Vlády sa nikdy dobrovoľne nezaviažu k rozpočtovej zodpovednosti z jednoduchého dôvodu. Ak by totiž vyriešili dlho pestovaný problém nadmerného požičiavania a míňania, tak ich krehké ekonomiky by tvrdo dopadli na zem.

Od januára bude Amerika čeliť vlastnej verzii úsporných opatrení. Zvýšenie daní a škrty vo výdavkoch by znížili deficit rozpočtu na rok 2013 o stovky miliárd dolárov, čo by dostalo už tak dosť anemickú americkú ekonomiku do deflačnej krízy. Fed by mal na monetizáciu dlhu k dispozícii skoro o 600 miliárd dolárov menej, čím by sa tempo rastu množstva peňazí v ekonomike spomalilo, a to by následne spôsobilo prepad cien aktív a trhov. Na začiatku januára si navyše znovu narazíme hlavu o dlhový strop. Ak Washington neschváli zvýšenie dlhového limitu, na budúci rok tu budeme mať úsporné opatrenia šplhajúce sa až do výšky 1 bilión dolárov! Niet sa však čoho obávať, USA zvýšili dlhový limit 74 krát počas menej než 50 rokov. Staré zvyky umierajú ťažko a nie je dôvod, aby sme si mysleli, že D.C. bude tento krát uvažovať rozpočtovo zodpovedne.

Pravdou však je, že v otázkach deficitu a dlhu sa nespraví nič podstatné. Ak by sa totiž politici, mainstreamové médiá a Wall Street chceli skutočne dostať z červených čísel, neboli by znepokojení vstupom sekvestrácie do platnosti. Napokon „fiškálny útes“ iba spája zníženie výdavkov a zvýšenie daní, čo by dramaticky zmenšilo mieru nárastu dlhu. Nie je to náhodou presne to, čo údajne všetci chceme? Samozrejme, republikáni preferujú zvýšiť príjmy znížením daní a odstránením medzier v zákonoch. Kľúčovým bodom však naďalej ostáva fakt, že obe strany chcú posilniť príjmy vlády, iba sa nevedia dohodnúť, ako to zrealizovať.

Okolo „fiškálneho útesu“ by určite nepanovala taká veľká hystéria, ak by obe strany verili, že deficit a dlh sú závažné problémy. V takom prípade by bolo jasné, že na úsporných opatreniach sa všetci zhodnú … ale urobili by tak iba v prípade, ak sa to nebude odohrávať za ich vlády. Bohužiaľ, údaje, ktoré boli zverejnené tento týždeň, ukazujú aká naliehavá situácia okolo dlhu v skutočnosti je. Rozpočtový deficit USA na október, prvý mesiac nového fiškálneho roka, sa navýšil o 22%,tj. na 120 miliárd dolárov z 98,5 miliárd dolárov v období z minulého roka.

Rovnako môžeme zabudnúť aj na schválenie tzv. „veľkej dohody“. Senát a prezident Obama sa v žiadnom prípade nedohodnú na dlhodobom pláne ako si rozdeliť úlohy, pretože republikáni v Snemovni odsúhlasia jedine pokles daňových sadzieb a vylúčenie niekoľkých odpočítateľných položiek pre „bohatých“. Namiesto toho odmietnu úsporné opatrenia a všetci sa zhodnú na tom, že radšej ostať opitý ako čeliť prípadnej opici. Vláda sa správa nehanebne a neslýchane dvojako, keď tvrdí, že je potrebné rozpočtový deficit a dlhy čím skôr riešiť, a súčasne podlieha panike z prijímania opatrení, ktoré by nerovnováhu vyriešili.

Napriek tomu, že úsporné opatrenia sú  jediným riešením na náš sklon k nadmernému požičiavaniu si a míňaniu, tento variant je pre politikov neudržateľný. To je dôvod, prečo sa úsporné opatrenia odmietnu a znovu sa obrátime na Fed, aby bezprecedentným zásahom centrálnej banky bojoval s podvyživenou ekonomikou.

Môj odhad je, že v roku 2013 sa v rozvinutom svete žiadne veľké šetrenie konať nebude. Akonáhle sa USA dostanú z nebezpečenstva „útesu“, ceny komodít (hlavne zlata) vyletia nahor. Svetové trhy si dokonca uľahčene vydýchnu, že vlády sa aj tento krát vyhli úsporným opatreniam. Bohužiaľ, všetko, čo sa dosiahne, iba prispeje ku konečnému pádu nekrytých peňazí a dlhu, ktorý podopierajú.

Preložila: Lucia Závodská

Zdroj: Pento Portfolio Strategies

Facebook komentár