Prenajímajú alebo predávajú centrálne a komerčné banky zlato? od “Julian D. W. Phillips”

Hlavným znakom niektorého poklesu ceny zlata je jeho prenajímanie na trhu. Komerčné banky ho môžu požičiavať ale poznáme aj dôkazy z minulosti, kedy centrálne banky zlato prenajímali, aby obmedzili a znížili jeho cenu. Poklesy ceny zlata boli také rýchle a značné, až sa niektorí investori nazdávali, že centrálne banky, vrátane Federálnej rezervnej ho aktívne predávali. Reč je o komerčných bankách, ktoré neboli schopné nadobudnúť potrebnú hotovosť ani prenajímať zlato a tým poskytovať úvery na nižších úrokových sadzbách. Po masívnych swapových dohodách uzatvorených medzi americkou Federálnou rezervnou bankou a Európskou centrálnou bankou, si mnohí mysleli, že problém s dolárovou likviditou sa im podarilo prekonať, nakoniec sa to však nepotvrdilo aj napriek rozsiahlym pôžičkám zlata. 

Minulý  rok sme zaznamenali viac ako 500 ton investičného zlata, ktoré uskutočnila Banka pre medzinárodné platby (BIS). V svetle nedostatku transparentnosti centrálnej a komerčnej banky pri ich obchodovaní so zlatom, zvažujú investori so zlatom možnosti, či vidíme nebezpečenstvo v predávaní ako banky, alebo či sa európske centrálne banky snažia zabrániť cene zlata a upozorňovať na katastrofálny stav vedúcich svetových mien. Nám nezostáva nič iné len špekulovať….

Keby sme si zlato prenajímali, ako by mohla jeho cena klesať?

Ako by mohol takýto výsledok požičiavania spôsobiť klesajúcu cenu? Napriek všetkému, musíme zlato tak či tak raz vrátiť svojmu prenajímateľovi. Čo by sa stalo, ak by si zlato prenajala Centrálna, Komerčná banka alebo Bullion banka (banka obchodujúca so zlatom) a potom to isté zlato predala za doláre na trhu.  

Lízing so zlatom po roku 1985

Po roku 1985 veľké množstvo centrálnych bánk prenajímalo zlato hlavne jeho výrobcom- tí boli schopní financovať jeho výrobu, pričom zisk im zaistil vracať zlato naspäť prenajímateľovi vediac, že sa predá a majú aj isté zásoby na otvorenom trhu a výrazne znížia jeho cenu a síce z pôvodných 850 $ na omnoho menej. To sa im aj podarilo a cenu zlata dostali približne na 275 $.

V dnešnej dobe sa týmto spôsobom financuje len veľmi malá časť produkcie zlata. Minulé storočie objavili ľahko ťažiteľné, obrovské náleziská zlata, pričom ponechali len menšie náleziská vhodné na ťažbu. Nemôžu sa len tak objaviť, pretože  veriteľov zlata v ťažobnom priemysle je veľmi málo. Veď kto by si dnes požičiaval zlato? Požičali by si ho aspoň jeho výrobcovia?

To je dosť  málo pravdepodobné, pretože oni by ho chceli ďalej predávať a nie vracať späť. Ktokoľvek by si zlato požičal mimo výrobcov, mohol by zaujať postoj: za veľa peňazí málo zlata. Len tí, ktorí vedeli, že cena zlata by klesla (potrebovali by ale informácie aby sa presvedčili, že to nie je riskantné) by čelili vysokému riziku, a to vtedy keď by došlo k jeho vracaniu. Keby cena zlata vzrástla, našli by sa v rovnakej pozícií ako výrobcovia, keď sa cena obrátila na vyššiu. V čase keď výrobcovia zlata zistili, že cena prestala klesať a opäť stúpla, boli už prichytení „nakrátko“. Preto aj mnoho výrobcov napokon stratilo „bezpečnú“ pozíciu. Medzičasom bolo asi 3 000 ton zlata „bezpečných“ a na trhu ostalo len zopár istých pozícií. Verili len rozumnej situácií, ktorú objavili vedúci pracovníci, čo bolo len „krátkou“ situáciou na rizikovom trhu- najhoršie postavenie na akom sa môžu nachádzať riaditelia podnikov či riadiaci akcionári finančných zdrojov.     

Veľkým rozdielom od teraz je, že existuje len málo výrobcov zlata, ktorí by v súčasnosti vzali do úvahy aj jeho požičanie, pričom je jedno aké by bolo lacné. Veď kto na trhu by zaplatil veľa dolárov a dostal málo zlata, keď ceny v oboch smeroch sa menia strašne rýchlo a môže to mať dosah ešte aj na rozdiely v úrokovej sadzbe a tie môžu byť dokonca zanedbateľné?

Kto môže poskytovať lízing?

Mohla by to byť Európska centrálna banka, obzvlášť ak by si boli istí, že by napokon dostali svoje zlato späť (ako sme už  spomenul, poskytovaním swapovej dohody väčším bankám). Do roka by boli swapy uvoľnené. Ostatné banky vedeli, že Banka pre medzinárodné platby by im zlato nepredala a nedúfala by, že ho na konci dohody kúpia späť, takže swapová dohoda ako je táto, by neniesla cenové riziko, pretože BIS by „na burze nešpekulovala“  a jednoducho by zlato držala, kým je swap splatný.

Niekto by mohol povedať, že to bolo prenajímanie zlata európskymi komerčnými bankami ale kto by si ho potom požičal len za úrokový diferenciál, a ešte by riskoval aj cenové pohyby? Je pravda, že neustála negatívna lízingová miera zaisťuje príležitosť, ale treba uznať, že je to hazard s cenou zlata, ktorá sa pohybuje počas dňa aj o 3%. Áno, lízingy so zlatom sú momentálne od roku 1998 na najnižšej úrovni. Je to ale dostatočným podnetom? Budú centrálne banky predávať zlato?

MNI (Market News International) oznámil, že Banka pre medzinárodné platby, Anglická banka a Fed sú „dobrými predajcami zlata“ pričom neexistuje žiadne oficiálne popretie jeho predaja.

Mohla by lízing poskytovať Federálna rezervná banka? Tak ako ani väčšina centrálnych bánk, ani Fed nemá prístup k rezervám so zlatom, ktoré sa nachádzajú v štátnej pokladnici a môžu byť predané len na príkaz ministra financií.

Alebo by to mohli byť európske centrálne banky? Tie majú uzavretú dohodu o zlate „Central Bank Gold Agreement“ a využívajú tzv. „strop“ do výšky 400 ton. Problém je, že ECB týždenne zverejňuje množstvo predaného zlata v rámci Európskeho systému. Jediné predané množstvo za posledný rok bolo pod 10 ton a to hlavne na výrobu mincí. Takže pokiaľ by sa minulý týždeň predalo, vedeli by sme o tom. Z toho vyplýva, že európsky bankový systém minulý rok nevykonával len zmysluplné predaje. 

Zdroj: GoldForecaster

Preložila: Martina Otrubová