme preskúmali pár mesiacov a nakopili informácie o tom, čo bude odchod Grécka znamenať pre Grécko a eurozónu ako celok.
Najprv Grécko schváli zákony výmenného kurzu novej drachmy
„Odchod Grécka by vo vláde okamžite odštartoval priechod nového menového zákona prostredníctvom núdzového dekrétu,“ vysvetlil šéf Citi, ekonóm Willem Buiter. Tento krok by stanovil grécku menu zákonným platidlom a stanovil jednu či viac výmenných sadzieb pri aktívach.
Grécko by muselo schváliť zákony, ktoré by predišli odlivu vkladov
Grécke banky už boli svedkom vážneho úniku kapitálu a tak to aj pri odchode z eurozóny pravdepodobne bude pokračovať. Podľa grafu dole, kapitál z krajiny odchádzal už roky, zosilnenie odlivu v podobe €1.2 miliárd nastalo podľa FT minulý pondelok a utorok (14. A 15.5.2012).
„Z nášho pohľadu je vysoko pravdepodobné, že odchod Grécka bude sprevádzaný zavádzaním striktných kapitálových kontrol. Pravdou je, že zákon zakazuje všetky obmedzovania kapitálu či platobných tokov v rámci európskych členských štátov, my si však myslíme, že odchádzajúca krajina, čeliaca masívnemu narušeniu vo svojich medzinárodných kapitálových účtovných transakciách potrebuje zaviesť striktné kapitálové kontroly,“ napísal Buiter v poznámke, popisujúcej odchod Grécka už vo februári.
Pochopiteľne sa Gréci budú snažiť o osekanie týchto zákonov
Gréci sa už teraz snažia udržať si čo najviac eúr, ako tak rastie pravdepodobnosť odchodu z Únie.
Nedôvera v novú menu by tiež vytvorila masívny čierny trh
Gréci podnikajú mimo zákona asi na hodnote 25%, čím sa vyhýbajú plateniu daní. eFXNews napísal, že to pravdepodobne vyústi do značne odlišných výmenných sadzieb, ako je ponúknuté ich národnou bankou.
Drachma by voči iným menám kolabovala
Zatiaľ čo znehodnotenie meny poskytuje Grécku dlhodobé možnosti rastu konkurencieschopnosti na svetovom trhu, môže tiež vyprodukovať krátkotrvajúcu nočnú moru.
Rapídna inflácia cien zdestabilizuje grécky spôsob života, ako tak ceny aj tých najzákladnejších potravín vystrelia hore a životné úspory sa cez noc vyparia.
Kľúčom k zvládnutiu je vyhnutie sa pádu novej drachmy manažovaním menovej zásoby, avšak kúzlo tlače nových peňazí by zase viedlo k hyperinflácii.
Politický nepokoj by mohol spustošiť celé Grécko
Grécky minister civilnej obrany, Michalis Chrysohoidis, na svojom nedávnom interview povedal, že Grécko „skončí v civilnej vojne,“ ak krajina opustí euro. Sav Savouri, hlavný ekonóm londýnskeho hedge fondu Tosca Fund takisto povedal pre Capital.gr, že „kolabujúca civilná spoločnosť“ by po odstránení eura mohla viesť k vojenskému prevratu: „V každom prípade však prevezme kontrolu armáda.“
Grécko už bolo dosť sužované násilnými protestmi proti úsporným opatreniam a ešte väčší pokles ekonomiky by mohol mať za následok ešte väčšie protesty.
ECB by ako medzinárodná inštitúcia bola pod najväčšou paľbou
Keďže bola európska monetárna únia myslená ako permanentná inštitúcia, neexistuje žiadny organizovaný proces pri jej opúšťaní. Preto by ako inštitúcia, zodpovedná za udržiavanie cenovej stability a kreditu eura, bola v slepej uličke.
Národné banky euro priestoru by spolu s ECB strávili veľké straty, čo by ohrozovalo ich solventnosť
Graf vpravo ukazuje rozsah a splatnosť gréckeho dlhu ECB a národných bánk eurokrajín. Bude neskutočne ťažké ho splatiť a pri ich strate by sa investori obávali o ďalšiu kredibilitu. Národné banky vystavili gréckej centrálnej banke TARGET II transfery, ktoré dovoľujú NCB financovať bankové výbery peňazí, ktoré nie sú v krajine – čo pravdepodobne vyústi do ešte väčších strát.
Podľa UBS bude Grécko svedkom 50% kolapsu v HDP
Z minuloročnej správy:
Cena za odchod eura by bola obrovská. Medzi následky by patril vládna a korporátna platobná neschopnosť, kolaps bankového systému a kolaps medzinárodného obchodu. Odhadujeme, že len prvý rok bude musieť každý občan Grécka zaplatiť od 9500 do 11 500€. Po ďalšie roky by to bolo „už len“ okolo 3 až 4 tisíc. To vychádza na 40 – 50% HDP v prvom roku.
NÁKAZA: cez celú eurozónu by sa šíril strach, ktorý by ubližoval bankám a vládam
Čoraz viac a viac medvedí privátny sektor sa už teraz pokúša vyčísliť straty, ktoré by utrpeli pri odchode Grécka z Únie, pričom čoraz viac a viac analytikov, investorov a dokonca aj politikov to už začínajú považovať za nevyhnutné. Odchod by však bol len predohra pred dlhovou reštrukturalizáciou, pričom si krajina nebude schopná požičať na vyplatenie dlhov. Čo je pre banky pochopiteľne negatívna správa.
Zároveň budú mať– najmä v Taliansku, Španielsku a Portugalsku – problém nájsť investorov, ktorí by si boli ochotní kúpiť ich dlhopisy.
Tento nastávajúci strach by mohol zapríčiniť obrovský odliv depozitov v talianskych a španielskych bankách
Analytici zo Societe Generale predpovedajú, že pokiaľ ECB rázne nezasiahne, odchod Grécka zapríčiní asi 20-30% odliv v už aj tak dosť zasiahnutými talianskych a španielskych bankách.
Ak nedôjde k intervencii z ECB, talianske a španielske banky budú musieť:
Zrušiť páku vo svojej súvahe na vyrovnanie dostupnosti zredukovaných vkladov
Zrušiť páku na pomer 110% úver/vklad na zmiernenie pokračujúceho sucha na trhu veľkoobchodného financovania
Ponúknuť podstatne vyššie miery na zvyšných vkladoch
Predpokladáme, že talianske a španielske banky v najbližšej dobe nesplatia svoje LTRO (dlhodobé refinančné operácie, pozn. prekl.) a že ECB predĺži LTRO z 3 na 5 rokov.
Riadenie gréckeho odchodu by mohlo urýchliť ECB, aby prijala opatrenia ohľadom fiškálnej integrácie celej eurozóny
Euroázijská skupina Mujtaba Rahman navrhla, že by sa ECB mala zamyslieť nad finančnou integritou zóny, aby tak zabezpečila stabilitu eurozóny:
Za takýchto okolností je naša predstava taká, že ECB by v podstate vykonala dvojakú stratégiu: v prvom rade by podporila grécky bankový systém, pričom by zasahovala SMP intervenciami aj inde. Finančná podpora rizikovým krajín by bola doplnená o politické vyhlásenie, ktoré zaväzuje tohto veriteľa poslednej inštancie európskej centrálnej banke (vzhľadom k tomu by bolo pre trh nevyhnutné pripojiť k činnosti Banky aj dôveryhodnosť). Avšak pri takejto podpore Grécka by Rada guvernérov ECB hľadala formu záruky, že riadenie gréckeho odchodu je na najvyššej možnej úrovni.
Záchrana európskeho bankového systému bude pravdepodobne zahŕňať viac peňazí pre Grécko
Zo stĺpčeka ekonóma Nouriela Roubiniho:
Straty, ktoré by banky v eurozóne rátali by boli zvládnuteľné, ak by boli poriadne a agresívne rekapitalizované. Aby sme sa vyhli po-odchodovej implózii gréckeho bankového systému, potrebovali by sme dočasné opatrenia, ako sú bankové prázdniny a kapitálové kontroly, aby sa predišlo chaosu pri vkladoch. EFSF/ESM by mal vykonať nevyhnutnú rekapitalizáciu gréckych bánk cez priame kapitálové injekcie. Európsky daňoví poplatníci by efektívne prevzali grécky bankový systém, bola by to však len čiastočná kompenzácia za straty pri opätovnom zavedení drachmy.
Analytici sú skeptickí, či európski lídri spravia všetko potrebné na zastavenie efektov krízy, ktorá vyplynie pre EÚ z oddelenia
Hoci ECB má tú silu, masívne opatrenia na jej likviditu, ku ktorým sa tento rok zaviazala len dokazujú, že hádzanie peňazí na problémy eurozóny veľa nepomôže.
Euro by sa mohlo tiež krátkodobo zdevalvovať, hoci omnoho menej ako drachma
Odchod Grécka z europriestoru by okamžite podporil strach investorov, že tak môžu urobiť aj iné krajiny. Inflačné následky ECB pravdepodobne tiež z krátkodobého hľadiska prispejú k znehodnoteniu eura oproti iným veľkým menám.
„Zvýšená averzia k riziku a prechod k bezpečným menám, spolu s ďalšími uvoľňovacími krokmi pri odchode Grécka naznačujú, že by euro malo klesnúť v porovnaní s dolárom a iným bezpečným menám, ako napríklad švajčiarsky frank, japonský jen či dokonca sterling,“ napísal Buiter
Ďalšie grécke sklamanie by mohlo vyústiť do dlhotrvajúcich právnych bojov so zahraničnými veriteľmi
Grécka neschopnosť splácať dlhy by mohla vyústiť do desaťročných právnych sporov, najmä vtedy, ak zaplatia len niektorým a iným nie.
Tzv. „supie fondy,“ ktoré sa špecializujú na špekulácie u problémových štátnych dlhoch a potom sa súdia, keď nedostanú zaplatené pravdepodobne odštartujú súdne spory. Podľa The New York Times, Dart fondy, ktoré nedávno z gréckeho dlhu vyťažili asi €390 miliónov sú zapletení aj do právnych sporov s Argentínou po tom, ako krajina v roku 2002 zlyhala.
Zdroj: InvestmentWatchblog.com
Facebook komentár