Prečo zarábajú investičné banky toľko peňazí? Od: “Brian DeChesare”

To je taká stará otázka ako sám Excel. „Ak investičné bankovníctvo nie je až také výnosné, prečo sa dá na ňom toľko zarobiť?“ Iste, množstvo odpracovaných hodín je obrovské. Analytik je o trochu viac rešpektovaný ako nejaký arcibiskup. Sú vždy na milosť a nemilosť klienta, obetovaním svojho partnera, detí, priateľov a spoločenského života.

Táto profesia je extrémne konkurenčná, vyžadujúca prvotriedne vzdelanie, hviezdnu klasifikáciu a absolvovanie letných finančných stáží. Navyše musíte nehybne sedieť pred monitorom 28 hodín. Všetky tieto body platia, ale stále priamo nevysvetľujú, prečo zarábajú bankári toľko peňazí.

Čo vlastne bankári robia?

Keď hovorím „bankár“, nemyslím tým analytika, ani obchodného partnera a rozhodne nemám na mysli nejaké modely, ale myslím vedúceho skupiny a riaditeľa. Veď poznáte Ariho Golda (postava v americkom televíznom seriáli Entourage – pozn. prekl.). Bankári predávajú spoločnosti tak ako Ari Gold predáva filmové hviezdy. Obidve pozície sú platené na základe provízie. Takisto ako v prípade filmových agentov, čím je cena vyššia, tým viac investičných bankárov dostane provízie.

Pretendenti Ariho Golda

Myslite na predajcu ojazdených áut: sú platení na základe provízie zo zisku z predaných áut. Povedzme že predá auto za 15 000 dolárov, z ktorých je zisk len 500 dolárov, takže on z toho zarobí 100 dolárov, teda 20 %. Nie je to zlé, ale bude musieť predať veľa áut, aby sa z toho vyžil.

Teraz dáme ďalší príklad: realitný sprostredkovateľ. Predávajú väčšie položky za oveľa vyššiu cenu, od stoviek tisíc až po milióny dolárov. Možno zarobia 5 až 6 % z predaja, ale 5 % z milióna je 50 000 dolárov. Nie je to zlé za jeden predaj.

A teraz si predstavme investičného bankára: predáva spoločnosti za milióny, stovky miliónov alebo dokonca miliardu dolárov. Za obchod v hodnote menej než 1 miliarda dolárov dostáva 1 %-nú províziu, zatiaľ čo za vyššiu ponuku ako táto hranica, sa táto provízia zníži na 0,1 %. Ale pri sume 50 miliard dolárov 0,1 % znamená 50 miliónov dolárov.

Takže táto bola prvá časť vysvetlenia prečo zarábajú investiční bankári tak veľa: vysokonákladové  položky za vysoké provízie.

Ostatní finančníci

Možno si teraz myslíte, že komerční bankári a wealth manažéri sú na tom rovnako: pracujú s miliardami a sú platení na základe provízií. Avšak tieto provízie sú nižšie než tie, ktoré dostávajú bankári a majú aj výrazne vyššie náklady.

Náklady… ale aké náklady?

A teraz sme prišli k druhému dôvodu prečo zarábajú investiční bankári toľko peňazí: rozdiel medzi hodnotami príjmu.

Aké náklady má komerčná banka? Musíte financovať všetky pobočky, bankomaty, bankových úradníkov, šekové knižky atď. A nemôžete niekomu presne účtovať 1 %-ný poplatok za milión dolárov len za vloženie na bežný účet.

Ľudia nie sú aktívami, ale nákladmi

Banky naopak nemajú skoro žiadne skutočné náklady. Všetko, čo musí spoločnosť mať je malá kancelária s 3-4 bankármi – žiadne továrne, žiadne výrobné náklady, žiadne roje zamestnancov, ktorým treba platiť. Stačí ak platia za kanceláriu a iné poplatky, ale v porovnaní s výdavkami „skutočných“ podnikov sú tieto náklady zanedbateľné.

Cestovné náklady? Výdavky na stravu a ubytovanie? Po dohode platí klient všetko za seba. A ak aj ich klient neuhradil, tieto náklady sú ničom oproti multimiliónovým poplatkom. Investiční bankári zarobia obrovské peniaze, pretože predávajú spoločnosti za obrovské peniaze, pričom získajú veľkorysé provízie a nemajú takmer žiadne výdavky. A čo robia s tými veľkorysými províziami? Väčšinou sa vypláca 50-60 % tržieb zamestnancom vo forme platov a bonusov: a práve to je dôvodom prečo zarábajú investiční bankári toľko peňazí.

Privátny kapitál a investičné hedžové fondy

Pre investičný fond a súkromné majetkové zdroje platia rovnaké zásady: dá sa na nich zarábať veľa, pretože prejde cez nich obrovské množstvo peňazí a oni si vezmú svoju časť bez veľkých výdavkov. Súkromné kapitálové spoločnosti a investičné fondy získajú peniaze zo správnych poplatkov, ktoré účtujú na pokrytie výdavkov a riadenie fondov a z predaja, čo je percento návratnosti ich investícií. Typický správny poplatok týchto fondov sú 2 %, teda pri 10 miliardovom fonde si môžete zarobiť 200 miliónov dolárov pre sedenie pred počítačom a riadenie peňazí.

Predaj závisí na výkone: fondy typicky účtujú  20 %-nú prirážku, takže keď investujú 100 miliónov dolárov a premenia ich na 200 miliónov, môžu zarobiť 20 miliónov a potom rozdeliť 80 miliónov medzi vlastnými investormi. Táto štruktúra sa nazýva „2 a 20“. Len málo fondov prináša toľko prostriedkov a najviac z nich získa z predaja, ale veľa zle zarábajúcich fondov získa viac prostriedkov zo správnych poplatkov.

Ale nemali by byť trhy efektívne?

Ak ste študovali ekonomiku, možno sa teraz divíte, ako môžu vydržať tieto typy obchodných modelov s vysokým marginálnym ziskom. Nemali by byť trhy efektívne, tlačiť poplatky, platy a prémie dole? Nie. Je problematické aplikovať ekonomickú teóriu na tento scenár, pretože nemôžete kvantifikovať povesť a vzťahy, pričom oba tvoria základ pri podnikovom poradenstve. Môže trvať 10-20 rokov, kým sa stane dôveryhodným poradcom firiem – takže áno, marginálne náklady sú nízke a zisky sú vysoké, ale prekážky pre vstup na trh sú taktiež extrémne vysoké.

Bude to pretrvávať aj naďalej?

Poďme sa pozrieť na súkromné kapitálové spoločnosti a investičné fondy.

Za starých čias „2“ z „2 a 20“ dovoľoval investorom udržať sa v chode predtým ako opustili hociktorú zo svojich investícií. Nikdy nebol určený k vytvoreniu väčšieho zisku ako skutočné investície firiem. Väčšina investorov investujúci do hedžových fondov a súkromných kapitálových spoločností vraví, že sú výrazne nadhodnotení pre správne poplatky.

Ale kto navrhne nižšie poplatky ako prvý?

Tak dlho ako investičný proces vyžaduje kvalifikovaných ľudí s praxou, je veľmi nepravdepodobné, že poplatky klesnú.

Jediný spôsob ako k tomu môže dôjsť je prostredníctvom počítačového investovania – ale kým sa to stalo v prípade tokového obchodovania, je neuskutočniteľné nechať na počítače 50 miliardové obchody.

Z pohľadu investičného bankovníctva, je tu oveľa viac vecí, pri ktorých sa vyžadujú nižšie poplatky: v mnohých prípadoch bankári nepridajú až takú veľkú hodnotu.

Zdá sa absurdné, že banky často účtujú  7 % za IPO (Initial public offering – prvý predaj akcie súkromnej spoločnosti verejnosti – pozn.prekl.) a 1 % za fúziu a akvizíciu (M&A) za to, že je vystavený malému riziku po celý čas. Ale opäť sa dostávame k rovnakému problému: kto bude prvý, kto podkope ostatných? A to je dôvod prečo bude štruktúra poplatkov pokračovať: nikto sa nechce uspokojiť s nižšími poplatkami, ak nemusí.

Ak by bol trh efektívny…

Ak by trh fungoval so 100 %-nou efektívnosťou, poplatky by poklesli, spoločnosti, ktoré nemerajú tradičný štandardný výkon by končili s obchodovaním a podniky by prestali platiť vysoké ceny za komoditné služby. Ale trh nie je efektívny a bankárom budú zo zvyku platiť vysoké poplatky aj naďalej. Takže ak sa teraz púšťate do investičného bankovníctva, nemusíte sa obávať: budete naďalej zarábať veľa peňazí. Z pohľadu odpracovaných hodín to nie je o nič lepšie ako McDonald´s.

Zdroj: Mergers & Inquisitions