Existuje veľa dôvodov, pre ktoré manažeri dôchodkových fondov, súkromní investori a dokonca vlády začínajú zahŕňať drahé kovy do svojich portfólií.Možno najdôležitejším dôvodom tohto posunu je fakt, že drahý kov poskytuje nezanedbateľnú poistku v časoch finančnej neistoty akým čelíme aj teraz.
Kým vlády nevyriešia svoje problémy s dlhmi a neprestanú byť závislé na znehodnocovaní svojich mien prostredníctvom bezuzdnej tvorby peňazí, plne diverzifikované portfólio by malo zahŕňať zlato, striebro a platinu tak na ochranu ako aj rast majetku.
Portfóliá pozostávajúce z mixu akcií, dlhopisov a hotovosti nie sú chránené alebo plne diverzifikované vzhľadom na od roku 1969 narastajúcu koreláciu medzi spomínanými tromi skupinami aktív. Našťastie zároveň s nárastom korelácie medzi týmito tromi tradičnými skupinami aktív, jedna skupina aktív, drahé kovy, sa spomínanej korelácii vzdialila. Keď dlhopisy, akcie a hotovosť strácajú na hodnote, drahé kovy získavajú na hodnote a naopak. Preto, moderné portfólio získa tak ochranu ako aj rast alokáciou prinajmenšom 5-15 percent majetku na drahé kovy.
Graf 1 ukazuje ako zlato počas poslednej dekády prekonalo všetky hlavné skupiny aktív.
Prečo zlato?
Zlato poskytuje ochranu majetku lebo si udržuje svoju kúpnu silu lepšie ako papierové meny. Výskum ukazuje, že v priebehu histórie každá jedna papierová mena napokon stratila svoju kúpnu silu voči zlatu.Žiadna vládna mena odpojená od zlata neuspela ako stabilná rezerva hodnoty a taktiež žiadna mena naviazaná na zlato nikdy nepadla. V súčasnosti kráčajú najväčšie svetové meny po známej vyšlapanej ceste k strate kúpnej sily.Ako vidíme na Grafe 2, Japonský yen, Britská libra, euro a Americký a Kanadský dolár stratili len za posledných 10 rokov viac ako 70 percent svojej kúpnej sily voči zlatu.
Graf 3 poskytuje dlhodobejší pohľad.Ukazuje ako sarovnaké meny, vrátane starobylého Švajčiarskeho franku, správali voči zlatu po tom, čo prezident Nixon odpútal Americký dolár, svetovú rezervnú menu, od jeho medzinárodnej väzby na zlato. Táto strata kúpnej sily je priamym dôsledkom bezprecedentného 40 ročného ekonomického experimentu, počas ktorého žiadna z hlavných svetových mien nebola naviazaná na zlato.
Meny strácajú kúpnu silu voči zlatu z jedného jednoduchého dôvodu: Ponuka mien rastie rýchlejšie ako ponuka zlata. Drahý kov je formou peňazí, ktorú vlády nedokážu umelo rozmnožovať.
Od r. 1980 rástla nadzemná ponuka zlata v priemere asi o 3 percentá ročne. Graf 4 ukazuje porovnanie s omnoho rýchlejším tempom tvorby mien poskytnutým MZM (najlikvidnejšie aktíva v ekonomike), jedným z najspoľahlivejších svetových indikátorov ponuky peňazí.
Tak ako sa točiaci vĺčik musí neustále točiť inak spadne, tak naše moderné ekonomické systémy závisia na nepretržitom raste. Toto je jednou z najzákladnejších čŕt na dlhu založenom menovom systéme odpojenom od zlata. Najväčšou hrozbou pre jeho zdravie je spomaľujúci sa rast alebo deflácia. Hrozba deflácie vyžaduje od centrálnych bánk tvorbu obrovského množstva peňazí na kompenzáciu nedostatku prirodzeného rastu.Toto následne vedie k inflácii, keďže prvotnou príčinou je znehodnocovanie meny. Keďže neexistuje historický precedens pre celosvetový stupeň dlhu akému momentálne čelíme, nie je možné predpovedať kedy sa tento cyklus skončí.
V skutočnosti, ako môžeme pozorovať na grafe Amerického dlhu (Graf 5), úroveň dlhu rastie exponencionálne. V takejto situácii je zložité predpovedať výsledok.
Meny padajú zatiaľčo zlato ostáva stabilné
Popravde, zlato nezískava na hodnote; meny strácajú svoju kúpnu silu voči zlatu. Je to obrátený vzťah a naznačuje, že zlato môže rásť do takej miery do akej meny padajú.Vo svojej knihe, Ťažké peniaze: Posunutie zlata na vyššiu investičnú úroveň, správca dôchodkového fondu Shayne McGuire poukázal na zaujímavý fakt týkajúci sa tohto historického vzorca. Aj keď doposiaľ bolo zaznamenaných len 30 prípadov hyperinflácie (kedy cena tovarov rastie prinajmenšom o 50 percent mesačne), všetky boli spôsobené odpojením meny od zlata ako kompenzácie spomaľujúceho sa rastu.Toto odpájanie (slovo odvodené z Rímskeho zvyku dlabania zlatých mincí a ich vypĺňaniabezcennými kovmi) sa deje celosvetovo.Tlačba mien je jediným prostriedkom centrálnych bánk na boj s deflačnými dôsledkami nedostatku zdrojov, vysokej nezamestnanosti, starnúcej populácie, nekonečnej vojny a platby úrokov z dlhu, ktorý tieto fenomény vytvárajú.
Hyperinflácia je preto veľmi reálnou možnosťou.Ak by k tomu došlo, koľko by asi stála unca zlata keď by na kúpu pecňa chleba bolo treba vagón dolárov?
Zlatá mena nie je nikoho zodpovednosťou
Zlato sú peniaze, ktoré banky a vlády nemôžu znásobiť. Mena drahých kovov je jednou z mála foriem peňazí, ktoré môžu existovať mimo svetového bankového systému a mimo kontroly bankárov a politikov.Nákup zlata je preto poistením portfólia voči zlyhaniu politík a praktík bánk a vlád. Nákup zlata poskytuje jednotlivcom príležitosť opäť nadobudnúť pocit nezávislosti a kontroly nad svojimi fiančnými životmi. Priame vlastníctvo zlata je jedným z mála aktív, ktoré nezávisia na platobnom prísľube emitenta. Toto sa týka tak zlata ako drahého kovu ako aj zlatých mincí kúpených a držaných na príslušnom mieste alebo doma.Akcie zlata, akcie podielových fondov, dokonca aj bankové certifikáty sú papierové náhrady skutočného vlastníctva a ich splatnosť bude v čase finačnej krízy zložitejšia– čase, kedy naše zlato potrebujeme najviac.
Správa rizika
Zlato ako drahý kov, je zjavne omnoho menej nestále ako akcie spoločností ťažiacixh zlato. Aj tie najlepšie akcie zlata sa v čase klesania trhu vypredávajú ako sme videli na jeseň 1987 a na jeseň 2008 a ako dokumentuje Graf 6.
Ponuka a tvorba
Napriek rastúcej cene zlata, ťažba zlatasa počas uplynulých dvoch desaťročí pohybovala v priemere iba 0.7 percentného ročného rastu. Aj v budúcnosti je malá šanca na výraznejsí nárast.Pre dokumentáciu citácia z nedávnej správy Standard Chartered:
“V našej štúdii globálnej úrovne375 zlatých baní a projektov, sme zaznamenali, že po 10 rokoch vzostupu na trhu, sa zlaté doly príliš nesnažili o zvýšenie ponuky. Náš východiskový scenár predpokladá počas nasledujúcich piatich rokov medziročný nárast ťažby iba vo výške 3.6% CAGR.” ~ Standard Chartered
Má to hneď niekoľko dôvodov.Veľké, multi-miliónuncové ložiská, ktorých znaky sú viditeľné z leteckého magnetického mapovaniauž pravdepodobne boli objavené. Iba hŕstka naozaj veľkých ložísk bola objavená počas posledných dvoch desaťročí a tieto sú buď na vzdialenom severe alebo v politicky neistých krajinách ako Ekuádor. Ako potvrdenie citujeme spomínanú správu Standard Chartered:
“Existuje len veľmi málo veľkých ložísk a mnohé doly sa nachádzajú v zložitých geologických alebo metalurgických podmienkach.”
Aj po tom čo je zlato už objavené, ostáva vela prekážok, ktoré je treba prekonať na ceste k ťažbe. Obmedzenia zo strany ochrany životného prostredia, hrozba znárodnenia, vysoké zdanenie a prehnané infraštruktúrne náklady sú len niekoľkými z nich.
Južná Afrika viedla svetovú ťažbu zlata počas dlých rokov. V 1970 vyťažila Južná Afrika 1,000 ton zlata ale v 2010 už jej ťažba predstavovala len 200 ton. Ako je vidno na Grafe 7 tento pokles ťažby je globálnym problémom.
V dôsledku rastúcich nákladov na energie, najväčšej časti ťažobných nákladov,nový Standard Chartered odhaduje, že aby boli ekonomicky realizovateľné, budú nové projekty ”na zelenej lúke” vyžadovať cenu $2,000 za uncu zlata a už exisutjúce projekty budú vyžadovať cenu $1,400 za uncu zlata.
Koncom 2010, mal podľa správy Standard Chartered svet zlato už iba na19.2 roka pri súčasnom tempe ťažby.
Dopyt
1. Centrálne banky
Po takmer dvoch desaťročiach predaja, sa centrálne banky vracajú k presunu kapitálu do zlata aby sa chránili pred ďalšou stratou kúpnej sily meny. V 2009 začali obracať tento generačný trend tým, že sa stali čistými nákupcami zlata. Počas nasledujúcich desaťročí budú centrálne banky naďalej najväčšími nákupcami zlata.
Na Grafe 8, údaj za 2010 nezahŕňa 454 ton, ku ktorých tajnému nákupu počas uplynulých šiestich rokov sa Čína priznala.
Graf 9 ukazuje rozdelenie aktív s jednoznačnou prevahou finančných aktív v pomere nepriaznivom pre stabilitu systému.
Väčšina z rastúcich ekonomík, ktorých centrálne banky sú najagresívnejšími nákupcami, majú veľmi nízke percento svojich rezerv v zlate a v omnoho nižšom pomere ako centrálne banky vyspelého sveta.Aby dosiahli paritu, budú musieť k svojim rezervám pridať tisícky ton zlata.Napríklad čínska centrálna banka, ktorá má iba 1.6 percenta svojich rezerv v zlate, plánuje zvýšiť svoje rezervy zo súčasnej úrovne približne 1,100 ton na 6,000 ton.Toto predstavuje viac ako dva roky celosvetovej ťažby.Neoficiálne si stanovili cieľ až 10,000 ton.
2. Verejnosť
Samozrejme, bude narastať konkurencia z prílevu investujúcej verejnosti s rozvojového sveta, ktorá tak chce chrániť rodinné bohatstvo. Počas zlatej mánie rokov 1979-1980, čínska verejnosť nemala povolené na nej participovať. Dnes ich vláda povzbudzuje k vloženiu 5 percent úspor (a Čína má jednu z najvyšších mier úspor na svete) do zlata. Čínska verejnosť, ako mnohí z hlavných nákupcov zlatého kovu, si pamätá deštrukciu akú môže spôsobiť menová kríza, keďže zažili viac ako 4,000 percentnú mesačnú infláciu medzi 1947 a 1949.Budú zvyšovať svoj nákup zároveň so stratou kúpnej sily mien. V 2010, predstavoval čínsky a indický nákup samotný takmer 60 percent celosvetovej ročnej ťažby zo zlatých baní.
3. Veľké fondy
Centrálne banky a verejnosť budú mať konkurenciu aj v dôchodkových fondoch, štátnych investičných fondoch, poistných fondoch, investičných fondoch, hedgingových fondoch, fondoch kolektívneho investovania a súkromných majetkových fondoch, ktoré majú, kolektívne, viac ako $100 miliárd v spravovaných aktívach(assets under management – “AUM”). Dôchodkové fondy s AUMpribližne $24 miliárd majú v súčasnosti asi 0.15 percent svojich aktív uložených v zlate. Inak povedané, ešte sa ani len nezačali presúvať k investíciám do zlata. Správcovia portfólií fondov sa zlatu počas uplynulých dvoch desaťročí vyhýbali keďže nevytvára žiadne úroky ani dividendy. Naproti tomu fondy investovali do akcií a dlhopisy stratili počas uplynulého desaťročia v priemere 24 percenta svojej hodnoty.Ak by boli počas tohto obdobia vlastnili zlato, boli by tieto straty zmiernené alebo úplne zmazané. Veľké fondy, skutoční hýbatelia finančných trhov, začínajú uznávať potrebu držania zlata vo svojich portfóliách. Ak by uložili čo len 5 percent svojho AUM do zlata, obchodovalo by sa na úrovni medzi $5,000 a $10,000 za uncu.
Konkurencia bude tvrdá
Ako budú meny celosvetovo strácať svoju kúpnu silu a viac ľudí bude porozumie rozdielu medzi vlastníctvom zlata ako drahého kovu a vlastníctvom náhrady zlata, vyostrí sa aj konkurencia o dostupný zlatý kov.Momentálne predstavujú svetové finančné aktíva cez $200 triliónov a približne $3 trilóny sú v zlate ako vidno na Grafe 9.Väčšina z toho je v súkromnom vlastníctve alebo vo vlastníctve centrálnych bánk a títo majoritní vlastníci len s veľmi malou pravdepodobnosťou budú ochotní predať za akúkoľvek cenu.
Mnoho z toho čo bolo povedané o zlate je možné aplikovať na striebro ako aj na platinu ale každý zo spomínaných kovov má vlastné jedinečné vlastnosti a všetky zaujali pozíciu peňazí.
Prečo striebro?
Striebro sú peniaze ale taktiež nenahraditeľný priemyselný kov a narozdiel od zlata je striebro využívané v mnohých priemyselných procesoch, pre ktoré je kľúčové. Priemyselné využitie striebra stúpa na dennej báze aby bolo možné udržať tempo s prudko sa rozvíjajúcou technológiou.
Geologicky, sa striebro vyskytuje vo väčších objemoch ako zlato a preto aj jednoduchšie vyťažitelné: ostáva tam kde sa sformovalo, zatialčo zlato putuje po vode a steká do hlbokých žíl.Striebro ma taktiež nižší bod topenia ako zlato a jednoduhšie sa rafinuje. Tieto sú dva hlavné dôvody prečo malo striebro vždy nižšiu hodnotu ako zlato; hoci nedostatok striebra sa prejavuje badateľnejšie ako zlata vzhľadom na množstvo špecifických podmienok, ktorým v súčasnosti čelí.
V 1980, aj napriek historicky vysokej cene striebra, existovali 4 bilióny uncí na zemskom povrchu. Dnes, vďaka dvojitej úlohe striebra už ich je len 1 bilión.
Striebro má historickú úlohu ako menový kov
Striebro rovnako ako zlato, je menový kov a bezpečný prístav a nemôže byť odpojené ako moderné papierové peniaze a elektronické meny. V priebehu histórie bolo striebro používané ako peniaze vo vioacerých regiónoch a krajinách ako zlato. Rovnako ako zlato aj striebro spĺňa kritériá univerzálnych peňazí: je jednoducho deliteľné na viaceré rovnaké časti, vyskytuje sa na cleom svete a je extrémne trvácne. V časoch extrémnej ekonomickej krízy, je striebro omnoho funkčnejšie ako peniaze ako zlato, lebo jeho nižšia hodnota ho robí praktickejším prostriedkom výmeny.
Striebro je podhodnotené
Striebro ostáva historicky podhodnotené vo väčšej miere ako zlato. V 1980, kedy boli vytvorené rekordne vysoké rezervy striebra, bol pomer zlato:striebro 16:1. Momentálne pomer kolíše medzi 30 a 55. Pri pomere 16:1, by dnešné striebro malo hodnotu $93 za uncu pri porovnaní s cenou zlata.
Nekrytá pozícia striebra
Jednou z najšpecifickejších čŕt striebra je jeho neproporčne veľká nekrytá pozícia na COMEX (komoditná burza), ktorá musí byť vykrytá. Hoci “obchodníci” na väčšine trhov sú tvorcami obchodu, ktorí si želajú garantovať fixnú cenu svojej kukurice a medi, na trhu s drahými kovmi, banky “drahých kovov” držia najväčšiu nekrytú pozíciu. Momentálne predstavuje nekrytá pozícia ôsmich najväčších obchodníkov na COMEXe jednu tretinu celkového exitujúceho 1 bilióna uncí vyťažiteľného striebra.
Graf 10 ukazuje veľkosť nekrytých pozícií striebra držaných štyrmi najväčšími obchodníkmi a porovnanie koľko dní by trvalo vyťaženie množstva iných komodít potrebného na pokrytie týchto pozícií.
Striebro využívané v priemyselných procesoch
Striebro má priemyselné využitie ktoré nie je nahraditeľné žiadnym iným materiálom. Je poddajné a tvárne a je sformovateľné do jemných šperkov, vykovateľné do tenkých plátov a rozťažitelné do mikroskopicky tenkých drôtikov. Je to významný vodič tepla a elketriny. Je vysoko reflexné, prečo je využívané v zrkadlách. Ma antibakteriálne vlastnosti čo ho robí ideálnym pre chirurgické využitie a je pímesou do všetkého od farby po oblečenie.
Dopyt po striebre
Vďaka svojmu dvojakému využitiu, striebro nikdy nečelilo väčšiemu dopytu ako dnes. V 2010, celkový dopyt výroby vzrástol o 12.8 percents ns svoje 10 ročné maximum t.j. 878 miliónov uncí a využitie v priemysle vzrástlo o 20.7 percent na 487.4 miliónov uncí.
V porovnaní so zlatom, sú dôsledky priemyselného vyuzitia striebra viditeľné. Od začiatku písanej histórie, 2 miliardy uncí z 5 miliárd uncí vyťaženého zlata ostalo vo forme drahého kovu až dodnes. Iba 1 miliarda zo 45 miliárd uncí vyťaženého striebra ostala vo forme drahého kovu. Priemyselná úloha striebra je omnoho dlôležitejšia ako zlata a nedostatok striebra by mal omnoho negatívnejší dopad ako nedostatok zlata.
Ponuka striebra
Aj napriek nárastu ťažby striebra o 2.5 percent na 735 miliónov uncí v 2010, bolo počas uplynulých 15 rokov ročné množstvo vyťaženého striebra nižšie ako dopyt po ňom. Je len veľmi málo čistých producentov striebra; väčšina striebra sa ťaží ako doplnkový kov popri iných kovoch. Toto by v prípade spomalenia ekonomiky mohlo byť problematické. Momentálne vedie vo svetovej ťažbe striebra Mexiko, nasledované Peru.
Prečo platina?
Zahrnutie všetkých troch drahých kovov do investičného portfolio poskytuje väčšiu diverzifikáciu v rámci skupiny aktív drahých kovov a ponúka zníženú nestálosť, keďže každý z kovov am jedinečné ekonomické vlastnosti.
Platina sú tiež peniaze
Na rastúcom trhu neskorých 70 tych rokov dosahovala platina nárast hodnôt tak zlata ako aj striebra, čo znamená, že platina vystupovala ako peňažné aktívum počas inflačného obdobia/dolárovej krízy. Hoci boli 19tom storočí v Rusku využívané platinové mince, nedostatok platiny v kombinácii s omnoho vyššou cenou ťažby z nej robia zlú voľbu pre tento účel napriek tomu ale počas 300 rokov slúžila k ukladaniu ekonomickej hodnoty.
Najvzácnejší drahý kov
Platina je najvzácnejší z drahých kovov a jeho cena to odzrkadluje. Na jedinú uncu platiny je potrebných približne 10 ton rudy a šesť mesiacov ťažby. Platina je 30 násobne vzácnejšia ako zlato. Narozdiel od striebra a zlata, ktoré sa ťažia v takmer všetkých oblastiach sveta, väčšina svetovej platiny pochádza iba z dvoch krajín –Ruska a Južnej Afriky. Všetka platina, ktorá sa kedy vyťažila by pokryla priestor s rozlohou približne 25 kubických stôp.
Rekordná cena
Aj napriek tomu, že platina dosiahla svoju rekordnú cenu $2,252 za uncu v 2008, ešte stále má ďaleko k dosiahnutiu svojho inflačného maxima $2,630. Keďže dopyt po využití platiny naďalej narastá, kým ponuka ostáva relatívne stála, cena platiny pravdepodobne bude naďalej narastať.
Obmedzený zdroj ponuky
Od 1997, dopyt po platine presiahol ťažbu a globálny dopyt naďalej narastá do rekordných výšok. Narozdiel od zlata, neexistujú žiadne veľké nadzemné zásoby platiny.
Momentálne, Južná Afrika poskytuje asi 80 svetovej ťažby platiny a disponujem 88 percentami svetových rezerv platiny. Toto je ejdným z dôvodov, prečo môžu byť ceny platiny kolísavejšie ako ceny zlata či striebra – sú obzvlášť citlivé voči politickým nepokojom v Južnej Afrike.
Neelastický dopyt
Platina má omnoho viac spôsobov priemysleného využitia ako zlato alebo striebro. Narozdiel od zlata viac ako 50 percent platiny je ťažených a spotrebovaných v priemyselných procesoch. Platina je nenahraditeľná pre mnohé priemyselné procesy, ako napríklad katalytický converter v dieslových motoroch. S nárastom ceny ropy rastie aj dopyt po dieslových motoroch a tým aj dopyt po platine.
Hlavný ukazovateľ inflácie
Podľa štúdie vykonanej Wainwright Economics, spoločnosťou pre investičný výskum a stratégiu so sídlom v Bostone, je platina hlavným ukazovateľom inflácie. Zatialčo zlato a striebro vedú infláciu počas 12tich mesiacov, platina ju vedie 16 mesiacov. Toto bolo potvrdené aj súčasných rastúcim trhom; cena platiny začala narastať v 1999, zatiaľ čo cena zlata striebra začala narastať v 2001.
Ultimatívna ochrana portfólia
Podľa David Ranson, prezidenta Wainwright Economics,
“Jediná skupina aktív, ktorá je na hedgovanie inflácie lepšia ako zlato je kôš zahŕňajúci striebro a platinu.”
Zdroj: Bullion Management Group
Facebook komentár